Adam Badi Donoval | Články / Recenze | 31.10.2016
Koncertovanie na podporu posledného (eponymného) albumu Warpaint bolo vyčerpávajúce a namáhavé a kapela bola blízko rozpadu. Po ňom sa všetky štyri členky vydali na rôzne sólové a kolaboratívne cesty, dávajúc si od kapely na neurčitú dobu prestávku – nevedeli kedy, a či vôbec, sa k sebe vrátia. Možno to bol tento čas od seba, vyplnený rôznorodými kreatívnymi výstupmi (od spoluprác so Saulom Williamsom, Jamiem xx a Kurtom Vileom až po sólo projekty), ktorý umožnil Warpaint radostný, kreatívny a omladnutý návrat. Výsledná nahrávka Heads Up je svieža, spontánna a menej vypočítaná ako čokoľvek čo vytvorili predtým.
V minulosti robili na hudbe ako kvarteto, zdokonaľujúc idey kolektívne a počas dlhých časových úsekov. Tvorba Heads Up však bola iná. Pracujúc po jednom alebo vo dvojiciach, členky tvorili „bez strachu“ a zapisovali si aj najnekonvenčnejšie nápady inšpirované všetkým medzi Pharrellom Williamsom a Björk. Tento album bol stvorený počas úctyhodných štyroch mesiacov a aj keď opísali proces tvorby ako „menej emocionálny“, nájdete na ňom všetky emócie od vytrženia až po žiaľ.
Skladby na Heads Up sú napísané bez strachu, energické, popom poháňané kúsky často striedajú tie pomalšie s clivými melódiami. Warpaint sa neboja premosťovať medzi žánrami aj v rámci jednotlivých skladieb – Dre napríklad odkazuje na moderný trap a prepája ho s jemným pesničkárstvom, originálna Whiteout je perfektným príkladom synergie basy a bicích; zo So Good sa vykľuje semi-psychedelický jam trvajúci cez šesť minút. Všetky sú jedinečné a iné, ale nejakým spôsobom k sebe pasujú.
Aj keď je trochu nezvyčajný vo svojom širokospektrálnom obsahu, tento album nemohol byť v diskografii Warpaint prirodzenejším krokom. Pomaly, ale isto sa odďaľovali od pomalších jamov a pristupovali k priamočiarejším, ale rôznorodejším skladbám. Mohli by sme to nazvať cestou Disco//Very – cestou náladového popu – a tá pasuje kvartetu z LA veľkolepo. Warpaint prijímajú pop bez toho, aby robili kompromisy.
Warpaint - Heads Up (Rough Trade, 2016)
www.warpaintwarpaint.com/heads-up
Filip Peloušek 25.03.2024
Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.
Jiří V. Matýsek 10.03.2024
Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.
Dan Sywala 19.02.2024
Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.
Jiří V. Matýsek 16.02.2024
Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.
Dušan Šuster 12.02.2024
Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.
Veronika Tichá 25.01.2024
Deska je mixem nostalgických stesků i veselí v podobě melancholických balad, bedroom popových lovesongů nebo rychlejších kytarovek.
Jaroslav Myšák 23.01.2024
Už předchozí deska projektu Metro Riders, za kterým stojí švédský hudebník Henrik Stelzer, pracovala se zvukovým prostředím, který si asociujeme s filmy osmdesátých let.
Eva Karpilovská 19.01.2024
Flat Worms na albu Witness Marks v krátkých a úderných písních skvěle pracují s doplňujícími se nástroji a efekty.
Veronika Vagačová 16.01.2024
V porovnaní s predchádzajúcimi albumami vidno posun, Babie leto v podzemí je mierne serióznejšie, vyspelejšie.
Mária Karľaková 28.12.2023
Adichie poznáme ako bojovníčku za práva žien skrz knihy Feminizmus je pro každého a Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních.