Cestou Disco//Very: Warpaint

Koncertovanie na podporu posledného (eponymného) albumu Warpaint bolo vyčerpávajúce a namáhavé a kapela bola blízko rozpadu. Po ňom sa všetky štyri členky vydali na rôzne sólové a kolaboratívne cesty, dávajúc si od kapely na neurčitú dobu prestávku – nevedeli kedy, a či vôbec, sa k sebe vrátia. Možno to bol tento čas od seba, vyplnený rôznorodými kreatívnymi výstupmi (od spoluprác so Saulom Williamsom, Jamiem xx a Kurtom Vileom až po sólo projekty), ktorý umožnil Warpaint radostný, kreatívny a omladnutý návrat. Výsledná nahrávka Heads Up je svieža, spontánna a menej vypočítaná ako čokoľvek čo vytvorili predtým.

V minulosti robili na hudbe ako kvarteto, zdokonaľujúc idey kolektívne a počas dlhých časových úsekov. Tvorba Heads Up však bola iná. Pracujúc po jednom alebo vo dvojiciach, členky tvorili „bez strachu“ a zapisovali si aj najnekonvenčnejšie nápady inšpirované všetkým medzi Pharrellom Williamsom a Björk. Tento album bol stvorený počas úctyhodných štyroch mesiacov a aj keď opísali proces tvorby ako „menej emocionálny“, nájdete na ňom všetky emócie od vytrženia až po žiaľ.

Skladby na Heads Up sú napísané bez strachu, energické, popom poháňané kúsky často striedajú tie pomalšie s clivými melódiami. Warpaint sa neboja premosťovať medzi žánrami aj v rámci jednotlivých skladieb – Dre napríklad odkazuje na moderný trap a prepája ho s jemným pesničkárstvom, originálna Whiteout je perfektným príkladom synergie basy a bicích; zo So Good sa vykľuje semi-psychedelický jam trvajúci cez šesť minút. Všetky sú jedinečné a iné, ale nejakým spôsobom k sebe pasujú.

Aj keď je trochu nezvyčajný vo svojom širokospektrálnom obsahu, tento album nemohol byť v diskografii Warpaint prirodzenejším krokom. Pomaly, ale isto sa odďaľovali od pomalších jamov a pristupovali k priamočiarejším, ale rôznorodejším skladbám. Mohli by sme to nazvať cestou Disco//Very – cestou náladového popu – a tá pasuje kvartetu z LA veľkolepo. Warpaint prijímajú pop bez toho, aby robili kompromisy.