Mišo Berec | Články / Reporty | 22.10.2024
Ak hrajú vo vašom meste The Ills a Manon meurt, zanechajte všetky činnosti a utekajte do klubu. Tak nejak vopred vycítite, že to bude večer, ktorý by bolo škoda premeškať. A obzvlášť v meste, kde návšteva týchto kapiel je sviatkom.
V trenčianskom klube Lúč sa kapely predstavili na spoločnom turné Unravel the Random! Ako support si prizvali česko-budejovickú indie pesničkárku Marjari, ktorá na úvod krehkým sólo vystúpením posiela nejedno pomyselné objatie. Sama s gitarou podsúva intímnu spoveď bez pridaného pátosu a bez kapely skladby pôsobia oveľa komornejšie. Dávajú väčší priestor pohladiť dušu. Viem, je to klišé, ale nepotrebujeme to občas všetci?
Post-rockoví The Ills nastupujú inštrumentálny repertoár priamo a s rytmickou zručnosťou. Štvorica posúva čas vpred, melancholicky ho zastavuje v jemnejších pasážach, kde poslucháča ukľudní, aby ho vzápätí mohla nechať v podmanivej neistote pred tým, čo sa bude diať o chvíľu. To, čo bolo včera, dnes už neplatí, The Ills potvrdzujú dvojnásobne. Prevažnú väčšinu koncertného materiálu tvoria skladby z nového albumu Life Is Random, ktoré odrážajú nálady jednotlivých členov počas pochmúrneho obdobia pandémie. The Ills ale nestrácajú optimizmus, a tak naživo servírujú pestrú paletu emócií. Gitary zaobalené do krabičiek budujú zvukové steny precízne, napriek tomu môže prílišné striedanie atmosfér v jednej piesni divákovi ubrať na pozornosti, čo bol aj môj prípad.
Rakovnickú štvorku Manon meurt som videl naposledy pred piatimi rokmi v pražskej Arche ešte v starej zostave a vtedy mi odpálili dekel. Ubehlo pár rokov a shoegazeové gitary ustúpili sofistikovanejším kompozíciam, preto sa plný očakávaní staviam dopredu, aby som mohol sledovať alchýmiu zblízka. S novou doskou Unravel dávajú príklad, kedy skupina nestagnuje, ale vie posunúť žánrové hranice a skladateľské schopnosti mimo komfortnú zónu.
Zle vyvážený zvuk v monitoroch zaženie kapelu na začiatku vystúpenia do neistoty, z ktorej sa po prvých skladbách s nadhľadom dostáva. Unravel naberá naživo silné rozmery, kataklyzmatický zvuk gitár a synthov, rôzne sample a šamanské rytmy bubeníka Jiřího Bendla vytvárajú pocit niečoho nadpozemského a vy tam chcete naskočiť tiež. Často sa mi nestáva, že by som mal zimomriavky z hudby, ale práve toto spojenie ho spôsobilo. Čo však sklame, je spev, ktorý by si zaslúžil byť viac počuť, pretože vokál Kateřiny Elznicovej pôsobí na novinke étericky a naživo sa rozlieha medzi nástrojmi do stratena. Farebnosť doplní skladba Linen, kde kapela speváčke ustúpi a dá tak vyniknúť hlasu.
Celkový dojem sa ale nestráca a ako povedal Miro Luky z The Ills, život je zhluk náhod. Dnes to vyzeralo, že Manon meurt nemali úplne svoj deň, aj napriek tomu vryli silnú stopu podtrhnutú vonkajšou atmosférou jesene. Hudba stvorená pre toto ročné obdobie.
The Ills + Marjari + Manon meurt
17. 10. 2024 Lúč, Trenčín
foto © Marcel Huljak (archiv)
Richard Michalik 03.12.2024
Hudba dokáže otvárať nové perspektívy, ktoré neustále potrebujeme ohýbať, a NEXT si je toho veľmi dobre vedomý. Report.
Michal Pařízek 30.11.2024
Sevilla. Město plné barev, chutí a života, vonící po všudypřítomných pomerančích. Tamní showcase festival se svému městu podobá...
Viktor Hanačík 28.11.2024
Bylo to na hraně mozkové kapacity, hrozilo smyslové přetížení a nevolnost. Být snímek kratší, získal by si zřejmě pozitivnější přijetí, bez nežádoucích somatických následků.
Jan Starý 20.11.2024
Mnohokrát oceněné těleso, ze kterého vyšla také hvězdná skladatelka Caroline Shaw, se představilo u nás vůbec poprvé a očekávání potvrdila i vyprodaná kapacita.
Jiří V. Matýsek 19.11.2024
„Blues je umírající žánr,“ řekl mi v rozhovoru před osmadvacátým ročníkem festivalu Blues Alive jeho booker a majitel Štěpán Suchochleb... Jak se to vezme.
Ema Klubisová 19.11.2024
I Want to Be a Machine nie je o performance a ukážke jej novej hudby. Pozýva nás bližšie, k svojim mentálnym pochodom, chybám počas písania a myšlienkovým odbočkám.
Viktor Palák 18.11.2024
Tibet coby bosý Peter Pan morfující v maniakálního kata nás v Praze prováděl odvrácenou stranou anglického venkova i dojímal vzpomínkou na zemřelé.
Filip Peloušek 17.11.2024
Je to sotva pár dnů, co jsem dočetl Piko Apoleny Rychlíkové a Pavla Šplíchala, to mi ještě nedocházelo, jak potřebný kontext mi dodává ke křtu jedné z nejzásadnějších desek letošního…
Viktor Hanačík 07.11.2024
Oba pojí čtyři roky staré album Brass, cit pro ponuřejší vyprávění, jazz-rapové podhoubí a kontrasty z afroamerické historie... A na dlouhém baru La Fabriky mají zemité Primitivo.
Marek Hadrbolec 31.10.2024
„Zahraj Slipknoty!“ zakřičí někdo. „This is going to sound like Slipknot, I'll even take my glasses off for it,“ odpovídá pohotově Igor, načež Stoned Jesus...