Flippah | Články / Reporty | 20.10.2014
First things first. Pozemský život zahŕňa niekoľko zaručených faktov ako smrť alebo to, že aktuálne najlepšou koncertnou kapelou na svete sú Swans. Idylické bývanie na vidieku s rodinkou zase znamená, že na koncert veľkých mien sa nejak často nedostanem, dcérka sa narodila v roku, keď vyšiel The Seer, takže naživo som ich zastihol až tohto roku. Ako labutí panic nemám s čím porovnávať, aj keď s čím porovnávať? Swans, to je kategória per se. Čakal som, že nad vstupom do viedenskej Areny bude vysieť nápis ako pred Aligieriho peklom: Lasciate ogni speranza, voi ch'entrate. Ráno ma rozbolela osmička, tak som po antibiotikách a pár pivách bol v správnom malátnom rozpoložení, skoro celé vystúpenie Pharmakon som nervózne prefajčil vonku, chcel som sa sústrediť iba na to, čo malo prísť po nej. Keď Gira dáva 100% pozornosti, dám aj ja.
Začínalo sa pozvolna jednou z nových skladieb Frankie M, perkusionista valil dosť dlho tribálne vzory na gong (ten stihne počas koncertu inak pozaunu, trúbku, dulcimer...), kým sa pridával zvyšok kapely, a na to, že sme stáli pár krokov od pódia, nekonalo sa žiadne praskanie ušných bubienkov. Dúfam, že v Lucerne budú hlučnejší! Tranz sa plíživo začínal približovať. Zatváram oči, blažený úsmev a už sa len potápam do mohutánskych zvukových vľn. Kabinet Dr. Caligariho, ktorý je vedený prísnym pohľadom zachmúreného profesora Giru. To, o čo sa pokúšali kedysi Doors, dopracovali Swans k dokonalosti, skladby sa naťahujú do nekonečna, Apocalypse Now, HERE, NOW! Celá kapela posadnutá hľadaním správneho groove, len tu nie sú hipíci tancujúci okolo ohňov, len na mieste prestupujúce individuá, v ktorých horí plameň mimotelového zážitku. Sme v skušobni Swans a berú nás na rituálny zážitok.
Keď som občas otvoril oči, Kazateľ s rozpaženými rukami buď ukazoval, ktorý z nástrojov má isť ešte vyššie, alebo sa s publikom z pódia rozmachom delil o energiu, ktorí tam táto banda alchemikov varila za živa. Mal som pocit, že najväčšia gitarová sila leze od Christophera Hahna a jeho lap steel gitary, žul pri tom žuvačku takým tempom, že to vyzeralo, ako keby to prehnal so speedom, inak všetci gitaristy oči na Girovi a chekujú kam ďalej, iba Thor za bicími sa tváril spoločne so sivobradým dlháňom na gitare, akokeby hrali v miestnej garáž-punkovej kapele. Mám rád dlhé filmy a dlhé koncerty, aby som sa mohol pohodlne usadiť a dostať do témy, tu som pohodlný nemohol ani nechcel byť a niekomu sa možno zdalo vyše dva a pol hodiny príliš, ale ja by som po poslednej Bring the Sun/Black Hole Man kludne nechal Arenu explodovať, vyvetrať a pokračujeme!!! Nádhera, temné sily poctené a zažehnané, aj som zabudol, že mám nejaké zuby. Som vyliečený. Čím viac času ubehlo od koncertu, tým sa mi to zdá menej uveriteľné. A chcem to zažiť znova!
Swans (us) + Pharmakon (us)
17. 10. 2014, Arena, Viedeň, Rakúsko
foto © Michal Králíček
Kryštof Kočtář 27.05.2023
Nejhlasitější a nejchaotičtější část běsnění pak Giru zvedla ze židle, na níž jinak trávil zbytek času...
Jáchym Rainisch 20.05.2023
Optimistický záblesk ze začátku vystoupení Xiu Xiu v podobě narozeninového popěvku věnovaného Freddymu Rupertovi zhasl vysoký syntezátorový tón.
Minka Dočkalová 15.05.2023
Černobyl, jaderný klub, prvek v periodické tabulce, elektrárna jako modla a objekt erotizujících představ, Curie, Oppenheimer, Einstein, ti všichni tu defilují v různých kontextech.
Jiří V. Matýsek 06.05.2023
Svého času zázračné dítě s kytarou Joe Bonamassa se po dekádě vrátil do Prahy. Vyprodané Forum Karlín oslnil skvělou technikou i virtuozitou. Stačí to ale na skvělý koncert?
Karolina Veselá 04.05.2023
Těžko říct, jestli se Brno snaží vyhecovat Prahu, nebo jednoduše dokázat, že všechny odvěké vtipy a narážky nejsou opodstatněné... JazzFestBrno táhne.
Mariia Smirnova, Anna Mašátová, Dušan Šuster, Františka Tranová, Andrea Blahová 03.05.2023
Vydobyť si pozornosť širšej verejnosti v malých mestách, akým je Bratislava, môže byť pomerne jednoduché. Dlhodobo si ju udržať, je však rovnako komplikované ako všade inde.
Maxim Mičúch 26.04.2023
V tichšej pasáži zrazu vreskot, z ktorého stuhla krv. „Stand up! Stand the fuck up!“ kričala žena so šialeným pohľadom a tečúcim make-upom...
Lukáš Grygar 25.04.2023
Často nebylo zřejmé, na které straně pódia jaký hudební prvek vzniká, občas jsme taky netušili, jestli už tleskat. Rozhodně jsme ale tleskat chtěli a potřebovali.
Pavlína Sedláčková 23.04.2023
Pohyby publika zpomalily a zesmutněly, ačkoliv si to jeho značná část ve svém pohroužení do hřejivého indie rytmu ani neuvědomovala...
Akana 22.04.2023
... a záleží na schopnostech a citu konkrétních hudebníků, jestli vznikne jalový paskvil nebo životaschopný zárodek nového hudebního dialektu.