Jakub Blaho | Články / Offtopic / / Movie/dox | 02.11.2021
Filmári spracúvajúci tému duševných porúch to mali vždy ťažké. Presvedčivé vyobrazenie osobnosti trpiacej mentálnym postihnutím chce veľkú dávku empatie a citu. Tvorcovia nezriedka dospejú k infantilizácii, stigmatizácii, alebo z duševných porúch vytvárajú senzáciu. Vidieť najnovší film Justina Kurzela znamená uistenie, že takto zložitú tému sa dá s trochou citu spracovať úctivo a vierohodne.
Kurzel sa vydal na riskantnú cestu, keď sa v Nitram rozhodol s pochopením preskúmať osobnosť a život Martina Bryanta, ktorý je zodpovedný za masaker v Port Arthur. V roku 1996 Bryant v Tasmánii zabil 25 ľudí. Film však nezaujímajú ani tak udalosti toho dňa, ale to, čo ho k takému skutku viedlo. A to je dobre.
Martin Bryant bol odmalička postavený mimo spoločnosť, šikanovaný a dokonca ho vlastná matka nazývala „pomalým“. V dospelosti nemá žiadnych kamarátov a mama ho neustále kritizuje a nechápe. Lásky sa mu tak dostáva iba od otca, ktorý však jeho výchovu nezvláda. A potom je tu Helen. Postaršia herečka na dôchodku, s ktorou si Bryant vytvorí jedinečné puto. Ona je jediná, ktorá ho nevidí ako „divného,“ ale „výnimočného“. Protagonistu tak máme príležitosť vidieť možno po prvýkrát skutočne šťastného a ukazuje sa, že je plný lásky a citu. Nie je spojlerom, že ich vzťah dopadne tragicky, kvôli Bryantovej neschopnosti predvídať dôsledky svojich činov.
Tragédia spustí kolotoč devastujúcich udalostí. Chýbajúce pochopenie a podpora, pomerne ľahký prístup k strelným zbraniam a strata tých najbližších nakoniec dospeje k tomu, čo sa do novín zapísalo ako Masaker v Port Arthur. Kurzel nechcel týmto filmom ospravedlňovať Martinovo správanie, ani zaňho hľadať vinníka. Nitram sa snaží na komplikovanú osobnosť protagonistu nahliadať s pochopením a s patričným odstupom. Na veľa otázok ponúka odpovede a na tie, na ktoré odpovede nemá, necháva otvorené. Prečo hlavnú postavu fascinuje násilie? Skutočne si užíval bolesť vlastnej matky?
Nitram je učebnicovým príkladom toho, ako sa s duševnými ťažkosťami filmársky vysporiadať. Film neprahne po našej sympatii (či antipatii) k hlavnej postave, nesnaží sa na jeho správanie ponúkať vysvetlenie. Ponúka však pochopenie. Niečo, čomu sa Bryantovi dostalo len zriedka. A v neposlednom rade pripomína to, že za titulkami v novinách sa skrývajú ľudské príbehy. Nech sú o komkoľvek.
Tereza Bonaventurová 14.12.2022
Surrealistická jízda plná symbolů, repetetivních rýmů a popkulturních odkazů vás vezme na vesele imaginativní výpravu za těmi nejhoršími problémy současného světa.
Julie Pátá 01.12.2022
Můžeme si pokládat otázku, zda Sedlák natočil film, který má oslovovat generaci Z. Hledání odpovědi však nemá smysl. Banger.
Jakub Blaho 14.11.2022
Filmár a hudobník Jan Foukal nasadzuje ružovejšiu optiku a v novom filme dokumentuje silnejúce priateľstvo s Albertom Romanuttim, frontmanom Bert & Friends.
Jaroslav Kejzlar 01.10.2022
Italský režisér Dario Argento, který stojí třeba za kultovním hororem Suspiria (1977), se vrací z režisérského důchodu mysteriózním thrillerem Černé brýle.
Andrea Kubová 29.09.2022
Joaquin Phoenix navštěvuje různá města v Americe, kde se ptá dětí a mladých lidí, jak si představují svoji budoucnost a jak vnímají svět kolem sebe.
Štěpán Nezbeda 17.09.2022
Na pozvání platformy Synapse Knowledge přijede do pražské MeetFactory americký producent a režisér Stuart Swezey. Recenzujeme jeho dokument Desolation Center.
Ondřej Oharek 04.06.2022
Příběh otce a dcery byl uvedený v Locarnu a Torontu, u nás získal dva České lvy. Čím si zasloužil tolik ohlasů?
Štěpán Nezbeda 16.03.2022
Nejvhodnější by bylo film promítat na rozpadající se zeď domu v troskách jedné z opuštěných sudetských vesnic. Proč?
Štěpán Nezbeda 06.01.2022
Paolo Sorrentino, stejně jako mnoho velkých i menších filmařů před ním, se v novém snímku Boží ruka vrací k formativním rokům svého dospívání.
Lukáš Masner 12.12.2021
Film se daří uvěřitelně vyprávět o zdánlivě samozřejmých a všedních věcech – o rozchodech a sblížení, o průměrnosti, obyčejnosti a rozhovorech, které...