Lucia Banáková | Články / Reporty | 30.09.2019
„Vážené dámy a páni, zapnite si, prosím, bezpečnostné pásy.“ Sedím v lietadle, smer Amsterdam a opäť raz pochybujem o tom, či mi jeden večer stojí za celý punk spojený s nocovaním na letisku. Amenru som tento rok už videla, v Londýne, a Amsterdam ma privítal ešte horším počasím. Vonku je dážď a tma, za tri minúty vylieze slnko, len aby sa o minútu opäť rozpršalo. Chcem si odfotiť sochu pred letiskom, ale nejde to, kým vytiahnem foťák, svetelné podmienky sa niekoľkokrát radikálne zmenia. Nechápem, všetko je plné protikladov, svetlo strieda tmu, podobne ako sa moje nadšenie zo skvelého lineupu strieda s pochybnosťami, či tento výlet nie je až príliš šialený…
Amenra oslavuje dvadsať rokov existencie a okrem normálneho tour pripravili pre svojich fanúšikov niekoľko špeciálnych koncertov. Očakávania sú nemalé, večer v hlavnej sále divadla Paradiso zahajuje Lingua Ignota, ktorá prišla do Európy predstaviť nový album. Na stagi je jednoduchá inštalácia z priesvitného igelitu, pôsobí veľmi chladne. Nesedí mi to, jej hudba je plná emócií. Pred koncertom narazím na Colina z Amenry, letmo sa pozdravíme a vymeníme zopár zdvorilostných fráz: „Bude to emočne ťažký večer, poriadne sa priprav!” A keď sa mrazivý pohľad Kristin Hayter (Lingua Ignota) prvýkrát zaborí do publika, pochopím, že vedel, o čom hovorí…
Caligula nie je pekný album, ale myslím, že sa o to ani nikdy nesnažil. Je plný hnevu, kriku, zúfalstva a naliehavosti. Je ho tak enormne moc, že dostane každého. Nedokázala som si predstaviť, ako sa s týmto dielom, ktoré hrá na emočné vyčerpanie a následnú katarziu poslucháča, dá koncertovať naživo, avšak to, čo Kristin predviedla, opäť kúsok predefinovalo moje vnímanie krásy. Bolestivej, surovej, autentickej a nepopriteľnej čistej krásy. Každý jeden výkrik sa zarýval hlbšie, na niekoľkých tvárach sa objavili slzy a ja som ostala bez slov. Úľava neprišla, ale to je možno dobre, nebolo ešte ani deväť hodín.
fotogalerii z koncertu najdete tady
Organizačne event trochu zlyhal. Hoci koncertovalo šesť kapiel, kvôli prekryvom v lineupe a preplneným sálam sa mi podarilo vidieť len tri koncerty, nafotiť dva. Treha Sektori zahral rovnaký dark ambientný set ako na Roadburne, tentokrát však vyznel ako svoj slabší odvar. A oslávenec? Nenapadá ma, čím sa ich set líšil od normálneho turné. Áno, zahrali Solitary Reign, na túto pesničku sú pomerne skúpi, ale inak to bola tradičná temnota, výkriky, ťažoba a tma prekladaná zábleskami ostrého svetla. Presne tá dualita, o ktorej Colin rád hovorí a čo by ste od Amenry očakávali. Čo však neznamená, že to nebolo predvedené kvalitne a bolestivo, však sa aj prvé rady premenili na vlnu synchronizovane headbangujúcich hláv.
Sedím na letisku, sú tri hodiny ráno. A stále mi máta hlavou veta, ktorú sme si vymenili s Colinom: „Lingua Ignota je neskutočná umelkyňa, vytvorí ešte veľa nevídanej krásy. Ale je to zničujúce, vravím ti, vždy keď je umelec na stagi a hrá svoj song, prežije to, prečo a za akých okolností ho napísal. A to bolí.” A s touto vetou v nekonečnej smyčke upravujem fotky a čakám na prvé záblesky ranného svetla...
Amenra (be) + Lingua Ignota (us)
28. 9. 2019 Paradiso, Amsterdam
Veronika Miksová, Kryštof Kočtář 16.04.2024
Na koncerty chodíme v Brně často, ale sklepní scénu Husy na provázku nebo Komorní sál JAMU jsem ještě nikdy neviděl tolik přeplněné jako během Faunu...
Julia Pátá 15.04.2024
Početné publikum pražské Archy+, ve které se letos usadil promotérský kolektiv Heartnoize, kvapem obsazuje místa ve velkém sále multifunkčního prostoru...
Kryštof Kočtář 13.04.2024
Když jim roku 2020 vyšlo album Liebe, psal mi kamarád nadšeně: „Ty vole, čeští Natural Snow Buildings!“ Přestože jsem s jeho zjednodušením nesouhlasil, radost jsem sdílel.
Jakub Veselý 12.04.2024
Na pripravené gitary a klávesy dopadla tma, ktorú po chvíli rozrazilo intenzívne biele svetlo prechádzajúce do stroboskopického prerušovania rozplynutého do hustej hmly.
Dominik Polívka 08.04.2024
Večírek pod taktovku Jednoty s dystopickými kulisami štvanického Fuchsu a ještě dystopičtější produkcí vystupujících.
Marek Hadrbolec 08.04.2024
Paroháče vystřelují do vzduchu a nad nimi se šklebí obličeje s corpsepaintem a falešnou krví. Na pódiu povlávají černé pláště a volány rudé košile.
Kryštof Kočtář 02.04.2024
Tentokrát v pozici „strejc edž“, jak bylo nazváno jejich aktuální turné, tedy jako kapela, co nepije.
Kryštof Kočtář 31.03.2024
Zkraje byla zdrojem světla drobná baterka, s níž si Morten Gass hledal cestu k nástrojům, tedy bicí soupravě, klávesám a kytaře.
Tomáš Jančík 28.03.2024
I tak, nebo právě proto vyzařuje Kaleida stále přitažlivější hřejivý komfort, ze kterého se těžko odchází.
waghiss666 24.03.2024
Moc krásnějších ženských jsem na pódiu neviděl, a to opakovaně. A Annet X to o sobě ví, nestydí se za svůdnost a ladně tančí na hraně s podbízivostí.