Články / Profily

Zbastardení potomkovia black metalu I. - Menace Ruine

Zbastardení potomkovia black metalu I. - Menace Ruine

Filip Švantner | Články / Profily | 27.12.2012

Existuje vôbec sprofanovanejší štýl ako black metal? Čo si drvivá väčšina ľudí pod týmto označením vybaví? Tlupu pomaľovaných gašparov s ostňami na rukách, ktorí vzývajú sily temnôt? Hry s ohňom a zbraňami? Nikdy sa nekončiace pubertálne hádky, ktoré končia vraždou? Obrátené kríže a všadeprítomnú naivitu, hlúposť a patetickosť? Alebo klasický hard rock zabalený do špinavých punkových riffov s „pridanou hodnotou“ kláves a orchestrácií? Nie, ďakujem! Pre plný zoznam toho, aký vie byť black metal dementný navštívte Shereského blog a prečítajte si jeho recenziu na knihu Erlenda. Tak, to by sme mali.

Mojou úlohou však bude demonštrovať, že aj tento štýl má potenciál byť vkusný a zaujímavý, dokonca môže posúvať hudobné hranice o hodný kus ďalej. Prvými, pomocou ktorých vám to dokážem, sú Menace Ruine. Kanadské duo vystupuje od roku 2007 v nezmenenej zostave. Dievčina Geneviève a jej verný prisluhovač S. de la Moth sú v súčasnosti považovaní za najosobitejší akt koketujúci s „čiernym kovom“. Protikladnosť mužskej dobyvačnosti a ženskej temnej stránky nebola nikdy v takej symbióze. Na svojom debute Cult of Ruins síce ešte hojne využívali charakteristické prvky tradičného black metalu, ale o nejakom klasickom ponímaní nemožno hovoriť. Album je plný strojových ruchov, nevyspytateľných zmien tempa a neľudskej atmosféry. Na debut určite kvalitné, avšak v širšom merítku sa Menace Ruine strácajú medzi haldou podobných kolegov. To pravé ešte len malo prísť.

S nasledovníkom The Die Is Cast nastáva ohromná zmena prístupu k skladaniu a zvrat v celkovom vyznení. À propos, spomenul som, že táto kapela nepoužíva takmer žiadne gitary? Ich zvuk je disonantnou amorfnou stenou neharmonického noise a rozvláčneho drone. Niečo ako klasická štruktúra skladieb u Menace Ruine úplne absentuje a čakajte skôr strhujúcu fonickú guľu plnú chaotickej zmesi toho najhrubšieho ambientu, ktorú na treťom albume Union of Irreconcilables priviedla kapela k dokonalosti. Niekde pod všetkým tým odpudivým hlukom, pod haldami škrípavého feedbacku, sú neustále naznačené melódie, ktoré nikdy explicitne nevystúpia na povrch. Menace Ruine sa sústredia aj na výhradne noisové pasáže, v ktorých je precízne prepracovaný každý moment (v žiadnom prípade sa nejedná o bezdôvodný prvoplánový pseudo humbug) a strašiaci aj tu neustále vyhľadávajú nové zvukové teritóriá. Okrem vyššie spomenutých prvkov je zrejme najdôležitejším elementom hudby Menace Ruine hymnický spev Geneviève, ktorý sa étericky vznáša ponad burácajúce plochy, ku ktorým tvorí nádherný kontrast.

Už na Union of Irreconcilables začala táto dvojka temniakov pracovať s veľmi zaujímavým konceptom. V pochodovej The Upper Hand sa objavujú priame odkazy na drsnejšieho a šialenejšieho brata folku, ktorý nesie prívlastok „apocalyptic“. Začína byť kladený omnoho väčší dôraz na rytmiku a melodiku spevu. Folková uvoľnenosť tu naráža na repetičný martial industrial, neoklasické vsuvky a ambientne ladený abstraktný black metal a vás napadá, aké by to bolo, keby začala dominovať oná krehkejšia stránka hudby Menace Ruine. A práve to sa dozviete na novinke nazvanej Alight In Ashes.

Ak Menace Ruine produkovali na predchádzajúcich albumoch eklektický mix štýlov, ktorý mal základ v black metale, posledný zásek Alight In Ashes sa svojim fundamentom približuje skôr k minimalisticky poňatej klasickej hudbe. Nie že by sa black metal z tvorby Menace Ruine vytratil, to nie, avšak zostala po ňom už len opojná dusivá atmosféra. Práve pri počúvaní Alight In Ashes si uvedomíte, ako veľmi je Geneviève modulovaním svojho hlasu podobná nesmrteľnej Nico. Nie nadarmo je hudba Menace Ruine často označovaná ako mash up komorných orchestrácií z Desertshore s rannými Swans. Industriálne chladný zvuk na jednej strane, hrejivý hlas Geneviève na strane druhej. Omotávajú sa okolo vás opakujúce sa slučky úsporne vyložených dark ambientných pasáží, v ktorých je však ukrytých kopec melódií (Disease of Fear!), stačí len pozorne počúvať a nechať sa hypnotizovať.

Info

Menace Ruine (can)
www.menaceruine.tumblr.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Kde se myšlenky mění v pocity (Circuit Des Yeux)

Jakub Koumar 28.09.2022

Poslouchat Circuit des Yeux je jako stát před propastí, a přitom si užívat každý okamžik na hraně disonance, zatímco se tělem rozlévají obavy i radost.

Šviháctví i zádumčivost - Carson McHone

Evžen Muller 25.06.2022

Oceňovaná texaská písničkářka, jejíž album Carousel bylo časopisem Rolling Stone zařazeno mezi nejlepší country & americana, vydala letos novinku Still Life. Proč si ji nenechat ujít naživo?

Full Moon Stage 2022: EABS

redakce 03.06.2022

EABS ostatně spolupracovali s mnoha důležitými jmény současné globální jazzové scény, za všechny jmenujme Bena Lamara Gaye, Jeru the Damaja nebo Tenderloniouse.

Full Moon Stage 2022: Etceteral

redakce 05.05.2022

Trojice umělců prošla mnoha formacemi a spojuje ji vášeň pro jazz a elektroniku i unikátní vizuální estetiku, obrazová stránka je pro její vystoupení klíčová.

Full Moon Stage 2022: The Sweet Release of Death

redakce 02.03.2022

Strhující koláž, křišťálově čisté melodie i výbuchy surového hluku. Máte rádi Sonic Youth?

Full Moon Stage 2022: Inturist

redakce 23.02.2022

Jevgenij Gorbunov je významnou postavou aktuální ruské scény. Na Full Moon Stagi s projektem Inturist vystoupí ve čtyřčlenné sestavě.

Full Moon Stage 2022: Squid

redakce 22.02.2022

Společně s kapelami Black Country, New Road a Black Midi tvoří nejvýraznější trojici kapel pohrdající žánrovými škatulkami.

Full Moon Stage 2022: Health

redakce 21.02.2022

Health představují dokonalé ztělesnění konceptu ‚ubavit se k smrti‛. Hysteričtí, umělí, prázdní a nehorázně zábavní. Na Colours of Ostrava, na Full Moon stagi.

Nejlepší texty Full Moonu 2021: Správným směrem aneb Ruská indie scéna

Maria Pyatkina 20.01.2022

Průkopnici ruské indie scény následovali na začátku tisíciletí západní trendy nebo snili o tom, aby prorazili v zahraničí. Poslední desetiletí pozorujeme jiný trend...

Nejlepší texty Full Moonu 2021: Soumrak bohů? The Doors a změna vnímání rockového hrdiny

Michal Pařízek, Karel Veselý 19.01.2022

Jsou The Doors po půl století ještě relevantní? Byl Jim Morrison skutečně někým, k němuž je záhodno vzhlížet?

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace