Články / Rozhovory

všetko je o nastavení mysle: Helen Sildna (Tallinn Music Week)

všetko je o nastavení mysle: Helen Sildna (Tallinn Music Week)

Jana Michalcová | Články / Rozhovory | 05.03.2016

Indie rock, metal, jazz, world music, pop, klasická hudba a mnoho ďalších. Najlepšie zo všetkého a po veľkých sústach. Hlavne nech je to špeciálne. A jedlo, veľa jedla. Takto to približne vyzerá pri zostavovaní programu pre festival Tallinn Music Week, na ktorého čele stojí Helen Sildna. Už po siedmy rok organizuje so svojim tímom showcasový mestský festival, ktorý má ďaleko väčší presah než len ten hudobný. Kam až je možné zájsť so správnym nastavením mysle?

Tallinn Music Week je pravdepodobne najvačší showcasový festival v Pobaltí. Odnedávna sa k hudobnej časti programu pripojil aj festival jedla, umenia a dizajnu. Predpokladám, že to tak nebolo hneď od začiatku?
V roku 2009 sme začali s veľmi konkrétnou myšlienkou zakotviť hudobný priemysel v Estónsku a pravidelne dávať viac medzinárodných príležitostí domácim hudobníkom. Už po druhom roku bolo jasné, že náš prístup by mal byť regionálny, takže sme do line-upu zahrnuli Fínsko, Lotyšsko, Litvu a Rusko a čoskoro sa náš festival stal európskym a v súčasnosti je pomerne medzinárodný. Veríme v niečo ako hudobnú demokraciu, teda že umelci z Estónska, Českej republiky, Srbska, Slovinska, ale aj z Jordánska a Libanonu by mali mať rovnaké príležitosti v ich kariére ako umelci zo Švédska, Veľkej Británie, Ameriky alebo Nemecka. Dobrou správou je, že ľudia z medzinárodného hudobného priemyslu sa čoraz viac zaujímajú o novú hudbu z iných oblastí. Taktiež sa snažíme o to, aby všetky hudobné štýly boli na festivale rovnako dobre zastúpené.

Dôvodom pre pridanie iných foriem umenia do hudobného programu bolo, že sme si uvedomili, že ľudia, ktorí do Talinu pricestujú veľmi často po prvý raz, chcú zažiť viac. Tento rok sme pridali program s reštauráciami, kde predstavíme najtalentovanejších šéfkuchárov z Estónska, ako aj naše vlastné pop-up reštaurácie, craft beer festival, design market, umelecký program, diskusie, ktoré budú zahŕňať témy od hudby po vedu a technológiu. Súčasťou bude aj úplne nová konferencia “Kreativitou ku zmene”, kde sa bude diskutovať o tom, v akej spoločnosti chceme žiť. Hudba bude samozrejme vždy tou hybnou silou, ktorá bude všetko spájať, ale radi prezentujeme kreativitu v tom najširšom zmysle.

Na festivale vystúpi viac ako 200 kapiel hlavne z Estónska a susedných krajín. Aké sú kritériá pre výber?
Tohtoročný program zahrňuje 237 umelcov, z ktorých 117 je estónskych a zvyšok pochádza z 33 krajín z celého sveta. Tento rok máme viac umelcov ako kedykoľvek predtým z Kanady a USA, ale novinkou sú aj umelci z Libanonu, Maroka či Iránu. Hlavným kritériom je zaujímavá hudba, ako aj určitý stupeň medzinárodnej skúsenosti. Chceme, aby umelci už boli pripravení na medzinárodnú kariéru, pretože je to jeden z dôvodov, prečo tu hrajú - aby si ich všimli medzinárodné labely, bookeri, festivaly, press... Od začiatku sme vždy verili v multižánrový program, čo znamená, že chceme, aby boli zastúpené všetky druhy hudby - od tej klasickej po metalovú, dance, hip hop, jazz, world music. Veríme, že tento druh rozmanitosti a sofistikovaný výber dlžíme našim poslucháčom, ktorí chcú nájsť viac zaujímavej hudby. Aby sme boli schopní dať takýto široký program dokopy, máme veľký dramaturický tím, v ktorom je približne 30 bookerov a predstaviteľov z najvýznamnejších estónskych hudobných organizácií, máme expertov zo všetkých možných oblastí hudby, pretože neexistuje jedna osoba, ktorá by poznala všetko od metalu po jazz. Niektorí z dramaturgov pôsobia aj medzinárodne, tento rok nám napríklad metalový program vytvára Flow Festival a Tuska Festival z Fínska. Positivus festival, SPOT on Denmark a Fat Cats Records už tiež v minulosti predstavili svoje programy.

Koncerty sa konajú vo veľmi zaujímavých a nečakaných priestoroch. Ktorý je pre teba tento rok ten „najdivnejší”?
Máme pár naozaj zaujímavých nových miest. Strašne sa teším na elektronický program v úžasnom talinskom Sea Plane Harbour, so širokými atmosferickými halami s lomenými oblúkmi, kde zo stropov visia ponorky a pritom budem počúvať techno. Bude to skvelé! Naša otváracia party 31. marca bude v Kultuuri Katel (industriálna budova bývalej elektrárne, pozn. redaktora), ktorý sme používali už predtým, ale tentokrát je priestor konečne pripravený, takže môžeme používať tri miestnosti naraz. Bude tiež viecero akcií v trendovej časti mesta Telliskivi. Dokonalé miesto s desiatimi reštauráciami, piatimi klubmi a stovkami kreatívnych spoločností a umeleckými štúdiami. Okrem klubov v rámci hlavného festivalového programu budeme hosťovať mestský stage program s poobednými vystúpeniami po celom meste. Verejnosti budú otvorené dizajnové štúdiá, art shopy a tiež niektoré nádherné domácnosti Estóncov. Miesta ako tieto otvárajú svoje dvere špeciálne pre festival, vďaka láske k hudbe.

Kam chcete, aby sa festival uberal? Zdá sa mi, že z festivalu sa stáva niečo ako „renesančný festival” so všetkými možnými eventmi aj mimo hudobnej časti...
Ha, milujem výraz “renesančný festival”! Myslím, že vďaka technológii a množstvu informácií, ktoré sú nám neustále prístupné, vidíme vyrastať úplne novú generáciu. Zvedavú a otvorenú ku všetkým druhom zaujímavých vecí vo svete a to spôsobom, ktorý je pre nás úplne nový. Myslím, že je fascinujúce, ako nám to dovoľuje byť oveľa bohatšími, odlišnými a otvorenejšími v rôznych oblastiach života, businessu a umenia, ale tiež s rozličnými pohľadmi, kultúrami, rasami a vierou. Naučíme sa byť tolerantnými, otvorenými a rešpektujúcimi. To je to, v čo dúfam, a to, v čo som sa rozhodla veriť, chceli by sme vytvoriť festival, ktorý by odrážal otvoreného ducha. Spôsob, akým funguje hudobný priemysel, sa dramaticky zmenil, pretože sa zmenil aj spôsob a množstvo hudby, ktorú počúvame. Myslím si, že druh festivalu, ktorý navštevujeme, sa tiež zmení. Bola by som veľmi rada, aby budúcnosť bola ako tieto sofistikované viac-vrstvové festivaly, ktoré dávajú veľa energie do detailov a skúseností - od dizajnu, jedla, uvedomelosti, udržatelnosti až po bohatý umelecký program. Koncept TMW nikdy nebol o headlineroch, ale o rozumne vybranej pestrosti kapiel, ktorá oslavuje ľudské práva a schopnosti vybrať si a oceniť rozličné veci.

Veľmi často sú tri baltické krajiny - Estónsko, Lotyšsko a Litva - predstavované ako jeden kompaktný región. Spolupracujete spolu počas festivalu, alebo si držíte určitú úroveň rivality?
Jasné, že spolupracujeme, ale nie len s Lotyšskom a Litvou, so všetkými susedmi. Máme veľmi blízke vzťahy s hudobným priemyslom a hudobnými podujatiami vo Fínsku, Dánsku, Lotyšsku, Litve, Bielorusku a Rusku a čoraz vic tiež s Poľskom a Slovinskom. Keď sa pozrieme na Európu, aký sme maličký vo svetovom merítku, myslím, že je úplne nutné, aby sme pracovali na užšej spolupráci. Rivalita je taká deväťdesiatkova... (smiech) A nikam nevedie. Ako spoločnosť by sme sa mali viac sústrediť na pojem maximálny spoločný zisk. Logika je taká, že keď sa mojim susedom vodí dobre, je väčšia pravdepodobnosť, že sa budem mať tiež lepšie. Vyhrávať za cenu straty suseda je krátkozraká a nepraktická perspektíva.

Takže máte aj kapely a návštevníkov z Ruska...
Ó, áno, vždy. Tento rok máme 13 potvrdených umelcov z Ruska, naším veľkým partnerom v St. Petersburgu je Stereoleto festival, ktorý tiež koordinujú TMW marketing v Rusku. Každým rokom máme viac a viac delegátov z Ruska, hudobná scéna je tam teraz veľmi zaujímavá. Je s tým spojený tiež veľmi pekný úspešný príbeh kapely Motorama z Rostova, ktorá dostala medzinárodnú nahrávaciu zmluvu na TMW a mohli tak nakopnúť svoju medzinárodnú kariéru. Viac a viac estónskych kapiel má veľké turné po Rusku. Jeľmi doležité, aby sme podporovali dobrých, progresivných a slobodomyselných ľudí v Rusku.

Veľa kapiel prešlo vašim festivalom. Ktoré najviac ovplyvnila účasť na ňom?
Je ich tak veľa. Napríklad jasne pomohol Get Your Gun z Dánska, Super Besse z Bieloruska, Repetitor zo Srbska, Motorama z Ruska, Rubik z Fínska, Ballet School z Nemecka, Alise Joste z Lotyšska. Z estónskych kapiel to boli určite Ewert & The Two Dragons, Trad.Attack!, Maarja Nuut, Mari Kalkun, Talbot a veľa veľa ďalších. Aké sú tvoje najobľúbenejšie kapely, ktoré si videla vystupovať na festivale? Z minulého roka sa mi najviac páčil moskovský rap ½ Orchestra, Vashti Bunuyan, Kate Boy, Public Service Broadcasting, Maarja Nuut, Alina Orlova, ale tiež úžasný gregoriánsky mužský chorál Iberi Choir, Namgar z Buryatia, potom nejaké ugrofínske etnické kapely, ale aj pár klasických umelcov a skladateľov. Moja najobľúbenejšia vec počas festivalu je chodiť z klubu do klubu a zažívať rôzne vibrácie. Od upoteného rapového klubu po kostol Sv. Mikuláša s chorálom.

Nedávno si v Estónsku dostala cenu “Občan roka” udeľovanú ministrom kultúry a si tiež členom Poradnej rady estónskeho prezidenta - už len kročik od postu prezidenta. (smiech) Čo ti pomohlo, aby si mohla vyrásť do organizovania takého veľkého eventu a stala sa súčasťou verejných inštitúcií?
Je to v podstate “think tank” prezidenta, a to je viac ako milión krokov od toho, aby som sa stala prezidentom. Ťahá ma hlavne túžba po tom, aby sa veci zlepšili, a hlboká viera v to, že to, čo robím, má nejaký dopad. Aby som ti povedala pravdu, niečo pochádza aj z frustrácie, keď vidím jasný potenciál ležať na zemi a nikto na ňom nepracuje. Sme neustále obklopení nenaplneným potenciálom a mali by sme si začať všímať tieto veci a napraviť ich. Dostala som sa do bodu, v ktorom som sa rozhodla, že by som mala prestať nadávať na to, že je všetko zlé, a začať s tým niečo robiť, teda obrátiť frustráciu a kritizovanie na pozitívne činy. Niečo možno pochádza aj z mojej netrpezlivej povahy - neviem vydržať, kým sa niečo opraví, a radšej si to spravím sama hneď a zaraz. Pre hudobníka, festival, podnik alebo krajinu je kľúčom k akémukoľvek úspechu tento vnútorný drive, že veci sa vždy dajú zlepšiť. A rozvoj nemá hranice. Tak isto ani neexistujú hranice v rozvíjaní seba samých ako bytostí. Nikdy som nevedela, že mám niektoré vedomosti alebo zručnosti. Bola som jednoducho prinútená učiť sa a konať. Práve čítam knihu od Elona Muska, ktorý rozoberá, či sa niekto može sám naučiť, ako vyrobiť vesmírnu technológiu a ako vyrobiť novú generáciu elektrických áut bez akéhokoľvek druhu formálneho vzdelania alebo pre-knowledge. Toto vypovedá o ľudskej kapacite, ktorá sa dokáže rozvíjať sama. Dôležité je si uvedomiť, že sa všetci rodíme s obrovským potenciálom robiť veľké veci. Dosahovať ich by nemalo byť privilégiom, ale malo by to byť o drive, túžbe, vôle a odhodlaní. Preto si myslím, že hovoriť o rovnakých príležitostiach v spoločnosti je dôležité. Aby sme odomkli ten potenciál, ktorý máme. Ženám, gayom, ľuďom z odlišného kultúrneho a etnického prostredia. Všetci sme si rovní a všetci možeme robiť veľké veci, ak tak našu myseľ nastavíme. V tomto zmysle môžem ísť príkladom - ak možem ja, potom može hocikto iný. (smiech) A samozrejme mám okolo seba tím úžasných ľudí, ktorí sú podobne nastavení. Je to privilégium a radosť byť medzi nimi.

Info

Tallinn Music Week 2016
28. 3. - 3. 4. 2016
Tallinn, Estonsko

www.facebook.com/events/520035748156796
www.facebook.com/tallinnmusicweek
www.tmw.ee

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Margaux Sauvé (Ghostly Kisses): Příběhy posluchačů ovlivňují proces psaní

Kristina Kratochvilová 29.03.2024

Kanadská zpěvačka Margaux Sauvé je středobodem Ghostly Kisses a ve snových zvukových krajinách rozpíná příběhy o lásce, touze a ztrátě. Rozhovor.

Václav Havelka (fyield): KEXP vnímám jako milník

Michal Pařízek 25.03.2024

Dostat se s kapelou do studia legendární radiové stanice KEXP v Seattlu je snem mnoha hudebníků z celého světa. Rozhovor.

Josef Buchta (B-Side Band): Vždycky jsem snil o tom, že budu mít big band

Jiří V. Matýsek 11.03.2024

„Spotify je skvělý nápad, uživatelsky neuvěřitelně fantastická věc. Člověk nemusí nic tahat, nic nosit. Ale všichni ti muzikanti jsou okradení," říká principál. Rozhovor.

The Bladderstones: Záskoky nevedeme

Jiří V. Matýsek 06.03.2024

Slánské artbluesové trio se po sedmi letech od debutu Without Cover vrátilo s chválenou studiovkou a zároveň slaví deset let na scéně. Rozhovor.

Boris Schubert (Skvot Czech): Tvorba úspešného kurzu je tímová záležitosť

Mariia Smirnova 05.03.2024

„... snažíme sa oslovovať naozaj zaujímavých a úspešných ľudí vo svojom obore. Základom je vzájomná dôvera, sympatie a ochota lektora s nami aktívne spolupracovať.“ Rozhovor.

Pragueshorts: Piotr Jasiński (Mimo), Natálie Durchánková (Přes střepy)

Viktor Palák 28.02.2024

Ve finálním díle ankety odpovídají Piotr Jasiński, v jehož filmu Mimo ztvárnili Josef Trojan a Jakub Kalián kamarády, kteří narazí na situaci, která může být spouštěčem revize jejich vztahu.

Julie Martinková, Anna Horáková (FAMUFEST): Nesmíme se strachem nechat odradit od růstu

Mariia Smirnova 27.02.2024

„V programové dramaturgii si hrajeme hodně s pocity či smysly a chceme, aby i diváci při návštěvě festivalu mohli více reflektovat tuto část sebe sama..." Rozhovor.

Pragueshorts: Greta Stocklassa (Bzukot Země), Marie-Magdalena Kochová (3MWh)

Viktor Palák 26.02.2024

Bzukot Země zachycuje absurdní i povědomou šarvátku o to, jak formulovat zprávu mimozemským civilizacím. V kontaktu se současnými tématy je i film 3MWh, který volí atmosféričtější cestu.

Pragueshorts: Philippe Kastner (Deniska umřela), David Payne & Tomáš Navrátil (Baroko)

Viktor Palák 25.02.2024

V národní soutěži největší domácí přehlídky krátkých filmů se potkalo ke dvěma desítkám titulů, oslovili jsme tvůrce a tvůrkyně některých z nich.

Gaika: Nechat se unášet

Nora Třísková 22.02.2024

Podobně jako kloubí různé aktivity – psaní, kurátorství a výtvarná tvorba, producentství – na desce spojuje v lecčem typické anglické žánry jako dub, postpunk nebo alt rock. Rozhovor.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace