Články / Rozhovory

Filip Orator, Marek Kačmár (Tabačka Records): Neprídeme DIY povedať, že už si to nerobte sami

Filip Orator, Marek Kačmár (Tabačka Records): Neprídeme DIY povedať, že už si to nerobte sami

Andrea Bodnárová | Články / Rozhovory | 03.04.2019

Tabačka Kulturfabrik sa počas svojej existencie postupne zaradila medzi najznámejšie a najaktívnejšie kultúrne centrá na východnom Slovensku. Na dvore tejto bývalej tabakovej továrne, odspodu z pivnice s vydýchaným vzduchom, stavajú košickú hudobnú scénu Tabačka Records, alebo Filip Orator a Marek Kačmár. Okrem stavebných kameňov prezradili čosi o histórii labelu, mystériach východoslovenskej scény a o tom, prečo Tabačka Records nie je slniečkový label.

Čitatelia Full Moonu možno o Tabačke počuli, niektorí tu možno aj boli, ale pre väčšinu sú Košice známe iba ako konečná na Hlavnom nádraží...
Filip: Ja mám rodinu v Brne a vždy keď s nimi komunikujem, tak mi hovoria: "Keď prídu tie ruské vojská, tak hneď sadni na vlak a prídi sem, tu už budeš v pohode." Boja sa tu o mňa, na ďalekom východe.

Ako by ste sa teda predstavili?
Filip: Tabačka je kultúrne centrum pre nezávislé súčasné umenie v Košiciach a na východnom Slovensku. Za tých niekoľko rokov, čo funguje, sa rozrástlo do takých rozmerov, že dnes už sa tu prezentujú všetky formy umenia a je tu veľmi nabitý program. Ľudia sa naučili chodiť na kultúru v Košiciach aj vďaka Tabačke. Okrem toho je v jej priestoroch viacero inštitúcií, ktoré sú partnermi Tabačky a čerpajú z jej synergie. Tabačka Records je nezávislá bunka, ktorá využíva právnu formu Tabačky. Takisto personálne za tie roky, čo vydavateľstvo funguje, nám pomohlo veľa ľudí priamo z jadra Tabačky.

Viem, že fungujete päť rokov a že ste hneď na úvod vydali Merzbowa...
Filip: Label začal tak, že sa náhodou spojili dve potreby. Vydať osemalbum Kurkus, nenormálny veľký projekt, ktorý nikto nechcel vydať. Vtedy ma oslovil Peťo Radkoff a Lukáš Berberich, či by sme nechceli chytiť do rúk niečo ako vydavateľstvo a vydať Merzbowa, živý album, ktorý tu vznikol a nahral sa tu. To sme vydali ako vinyl, tamto sme vydali ako osemcedečko. Merzbow je globálny umelec a hoci má publikum veľmi úzko špecifikované, tak sa album predával do celého sveta. To bola celkom zábava rozosielať. Brazília, Južná Afrika, Kanada... všelikde.

Marek: Máme odskúšané, v ktorých kútoch sveta sú ako pedantní.

Filip: Ako senzibilní na kvalitu zabalenia.

A to ste balili vy osobne?
Filip: My osobne. Ja robím vo firme, ktorá balí plechy U.S. Steel, máme vo firme špecialistov na balenie, dokonca materiál, do ktorého sme to balili, bol odpad z našej firmy, ktorý sme odkúpili. Vymysleli sme si model na balenie vinylov, ktorý nie vždy fungoval, napríklad Francúzi boli z toho prekvapení. Jeden sa tam vyhrážal, že nám urobí takú reklamu, že sme skončili.

Marek: Neviem, či to nebola hneď prvá zásielka, a písal, že "keď toto je váš prvý release, tak choďte predávať radšej jablká".

Filip: Hej, prvý release to bol, ale nebola to ani zďaleka prvá platňa, možno pätdesiata. Nasmiali sme sa. Potom sme nemali žiadne jasné plány, ale dali sme si víziu podporiť kapely mimo mainstream, aj mimo tú časť alternatívnej scény, ktorá na Slovensku mala publikum. Takže sme sa začali o tú scénu zaujímať, ďalší release bola kapela Genuine Jacks. Potom do toho začali prichádzať kapely z nášho blízkeho okolia, ktorým sme chceli dopomôcť, dodať im energiu, aby na sebe zapracovali. Ďalší boli Business Mermaid, vydali sme im prvý album, keď boli dievčatá ešte v tínedžerskom veku. Potom prišiel ďalší album Kurkusu a obdobie, keď sme sa skôr venovali tvorbe vlastnej hudby. Potom sme sa odhodlali zažiadať o grant, zrazu sme mali aj víziu vydať viac albumov.

Dovtedy ste to financovali ako?
Filip: Buď sami z vlastnej výplaty, alebo niekto si to spolufinancoval. Genuine Jacks si zaplatili veci sami, my sme im zmenežovali výrobu vinylu, čosi sme im pomohli s promotion a niekoľkokrát hrali v Tabačke.

Marek: Možno by sme mali spomenúť Orgonight...

Filip: Áno, jedna z našich aktivít vo vydavateľstve bola, že sme začali robiť minifestival, ktorý sme načasovali na obdobie medzi Vianocami a Silvestrom. Myšlienka bola, že by sa tam mohli stretnúť ľudia, ktorí celý rok žijú mimo, prídu a tu sa stretnú. Celkom sa nám to osvedčilo, kapely, ktoré zaujímali nás aj našich kamarátov nám tam zahrali, vo viacerých prípadoch sa zrodila nejaká spolupráca.

Marek: Pred dvoma rokmi, ako bol ten Orgonight, prišiel aj Raptor Koch, THXM...

Filip: To bol silný Orgonight, tam boli štyri silné koncerty.

Marek: Podľa mňa toto bol impulz, že poďme skúsiť ten grant napísať.

Filip: Vtedy nám to vlialo ďalšiu energiu, tak sme sa pustili aj do grantu Fondu na podporu umenia a ten sa nám podarilo dobre napísať. Takže máme tohto roku dokonca aj edičný plán, pričom predtým to bolo naozaj živelné. Chceme vydať päť albumov, na ktorých sa intenzívne pracuje, dokončujú sa a za chvíľu začnú vychádzať.

TEÓRIA PRIRODZENÉHO VÝVOJA

Čo sa týka žánrov, aký máte filter?
Filip: Filter sa precizuje časom, ale jedno z kritérií je, že sa snažíme robiť veci, ktoré nie sú na módnej vlne. Radšej vydáme alternatívnu hudbu, ktorá sa počúvala pred desiatimi rokmi, ako niečo, čo je teraz strašne trendy. Ale to aj preto, lebo kapely, ktoré sú trendy, sa ľahšie chytia. Naša misia je skôr pomôcť niečomu, čo si to miesto nevie nájsť.

Spolupracujete aj s Prešovom?
Filip: Áno, to mesto je blízko, máme tam veľa kamošov a tá scéna má veľký presah, ľahko sa dozvieme, čo sa v Prešove deje. Ale samozrejme sa zaujímame aj o kapely mimo východného Slovenska. Ešte čo sa týka žánru, tie kapely majú v sebe spoločnú nejakú temnú linku. Nemáme kapely, ktoré by boli shiny happy vibes.

Okrem Raptora Kocha.
Filip: Áno, máme tam veci, ktoré každé pravidlo poprú. Raptor ale podľa môjho názoru neni shiny happy. Je v tom niečo hlboké, smutné. Keby to bolo povrchné, tak by nás to asi ani nechytilo.

Teda hľadáte ako label hĺbku?
Filip: Aby v tom tam bola zvláštna osobná výpoveď. My sme zastáncovia teórie prirodzeného vývoja, že sa nám žáner vyprofiluje sám.

Myslíš si, že label odráža kultúrnu situáciu v regióne?
Filip: Myslím, že práveže neodráža, Košice sú charakteristické tým, že tu je veľmi silná funky scéna. My sa snažíme, aby tu začalo vznikať aj iné podhubie.

Ako to máte so spoluprácami, čo sa týka festivalov?
Filip: Radi by sme začali, ale náš katalóg bol relatívne úzky doteraz. Realizáciou tohto edičného plánu sa natoľko rozšíri, že začne mať zmysel aj systematicky spolupracovať s festivalmi. Napríklad Hradby Samoty sú jedna z vecí, kde by sme si chceli budovať vzťah a spoluprácu, lebo teraz už budeme mať čo ponúknuť.

A mimo Slovenska?
Filip: Pôvodná vízia vydavateľstva bola, že projekty ako Merzbow budeme vydávať aj naďalej, akurát technicky ani energeticky sa nám nepodarilo k tomu dostať. Stále to však niekde vzadu v hlave máme. Samozrejme zaujímame sa a viackrát sme boli v dialógu s kapelami a umelcami mimo Slovenska. Veľakrát to bolo aj blízko vydania, ale tesne sme sa nedohodli. Teraz ten label naberá silu a naberá energiu.

Čo sa týka kultúrnej scény v Košiciach, čo okrem toho funky?
Filip: Je historicky zvláštne, čo sa po 89’ v Košiciach dialo na nezávislej scéne. Bola tu silná metalová scéna v 90. rokoch a z toho sa zrodilo viac hudobníkov, ktorí prešli do iných žánrov. Stroon, ja som začínal dačo také robiť na hardcorovej scéne v tom čase, potom tu bola kapela Liter Geňa...

A Liter Geňa znovu seriózne nahrávajú?
Filip: Liter Geňa sa chystajú seriózne robiť, chcú vydať u nás.

My sme raz vypočítavali, za koľko by bol človek schopný vyprodukovať liter geňa (geňo, v šarišsko-zemplínskom nárečí mužský ejakulát, pozn. ed.), keby na tom pracoval, a vychádza to nejako na dva mesiace.
Filip: Tak u nás asi aj tak dlho bude trvať album urobiť, vyprodukovať Liter Geňa. Momentálne je v Košiciach viac kapiel, ako bolo kedysi, ale stále v porovnaní s Prešovom je toho nepochopiteľne menej. Na vznik súčasného relevantného umenia je potrebné mesto, málokedy to vzniká na dedine, v meste je viac interakcie, vzruchov. Možno je to tým, ako sa Košice enormne rozrástli v 50.-60. rokoch, mesto malo predtým 70 tisíc ľudí a zrazu 250 tisíc za dve dekády, nasťahovali sa tu ľudia, čo nemali ku kultúre tak blízko, a preto to chvíľu trvalo, kým sa to pohlo.

ROZHRANIE DIY

Aký máte postoj k súťaži medzi západom a východom?
Filip: Veľa ľudí v Košiciach to takto vníma, ale ja nemám problém s Bratislavou, ani nemám pocit, že by Bratislava mala nejaké predsudky voči východu. Je tam naozaj trošku problém, že je Bratislava ďaleko, treba tam fyzicky byť a networkovať a z Košíc sa tam nedá chodiť každý týždeň. Preto tiež label vznikol, pre kapely, ktoré sa tam nemajú ako dostať. Nevylučujem, že vydáme niekedy bratislavskú kapelu, ale je skôr prirodzené, že to prichádza z nášho okolia. V Košiciach je tiež DIY scéna, ktorá je veľmi zaujímavá, a mám pocit, že je sebestačná natoľko, že sa do nej nechceme montovať. Neprídeme DIY povedať, že už si to nerobte sami.

No ale vy ste tiež vlastne začali DIY.
Filip: Začali sme, ale sme z generácie, pre ktorú je métou dosiahnuť určitú kvalitu produkcie, čo je trošku v rozpore s DIY filozofiou. Napríklad Raptor Koch je zase výnimka z toho celého, ale ten je DIY na vysokej technickej úrovni, jeho produkcia je technicky takmer dokonalá. Len by mu prospelo, keby to vedel trošičku lepšie nahrať.

V kontexte tohoročného česko-slovenského fokusu na Eurosonicu sme sa snažili prezentovať kultúrnu scénu našich krajín v zahraničí, aby sa o nás vedelo, že je tu kvalitná hudba. A na Slovensku sú tendencie viac kooperovať na scéne...
Filip: Pociťujeme ako hendikep z minulosti, že sme sa tomuto nemali čas venovať a radi by sme to napravili. V minulosti sme konzultovali s LaLa Music, boli sme aj na nejakých showcasoch. Za rok budeme mať oveľa väčšie nástroje a možnosti niečo prepojovať.

Marek: Aj tými releasmi sme zatiaľ obmedzení, aj kapacitou času.

Filip: Pokúšame sa tím Tabačka Records obohatiť, priniesť ľudí, ktorí tomu vedia pomôcť, vedia to niekam posunúť. Tiež máme niekoľko partnerov, s ktorými spolupracujeme, najsilnejším je Music Lab, hudobný inkubátor.

Marek: Možno prvá vec, čo vyjde z inkubátora, je Kvaskova, v najbližších týždňoch by malo niečo vyjsť.

Filip: Inač je ale absurdné, že zase kapela, ktorú ideme vydať tu v Tabačka Records v Košiciach, je z Prešova.

Marek: Dochádzajú pravidelne na skúšky sem.

Filip: Je to šialené, že Prešov je tak potentný.

Info

Tabačka Records
web vydavatelství

foto © Martin Varga

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Thorsten Quaeschning (Tangerine Dream): Máme plány pro nejrůznější myslitelné situace

redakce 18.10.2019

Thorsten Quaeschning se ocitl v pozici vedoucího skupiny, kterou nezakládal; vznikla deset let před jeho narozením a nezůstal v ní žádný z původních členů. Rozhovor, koncert záhy.

Vstupní prohlídka: Sunset Sons (uk/aus)

redakce 16.10.2019

Singl Heroes od britsko-australských indie rockerů Sunset Sons si odbyl ostře sledovanou premiéru v Beats1 show rádiové persony jménem Zane Lowe. Kde se vzali, kdo to je?

Mueran Humanos: Následovat svoje posedlosti

redakce 10.10.2019

Skupina, která nese v názvu sousloví Lidi chcípněte, by jistou dávku chladnokrevnosti oplývat měla. A argentinští Mueran Humanos jí oplývají. Rozhovor.

Nick Murphy: Nedělám hudbu pro sebe, ale pro jiné

redakce 04.10.2019

Před pražským koncertem jsme si povídali o umělcově službě lidstvu, cestovatelských zážitcích a Muprhyho houževnaté povaze.

Aneta Kohoutová (Nábřeží saunařů): Hrozná zodpovědnost, ale zároveň i neuvěřitelná svoboda

redakce 30.09.2019

Nábřeží saunařů, akce, která se odehraje v Hradci v závěru tohoto týdne. Co od ní čekat, jestli přijít nahý a hladový, co chystá NUUK do budoucna?

Vstupní prohlídka: Stolen (chn)

redakce 26.09.2019

Kapela Stolen z čínského města Chengdu existuje přes deset let, evropskému publiku se letos představí jako předkapela ikon New Order.

Roman Odjinud, Petr Vrba (Alternativa Festival): Máme ruce od sazí

redakce 23.09.2019

Když už se zdálo, že „alternativní“ dramaturgie se poněkud unavila, obměnil se organizační tým. Z něj promlouvají dva z členů festivalu. Marx, klišé i osypky. Rozhovor.

Steffi: Nepotřebujeme pořád sedět jedna vedle druhé

redakce 20.09.2019

Steffi a Virginia, rezidentky berlínského Berghain/Panorama Baru o nadcházející desce Work a Change, která vychází na labelu Ostgun Ton.

Zdeňka Morávková (V centru | Im Zentrum): Centrum je tam, kde si ho uděláš

redakce 18.09.2019

Jesenický umělecký festival svou dramaturgií poukazuje na česko-německou spolupráci, která v regionu po léta přirozeně probíhala. Rozhovor.

Radim Zbránek (Story): Jen vnímat, nechat mobil v kapse

redakce 16.09.2019

Večírku s názvem Story se po několik let dařilo odvážným propojením dvou zdánlivě neslučitelných světů vyvolat atmosféru, jakou široko daleko zažil málokdo... Rozhovor.