Články / Reporty

Colours po úplňku #3: Pozornosť inde

Colours po úplňku #3: Pozornosť inde

Jana Michalcová | Články / Reporty | 19.07.2019

„Ostrava, pyčooo,“ rezonuje ešte v piatkové ráno. Bojím sa vyjadrení, že štvrtkový večer patril Kryštofovi, že som na Kryštofkempe, že Kryšof korunoval večeru a že Kryštof zářil. Kryštof sme my. Návštevník musel byť v druhý deň festivalu pozornejší než ostatné dni, aby unikol davovej psychóze podporenej ohňostrojom, ktorý dopadal na jasajúci dav a jeho popol sa vplietal do vlasov.

Razím cestu medzi klobásami a langošmi, kde si stánkari robia svoju vlastnú hudobnú diskotéku, a z ktorej vylieza pódium Cylinders Gong, charizmatický priestor uprostred kovovej spleti Dolních Vítkovic. Ceny a výber jedla sú viac než ľudové, to však nepatrí na jednu z najelegantnejších scén, ktorú festival ponúka. Kronos Quartet sa zrodili pred viac než štyridsiatimi rokmi – doba, za ktorú mnoho kapiel stihne vykradnúť samých seba hneď niekoľkokrát, a v našich končinách sú pomerne ostrieľaní. Sláčikovú štvoricu som videla tretíkrát a zas inak, vtipne, elegantne, ladne. Struny im na kobylke skáču neskutočným spôsobom, s voľnosťou improvizácie predvádzajú precízne nacvičené takty a pohyby. Ich setlist je len zriedkakedy rovnaký, noty sú voľne dostupné na ich edukačnej online platforme 50 for the future, učiť sa môžete hneď. Členov spája akási vnútorná oduševnenosť a patria určite k tomu najzaujímavejšiemu, čo je momentálne k videniu na klasickej scéne. Bez ohňostroja.

fotogalerie z druhého festivalového dne sledujte zde, tady i tu

Pocit, že v Dolních Vítkovicích prebiehajú zároveň dva festivaly, podporuje na rovnakom mieste vystúpenie ukrajinského manifestu Dakh Daughters. Ensemble mieša nemiešateľné, strieda nástroje jak Petr Marek osemnástky a vytvára energetický mix hudby a performance ako vystrihnutý z kabaretu na Mont Martri. Celé vystúpenie sa odohráva v niekoľkých vrstvách: vážna dráma sa pretvára v smiech, ten zas do grotesky a ústi do hnevu nad spoločnosťou, celé podtrhnuté ženskou ľahkosťou, ktorú ovládajú majstrovsky. So šarmom niekdajších francúzskych kabaretov a ohnivosťou a silou východoeurópskych žien rapujú a berú si do úst politické témy, ktoré v poetických veršoch pľujú do publika. A to im to hltá, prehĺta a úprimne tancuje do posledného tónu. A tak v podobnom časopriestore vystupujú dva súbory – jeden, ktorý sa vtipným spôsobom snaží upozorniť na ukrajinských politických väzňov v Rusku a vyzdvihuje slobodu, a druhý, ktorého slogan by kľudne mohol znieť „hráme všade tam, kde nám zaplatia“, naviac podporené zo strany dramaturgie hlavným festivalovým časom na hlavnom pódiu. Prílišná bojácnosť organizátorov ponúknuť publiku niečo iné, než po čom prahne, či len slepé pokračovanie v tom, čo robia ostatní a teda absencia reflexie? Alebo len malá zodpovednosť za vplyv, ktorý najväčší festival v Čechách v priebehu rokov nadobudol?

Prašným hľadiskom sa prenášame ku dramaturgickým perličkám festivalu, ako sú juhoafrickí BCUC, zmeska hip-hopu, kontinentálneho soulu a funku. Opäť sa vnárajú myšlienky na africkú živelnosť, ktorá v poslednej dobe preniká na európske pódiá a snaží sa rozhýbať naše statické biele telá. Podľa ich vlastných slov hrajú od ľudí, pre ľudí, s ľuďmi, a energia, ktorá sa vzájomne vymieňala medzi pódiom a hľadiskom, tomu len nasvedčovala. Farebnú paletu štvrtkového programu doplnil o severský chlad aj majster piana a hudobnej skladby Islanďan Ólafur Arnalds. Rozprávkový komorný pop, ktorý razil z pódia, narúšalo akurát dunenie okolitých stagov a trieštilo pozornosť k nim. Prídeme radi znova a inak.

Ľahkosť leta nás chytá na konci dňa medzi továrenskými komínmi a v príjemnej spoločnosti. Odpútať sa od témy rádiového pop rocku sa dá len ťažko, rozpútal diskusiu ako máloktorý akt, ktorý do areálu zavítal, a dostáva až neprimeranú pozornosť, či už jedným alebo druhým smerom. Zaznelo niekoľko krásnych vecí a tie snáď prehlušia reprodukovaného Michala Davida zo Semtex stánku. Ale to už sme znova na začiatku...

Info

Colours of Ostrava 18. 7. 2019, Dolní Vítkovice, Ostrava

foto © Su

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Hip Hop Kemp 2019: Trueschoolová orientace

redakce 19.08.2019

Ustálená dramaturgie generuje ustálená očekávání a něco, co lze označit jako programové bloky. Nejlepší koncert festivalu přitom můžete zažít kdykoli.

Dobrš bylo (Dobršská brána 2019)

redakce 19.08.2019

Moje předsevzetí bylo jasné: jet někam, kde jsem ještě nebyla. Ideálně na malý festival s netradičním line-upem, buď v horách nebo u vody. Výběr se tím dramaticky zúžil...

Sázky na (ne)jistotu aneb Top 5 Hip Hop Kemp 2019

redakce 18.08.2019

Přebíhal jsem od jedné stage ke druhé a za den stihl i deset koncertů. Při dotazu na nejlepších pět se každý dlouze zamyslel...

Čiže relax, aj búrka (Grape 2019)

redakce 13.08.2019

Tento rok som sa na letisko dostavila po dlhšom čase strávenom na juhu Anglicka, čiže samotný príchod do rodnej krajiny bol trochu kultúrnym šokom...

Aká krajina, taký Katapult. (Brutal Assault 2019)

redakce 11.08.2019

Ve vydatném dešti ale zmokla jak festivalová brožura, tak program na klíčenkách rozdávaných u vstupu. Moderní doba? Je třeba šířit poselství a čokoládovou radost.

Ztlumte ty světla, prosím. (Brutal Assault 2019)

redakce 10.08.2019

Někdo vyslyšel moje fňuky? Říkají, že třetí den bývá kritický, díry v line-upu a vedrem podpořená únava svádí k experimentu.

Their bodies are open (Brutal Assault 2019)

redakce 09.08.2019

Koncert Daughters byl definitivní. Zhudebněná cesta devíti kruhy pekla k absolutnímu zešílení a excentrický projev frontmana Alexise Marshalla, totální paralýza jedovatým potem.

Umírat budu za úsvitu! (Brutal Assault 2019)

redakce 08.08.2019

Dovolenková očista hlukem? Klišé se nevyhneme, obzvlášť na akci, který Google mapy vtipně značí jako Festival Nechutného Napadení. Brutal Assault 24, den první.

... a stejně to bylo málo (Beseda u Bigbítu 2019)

redakce 07.08.2019

Tváře, které jsem tu noc viděla já byly na správné straně. A vezmu-li v potaz fakt, že členové Algiers i australských Kill Devil Hills, o kterých ještě bude řeč, zůstali…

Zralá jako víno (Beseda u Bigbítu 2019)

redakce 05.08.2019

Pokud jde něco Besedě skvěle, je to výběr kapel v perfektní koncertní kondici. Zatímco loni předvedli omračující výkon Pacino, letos...