Richard Michalik | Články / Recenze | 24.08.2020
Po dvadsiatich šiestich rokoch na scéne je to od Deerhoofu síce pätnásty v poradí ale prvý koncepčne uchopený album, ktorý sleduje motív apokalypsy a nahliada za oponu do budúcnosti. Future Teenage Cave Artist prichádza v ten najsprávnejší čas a opäť ako je už pri Deerhoof zvykom skúma nové polohy zvukov doteraz pre skupinu neznáme.
Napriek svojej ústrednej téme cez ktorú Deerhoof na Future Teenage Cave Artist preskúmava fantazijné podoby budúcnosti a dopady globálneho otepľovania či premeny generácií znie až prekvapivo pokojne a hravo. Motív apokalypsy zvukovo definuje roztržitosť jednotlivých skladieb. Deerhoof sa príliš neohliada za melódiou alebo harmóniou. Namiesto toho svoje skladby odprevádzajú improvizáciamia neustálymi zmenami tempa. Math-rockovo ladenou O Ye Saddle Babes prechádza rezavý gitarový riff a v New Orphan Asylum for Spirited Deerchildren stihnú vystriedať počas štvorminútovej stopáže celú paletu nálad. V piesni Fraction Anthem utlmia zasnenosťou gitár a jemným synthovým motívom po hlučnejšej Zazeet pripomínajúcej jammovačku Lightning Boltu.
Album ukončí cover Bachovej meditatívnej kantáty pôvodne slúžiacej na liturgický doprovod a podčiarkne tak už nedefinovateľný zvuk prechádzajúci naprieč math rockom a klasickým rockom cez psychedéliu až ku klasike a experimentálnemu popu. Nepredvídateľnosť je najlepšie definujúcim výrazom pre formu nahrávky. Potešia výlety do masy hluku aj minimalistické gitarové a klavírne pasáže. Future Teenage Cave Artist pôsobí dojmom akoby každý z hudobníkov išiel oddelenou cestou, pripomína free-jazzovú nahrávku, nie je priamočiarý, naopak pestrý a ešte viac chaotický ako jeho predchodcovia. Už pri prvých skladbách sa poslucháč ľahko stratí v množstve vynárajúcich sa zvukov pospájaných vokálom Satomi Matsuzaki dodávajúcej piesňam smer. Dôležitým aspektom je samotná lo-fi produkcia dodávajúca do už tak bohatého projektu ďalší rozmer a detskú hravosť.
Už z opisu jednotlivých skladieb je očividné, že Deerhoof sa odmietajú prispôsobiť jednej polohe. Neustále premieňajú a experimentujú, búrajú a opäť stavia, odrážajú sa od žánrových hraníc a nahliadnu tak trochu do všetkého. Nikde sa nepristaví príliš dlho a namiesto toho sa zabávajú s nekonečnou škálou zvukov dosahujúc určitú detinskosť a slobodu.
Deerhoof – Future Teenage Cave Artist (Joyful Noise, 2020)
bandcamp kapely
foto © Shervin Lainez
Viktor Hanačík 17.04.2024
Je to deska designovaná spíš pro klubové soundsystémy a podzemní parkety, ale obstojí i pro introspektivní poslech.
Martin Šinkovský 14.04.2024
I když autoři textu opakovaně tvrdí, jak složitě se jejich práce vysvětluje a obhajuje, skutečností je, že základní pravidla a kompetence jsou jednoduché a logicky vyvoditelné.
Matej Žofčín 09.04.2024
Od konceptu zdanlivo upustil, upustil aj od unikátného frázovania, ostali len spievavé refrény a téma lásky, ktorá je však omnoho plytkejšia ako na debute.
Tereza Bartusková 01.04.2024
Deska vypráví nejen o lásce, ale i o smutku nebo touze po nedosažitelném, vděčnosti, a především o minulosti, nad kterou čas od času lpíme všichni.
Veronika Vagačová 29.03.2024
Dvaja interpreti známi zo svojich vlastných projektov v rámci alternatívnej scény sa nedávno spojili pri albume Decision Paralysis.
Filip Peloušek 25.03.2024
Jejich pojetí rocku s prvky gothic punku nedává moc prostoru pro jednoduchou zaměnitelnost.
Jiří V. Matýsek 10.03.2024
Hudba tu plyne s fantastickou lehkostí, při pozornějším poslechu ale jasně vyplývá komplexnost, s níž se musel opavský kytarista vyrovnat.
Dan Sywala 19.02.2024
Ke slunné Makarské se blíží nevyzpytatelná tma. To je výjev, který bych přál cestovatelům, kteří se spokojí s prvoplánovým strávením letní dovolené.
Jiří V. Matýsek 16.02.2024
Leaving of Liverpool nebo na Dylanovu Maggie’s Farm odkazující skladba Maggie’s Ship jsou příjemným oťukáváním nových teritorií.
Dušan Šuster 12.02.2024
Left field je defenzívna bejzbalová pozícia a hráč, ktorý ju zastáva, býva vraj najosamelejším na ihrisku.