Články / Recenze

Zmar a utrpenie? To čakal zrejme málokto...

Zmar a utrpenie? To čakal zrejme málokto...

Filip Švantner | Články / Recenze | 29.10.2012

Všetko je nájdené... V čase
Na aktuálnu dosku post-metalových fotrov Neurosis sme si museli počkať dlhých päť rokov. Niežeby sa za tú dobu nič neudialo. Scott si strihol sólo dobrodružstvo, ktoré sa nevyhlo ani naším krajom, spolu s plesnivými kumpánmi sa stal architektom v Shrinebuilder a so Steveom, ktorý medzičasom nahral pokračovanie ambientného „kosca“, vzdal hold svojej obľúbenej country antistar. Neurosis zatiaľ hibernovali, rozumej, kŕmili nás reedíciami a projektmi, ktorými neukojili ani tých najzarytejších die hard fans.

Novinka je vytrhnutím z letargie, zhmotnením životných peripetií a názorná ukážka, čoho je schopná kapela plná vyzretých osobností s pohnutou minulosťou. S miernou nadsádzkou by sa dalo povedať, že Honor Found In Decay zdanlivo pokračuje v tradícii nastolenej jeho predchodcom, albumom Given To The Rising, ktorý bol po krehkom a étericky ladenom The Eye Of Every Storm, kde výbušnosť ustúpila melódiám a „uvoľnenej“ nálade, citeľným návratom k živelnosti a rockovejším postupom. Avšak Honor Found In Decay sa hrdí suverenitou sebe vlastnou, pričom jeho klady treba hľadať niekde úplne inde. Možno aj v odpovedi na otázku, ktorú si kladú recenzenti po celom svete: „Čo môžem čakať od kapely, ktorá má svoj vrchol dávno za sebou?“ Alternatíva, že to Neurosis na plnej čiare pokazia nebola po rozporuplných hudobných experimentoch z nedávnej minulosti až tak irelevantná. A aj keby bol tento scenár reálne naplnený, páni sú predsa emeritní umelci, ktorí pomohli sformovať a ďalej modelovať priekopnícky hudobný štýl a v konečnom dôsledku by sa im to celkom ľahko odpúšťalo. Podobné úvahy sa po prvých vypočutiach rozplynuli v nenávratne.

Piesne ako bolestivé rany
To, že Neurosis nahrajú tak intenzívny materiál plný kondenzovaného zmaru a utrpenia, čakal zrejme málokto. Temnota starobou zaťaženej mysle vystúpila na povrch a stala sa dominantným elementom súčasného smerovania kapely. Vzletnosť sa stáva bezvýznamnou a absencia prekvapivých farbistých momentov, alebo akéhokoľvek vybočenia z konvencií prináša skľučujúci zážitok. Zostáva len starecká šeď, no šeď rôznych odtieňov.

Od malebných plôch, folkom nasiaknutých pasáží a rozvíjania transcendentálnosti sa dostávame späť k zemitému a prirodzene znejúcemu zvuku. Kompozície na Honor Found In Decay sa tiahnu v jednom mocnom hypnotickom prúde (exemplárna At The Well) a vybuchujú v masách slepého, vekom nahromadeného hnevu. Neurosis boli vždy kapelou plnou kontrastov a inak tomu nie je ani dnes. Pôsobenie ambivalentných síl je nateraz umne skryté pod nánosmi nevraživosti a skladby tým získavajú nový rozmer. Nie, Neurosis v žiadnom prípade nezavrhli majestátnosť svojich atmosférických hymnusov (dôkazom nech je vám odzbrojujúca My Heart For Deliverance), avšak aktuálna doska skôr pripomína drsné osobné vyznanie jej protagonistov, intímnu spoveď, omnoho viac kolekciu bolestivých životných šrámov ako zbierku piesní. Neurosis dosiahli absolútno, aj keď tentokrát bola cena zaň neúmerne vyššia ako obvykle.

Pocta sa nachádza v rozklade
Je len málo interpretov, ktorí dokážu zotrvať na vrchole kreatívnych schopností po celú dobu svojej existencie, pričom len zlomok z nich trvalo nahráva diela, ktorými prekonáva samých seba. Neurosis zjavne chápu každý svoj výtvor ako veľkú výzvu, čo pre kapelu, ktorá pôsobí na scéne takmer tri desaťročia, určite nie je samozrejmosťou. Honor Found In Decay práve v tomto ohľade pôsobí omnoho ucelenejším a zvrchovanejším dojmom ako ktorýkoľvek iný album tohto apokalyptického orchestra. Otázka zo začiatku textu je plne zodpovedaná. Bez očakávaní úslužne dostávate plné hrste nefalšovanej úprimnej muziky. Prečo? Na to vám odpovie Steve Von Till: „To, čo sme začali, nie je žiadny biznis, je to reflexia celého nášho dospelého života. Je to ako vojna pre dušu. Musíš to robiť pre svoju dušu! A keď to nerobíš? Tvoja duša je to, čo zaplatí...“ Chcete pojem, ktorý by plne vystihoval momentálne hudobné dianie v radoch Neurosis? Je to dôveryhodnosť!

Info

Neurosis - Honor Found in Decay (Neurot Recordings / Relapse Records, 2012)
www.neurosis.com

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Hudba ze zapomenutých míst minulosti (Garlands)

Filip Peloušek 25.03.2024

Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.

Esence The Beatles (Milan Bátor)

Jiří V. Matýsek 10.03.2024

Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.

Dobro došli u bad trip (Nemeček)

Dan Sywala 19.02.2024

Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.

Aye, captain! (The Longest Johns)

Jiří V. Matýsek 16.02.2024

Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.

Zápas agresívnej klubovej estetiky s distingvovanosťou orchestrálneho zvuku (julek ploski)

Dušan Šuster 12.02.2024

Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.

Jednoduchá každodennost světa (Moře dní)

Veronika Tichá 25.01.2024

Deska je mixem nostalgických stesků i veselí v podobě melancholických balad, bedroom popových lovesongů nebo rychlejších kytarovek.

Prostor plný apatie a úzkosti (Metro Riders)

Jaroslav Myšák 23.01.2024

Už předchozí deska projektu Metro Riders, za kterým stojí švédský hudebník Henrik Stelzer, pracovala se zvukovým prostředím, který si asociujeme s filmy osmdesátých let.

Dojmy ze světa plného absurdit (Flat Worms)

Eva Karpilovská 19.01.2024

Flat Worms na albu Witness Marks v krátkých a úderných písních skvěle pracují s doplňujícími se nástroji a efekty.

Babie leto viac než pavučiny (Dušan Vlk)

Veronika Vagačová 16.01.2024

V porovnaní s predchádzajúcimi albumami vidno posun, Babie leto v podzemí je mierne serióznejšie, vyspelejšie.

Život v strachu (Chimamanda Ngozi Adichie)

Mária Karľaková 28.12.2023

Adichie poznáme ako bojovníčku za práva žien skrz knihy Feminizmus je pro každého a Milá Ijeawele aneb Feministický manifest v patnácti doporučeních.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace