Články / Rozhovory

Full Moon 10: Jeden žáner počúva len vypatlaný magor. Rozhovor Gleb (sk)

Full Moon 10: Jeden žáner počúva len vypatlaný magor. Rozhovor Gleb (sk)

waghiss666, Mária Karľaková | Články / Rozhovory | 13.04.2020

"Už viacero ľudí mi hovorilo, že sa otázky začínajú opakovať, tak poprosím o nejaký research, nech pri tom nezaspím." Z rozhovorů s muzikanty bývám čím dál nervóznější a tahle věta mi na klidu nepřidala. S prvním kafem v bratislavské základně labelu F ck Them a s prvním podáním ruky Glebovi se ale uvolním. Mám pocit, jako bychom spolu vyrůstali na ružinovském sídlišti, jako bych sledoval vývoj jeho kariéry od MCho na drum'n'bassových večírcích ke statusu jednoho z nejrespektovanějších rapperů široko daleko. Přestože se vyhýbá klišé, přestože jde tvrdohlavě svou cestou, přestože jeho heslem je právě anti-hype a ne naopak.

Nemůžeme začít jinak než tvojí oblíbenou otázkou na jméno Gleb. Když vystupuješ pod svým občanským jménem nechybí ti alter ego? V čem se liší MC Gleb a Gleb Veselov?
Teraz som sa pristihol, ako som chcel povedať, že tam nie je žiadny rozdiel. Len neviem, či by som sám seba neklamal. Ale asi fakt nie. Možno preto, že nemám prezývku, za ktorú by som sa mohol schovať, píšem celkom ľudské texty z gauča. Zdá sa mi, že som stále rovnaký. Stretnem kapely, čo robia deathcore a sú to skvelí ľudia. Stretnem reggae týpkov, ktorí majú najpozitívnejšie texty na svete a sú to hajzli. Tá tvrdosť v rape sa nemusí brať až tak vážne. Aj keď vždy si musíš slová vedieť obhájiť aj v realite, na čo nezabúdam. Keď stretnem niekoho, o kom poviem, že je čurák, tak som ready sa s ním konfrontovať. Ale je to stále hudba, podľa mňa som na tracku aj taký ako teraz. Chcel by som niekedy alter ego, ale to už by sa mi veľmi ťažko písalo, lebo máš nevyčerpateľnú studňu nápadov.

Takže by tě vlastně omezovala svoboda?
Hej. Môžem si vymyslieť, že som skočil zo strechy, môžem napísať hocičo, ale tým pádom ma to obmedzí. Teraz môžem čerpať iba zo svojho života a ešte som Gleba totálne neznásilnil. Raz by som ale toto alterego chcel vyskúšať.

Ale egotripu se od tebe asi nedočkáme.
Na tom som začínal, na prvých mixtapoch som do všetkých iba pičoval. Ja som toto a ty si toto. Počúval som veľa grime a battle rap, a prišlo mi to super. Vždy som mal rád tvrdý a drzý rap, ale niektorý je až nevkusný. Nie vždy sa to podarí podať štýlovo a zakončiť chvastanie sa nejakým vtipným punchlinom. Egotrip je vo všetkom. Aj rapper, ktorý radí ľuďom, čo by mali a nemali a robí hipisácke motivačné texty, sa v podstate stavia do pozície boha. Všetko je to egotrip, každý MC sa chce ukázať v super svetle. Bighorse a chlapci z Oravy sa mi smejú, že už nie som taký tvrdý ako kedysi. Vždy, keď som u nich v štúdiu a vidím, aké prísne veci píšu, nakopne ma to a za pár sekúnd napíšem niečo ako bol skit Hudobné okienko.

AJ BIZNIS, AJ LÁSKA

Kdybych nevěděl, že tvůj manažer je Yaksha, nedávalo by moc smysl, že jsi zastřešený labelem F ck Them, stejně jako HaHa Crew. Vlastně mi to k tobě nepasuje.
Hej, ale nemôžme zabudnúť, že Haháči neboli takí tí trendy pičkovia. Oni ten trap a nový zvuk priniesli sem, chápeš. V tomto sa im nedá nič vyčítať, lebo to bolo veľmi prirodzené. Boli tu prví, takže majú iba rešpekt a obdiv. To, čo prišlo s trendom po nich je už niečo iné. Ich rešpektujem všetkých od A po Z.

Kudy tam vedla cesta? Jak jste se potkali právě s Yakshou?
On vtedy zastrešoval Delika, ktorý ma zavolal na feat svojho krstu v Bratislave, kde som vybehol na stage ako hosť. Ako devätnásťročný opitý týpek som to tam strašne nabombil a Yaksha si ma všimol. Začali sme spolu feliť, chodiť na polievku a spýtal sa ma, čo robím a čo plánujem. Chystal som mixtape Stanica Zoo a Yaksha ho chcel vydať, čo mi vtedy celkom bodlo. Na platenie masteringu na dvadsať trackov a lisovanie CDčiek som vtedy nemal prachy. Nahral som mixtape, vyšiel von a už išli koncerty a všetko okolo. Ďalej už sme začali robiť spolu.

Z celého rosteru F ck Them působíš nejvíc jako idividualita, samorost. Těžko si někdo představí, že se budeš podřizovat. Ale nezměnilo se přece jenom tvoje vnímání tvorby a to jak působíš na venek ve chvíli, kdy jsi se stal součástí tak velkého impéria? Cítíš větší zodpovednosť? Viac menej rovnakú, lebo stále je tlak na mňa. Keď nebudem nič robiť, tak label tiež nie. Iniciatíva musí ísť z mojej strany, label mi nepovie: "Do mesiaca urob track."

Tak jsem to nemyslel ale třeba v singlu Motorest ses' nechal slyšet, že "hudba je láska, ale aj tak trocha biznis", v pořadu Real Talk jste se otřeli o fakt, že fanoušky zajímá víc merch než nový singl. Navíc tvůj manažer je, jak mu ty sám říkáš, "hypebeasťák" (libuje si v luxusu a drahém oblečení, pozn. aut.)
Ja sám si uvedomujem, že treba veci ako merch. Samozrejme je to všetko biznis, ale stále do toho vkladám kúsok nejakej lásky, lebo aj ja rád nosím merch. Niektorí raperi hovoria, že vyrábanie merchu je dojenie fanúšikov, ale tieto vety ma extrémne nasierajú. Keď to fanúšikovia chcú nosiť, majú z toho radosť a každý deň mi píšu, že chcú merch, tak to veľmi rád urobím. Je to aj biznis, aj láska naraz. Nebudem sa tu na nič hrať.

Čí byl nápad vyrobit ty reflexní mikiny? Sám mám jednu křiklavě žlutou doma a mám strach ji nosit ven, abych ji nezašpinil. Nosím ji spíš svátečně, ale rozhodně je to skvělý a nápaditý merch.
Som rád, že máš tú mikinu, je to odvážny merch. Došlo mi, že si ju nemôžem dať skoro nikam. Ľudí v týchto mikinách vidím vždy na festivaloch alebo na mojom koncerte, ale prejsť sa v tom po ulici? Neviem. Neskôr mi došlo, že je to moc, tak sme farebných vyrobili menej ako tých klasických čiernych. Vždycky som mal reflexné prvky a fotil sa v nich alebo ich mal v klipoch, aspoň jeden reflexný pásik. Toto bolo vyvrcholenie reflexnej módy. Začali sme sa zmotávať, keď sme pozerali na opravárov a hovoriť si: "Wow, vyzerá to dobre!" V čase, keď sme to dali von, vznikol v Amerike movement. Neviem, či si to sledoval, ale všetci raperi to začali nosiť. Napríklad Migos, veľké mená. Nehovorím, že sme to spustili my, ale to načasovanie bolo takéto.

Co ty víš? Třeba jsi to odstartoval ty, internet je mocná zbraň.
No a potom bol Yaksha v Amerike a fotil mi ľudí vonku, takých štýlovejších, a všetci mali tieto reflexné prvky hore dole. Takže tak. Chvíľku to bol aj meme, ľudia si z toho robili piču, označovali ma na fotkách, ako ide pes v takej reflexnej veci alebo ako išla celá škôlka cez cestu s učiteľkou a všetci mali reflexné vesty. "Hej, Glebovi fans!". Každý deň ma s tým bombardovali a už som sa normálne pýtal, že kedy to skončí. (smích)

Vizuálně se prezentuješ dost osobitě, napadá mě, jestli se v módě i klipech a vizuálech neprojevuje to, že máš původ v Rusku? Nebo jsem možná úplně mimo...
Nie si. Dva roky dozadu sme si s mojím DJom strašne išli v gopnickej estetike. Adidas, šušťáky, kraviny, všelijaké divné poločiapky a tak. Ale keď si teraz pozriem svoje klipy, sú tam aj prvky z Ameriky, niečo z UK, farby... Dva roky dozadu som bol až moc rusko-ukrajinský čo sa imidžu týka, lebo sme počúvali veľa hudby odtiaľ, DJov či raperov, a pozerali ich klipy, tak sa nás niečo nalepilo. To je jediné, čo som si zobral z Ruska. Ale teraz je môj image v klipoch podľa nálady. Podľa tracku a miesta vymýšľam celú farebnú paletu a štylizáciu. Takže nevidel by som tam až také prepojenie s Ruskom, fakt iba dva roky dozadu. Celý môj cover albumu Lavička Pimpin bol taký ruský. Teraz je tam všetko možné.

Jsi rodilý Rus, asi není příjemné poslouchat chytrácké řeči lidí, kteří si hrají na experta přes ruskou politickou situaci. Jaký je tvůj pohled na věc?
Ja tu reálne žijem od jedného roku a moc teda prehľad nemám. Niečo pochytím od rodičov, keď sa bavia v kuchyni, ale celkovo nikto nemôže súdiť niektoré Putinove rozhodnutia, lebo všetci sme moc mimo toho. Obzvlášť, keď niekto nie je do hľbky politický a nepíše, nie je profík, tak by sa podľa mňa nemal opúšťať na internete v komentároch. A to nemyslím iba Rusov, myslím hocikoho.

SÍLY JSOU VYROVNANÉ

Máš jako posluchač nějakou minulost v kytarové hudbě? A co tě momentálně baví mimo rap?
Teraz mám totálne rapové obdobie, ale na strednej škole som si šiel všetko: nu-metal, hardcore, metalcore, emocore... Prešiel som si všetkým, striedal som to. Počúval som tvrdú gitaru, nejaký úplne namyslenecký drzý rap, do toho drum'n'bass, všetko možné. O tom to celé je, však keď niekto počúva jeden žáner, je úplne vypatlaný magor.

Z takhle pestré palety určitě snáz vznikají osobité a originální hudební postupy...
No jasné. Niečo sa na mňa určite nalepilo z elektronickej hudby, však to používam v beatoch a z tej gitarovej neviem... Mám rád hardcore singalongy, tak občas zoberiem chalanov do štúdia a niečo zdvojíme, v piatich ľuďoch nahráme zborový refrén. Napríklad ešte donedávna neboli na rapových koncertoch circle pity a wall of death. Keď som chodil na hardcorové koncerty, tak i v päťdesiatich ľuďoch bola v klube väčšia energia, ako keď máš tisíc mŕtvol. Ale teraz som zažil už tak veľa bordelu, že to je pre mňa staré. Niektorým rapperom sa to na koncertoch začalo diať až nedávno, zdieľajú všade videá a sú z toho v piči, ale ja už na novom albume rapujem, že by som si dal aj kľudný koncert. To by pre mňa bolo fresh. A sú aj ľudia, čo sa na to sťažujú, že koncerty sú moc agresívne. Dobre sa na to pozerá z pódia, keď ľuďom drbe, ale pre mňa toto nie je hlavná vec.

Několikrát bylo v médiích zmiňováno jako odvážný krok, že jsi odmítl vystoupit na velkém hip-hopovém festivalu Hip Hop Žije. Zato tě dvakrát pozvali na festival Pohoda. Ale s novou, vyklidněnější deskou a přirozeně rostoucí popularitou už Gleb možná dávno patří mimo slovenskou rapovou scénu.
Na Hip Hop Žije som sa necítil doma. Nie som klasický rapper a nie som vôbec zvyknutý vystupovať s inými rappermi. Moje koncerty sú väčšinou sólo. Ani neviem prečo, nezamýšľam sa nad tým. Možno, že i minulý rok by to bolo v pohode. Veľakrát som hral na festivale a bál som sa, že tam nemám čo robiť, ale vždy sú tam moji ľudia. Počúva ma hocikto, aj človek, do ktorého by som vôbec nepovedal, že počúva hudbu.

"Je mi jedno či si metlák alebo normcore, na mojej show idú predsudky bokom."
Presne! V podstate už môžem zahrať hocikde.

Vyměnil jsi na Pohodě pódium za publikum, nebo proběhlo in-out?
S mojim DJom voláme in-out, keď vystúpim z auta desať minút pred koncertom, vybehnem na stage, po koncerte zoberiem obálku a ideme ďalej. Na Pohode som sa zasekol, aj sme sa opili a robili blbosti. Dosť ľudí ma zastavovalo, tak som sa viac flákal po artist zónach. Pozrel som si Gallaghera, on je taký drzý, dobré to bolo a Skeptu som si dal. A koncert Fobia Kida v IQOS zóne, to bolo super. Nebol tam stage, iba schodík, neoficiálny koncert. Bola to bezdymová zóna a ako Fobia spustil song CMVM, všetci začali fajčiť, jebol som IQOS o zem a zapálil si cigu. Totálny punk, jeho DJ hral z malého okienka a fuckoval ľudí, všetci sme boli opití... Pekné, vtipné to bolo. (smích) Pohodu mám rád, skvelý festival! Neberiem to len tak, že ma zavolali. Tam volajú veľmi málo slovenských rapperov. Tu sa potvrdzuje, prečo nechodím na Hip Hop Žije a podobné festivaly. Nemám rád to slovo, ale asi som stále trocha alternatívny, inak by ma nepozvali na Pohodu.

Od začátku září je na e-shopu F ck Them vinylová verze Gauč Storytelling. Mám pořád pocit, že v rapu, hlavně domácím, je tenhle formát pořád rarita, protože převážně mladí posluchači nemají k deskám vztah. Každý má v telefonu Spotify, ale nemá prachy na vinyl. Jaký je tvůj vztah k tomuhle formátu?
Spotify teraz samozrejme nekompromisne valcuje všetko ostatné, ale ja som pri tvorbe platne pozeral iba na to, že som to chcel a chcelo to veľa ľudí. Počúvajú ma aj rovesníci, tí mladí si to možno nebudú kupovať, však na čo im to je? Ale bol som veľmi prekvapený, koľko ľudí mi písalo a pýtalo si platňu. Ten cover vyzerá perfektne vo veľkom formáte a celá nálada albumu mi príde skvelá na platňu. Nikdy som to nezbieral, nestihol som si k tomu vybudovať vzťah, ale teraz som to začal mať rád. Keď som u kamošov, listujem platňami, keď sú trhy s platňami, vždy sa idem pozrieť. Chcem si kúpiť gramec, dať ho niekam do kúta v obývačke a začať zbierať.

"Anti-hype, anti-life..." Nestává se v současnosti anti-cokoliv vlastně tím, proti čemu se vymezovat? Napadají mě i konflikty s náckama, se kterýma máte možná větší problém než v Čechách. Alespoň na nejvyšších postech.
Anti-hype je taká prepečená hláška, až sa z toho stala vyhypeovaná vec. Ale myšlienka je stále tá istá. Od albumu Lavička Pimpin stále neklamem sám seba a svoj tieň, tak je to asi v pohode. U nás v Bratislave vonku nestretávame náckov. Možno v Banskej, kde je populárny Kotleba, je problém. Za mlada som sa bavil s ľuďmi z reggae scény, s pankáčmi, skejťákmi, stokármi, vyrastal som na sídlisku s romákmi, takže som stretával týchto tupcov nonstop. Ale nevedeli nič o fašizme a Hitlerovi, skôr to boli tupci, čo si vyholili hlavu a chceli sa biť.

Nejednou jsi zmiňoval Smacka jako vzor, oba jste vzešli z grimeu. Jaké vidíš rozdíly mezi českou a slovenskou scénou?
Česi boli vždy viac fresh, dlhú dobu. Keď pred trapom prišiel southside a crunk, Česi na to zareagovali ako prví. Alebo elektronika a Smackov grime už v roku 2007. Keď to tu bolo stále také dedinské, Česi boli viac inovatívni, napríklad Hugo Toxxx vo svojich najkrajších časoch. Teraz je to vyrovnané, a možno aj viac nových vecí prichádza od nás.

Zlatou érou Huga Toxxxe jsou za mě Supercrooo. Ve své době originální, nadčasové, drzé, ale pořád vtipné. Ve tvých textech ale nenajdeme moc humoru, až na pár obratů.
Keď všetko je iba vtip, tak sa na tom môžeš smiať chvíľu, ale keď máš počúvať celý album, tak toho interpreta neberieš až tak vážne. A keď niekto stále robí na niečo paródie, môže ich robiť dokonale, ale potom si povieš: "Aha, to ale znamená, že ty nič nevieš robiť."

Přiznám se, že album Gauč Storytelling jsem skrz beaty stravoval dost dlouho, na první poslech mi přišly slabé, a trvalo, než jsem se do alba zaposlouchal.
Odpísať album kvôli tomu, že sú zlé beaty, ale pritom je tam strašne veľa textu, nie je úplne fér. Poznám rapperov, u ktorých ma nebaví ich flow a beaty sú nuda, ale majú super texty a rád si ich vypočujem. Rozmýšľal som nad tým, ale beaty nie sú jednoduché, stále je tam schovaných veľa experimentov. Beaty na albume Lavička Pimpin boli útočnejšie, s výraznejšou basou, teraz som sa viac sústredil na text než na formu. Celé je to o rozprávaní príbehov, preto to ľuďom príde viac rapové, prístupnejšie.

Desku zase produkoval Komander Ground, čímž může vzrůstat riziko, že se bude opakovat, nebo že se vyčerpá. Neláká tě spolupracovat i s jinými producenty?
Jasné, mám aj vytipovaných dosť ľudí, ale s Komanderom máme rozbehnutý dobrý režim. Skúšame veci, ktoré by som sa ani neodvážil písať týpkovi, s ktorým nemám takú históriu. Chcelo by to čas, aby som si s niekým vybudoval podobný vzťah. Ten tvorivý proces hudby je vlastne dosť súkromný a intímný, potrebuješ parťáka. Uvidíme.

Lavička, gauč... jaká bude třetí fáze Glebovy kariéry? Vana?
Ty kokos, neviem... Už sa o tom rozprávalo, aký ďalší sedací nábytok príde... Posteľ? Trón! Tretí album, záver trilógie, hrozne nad vecou a na obale budem sedieť na tróniku. (smích) A všetci ma prestanú počúvať.

Info

foto (c) Mária Karľáková

Tento text vyšel v magazínu Full Moon #102 v říjnu 2019.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Deset lásek ze Žižkova: Pavel Karous

redakce 19.09.2020

Deset tipů na to, čeho si při příští návštěvě všimnout, kam zajít na pivo a kde si zanadávat na necitlivou výstavbu od autora projektu Vetřelci a volavky.

Vstupní prohlídka: Sketchbook Quartet

redakce 15.09.2020

Sketchbook Quartet je vídeňský jazzový kvartet, jehož členové sdílí svěží pohled na hudební improvizaci a kreativitu. Jaké další indicie nám dali?

Moon Crew #30: Matěj Krč

redakce 14.09.2020

Brno meets Praha, hardcore straight edge meets ořechovka. Jubilejní díl Moon Crew odhaluje našeho letitého fotografa Matěje Krče.

Colin H. van Eeckhout (Amenra): Nikto si v poslednej dobe nesiahol na dno

Lucia Banáková 13.09.2020

Za dvadsať rokov existencie toho Amenra stihli pomerne dosť, vydali šesť albumov z cyklu Mass, založili kolektív spriatelených projektov a tak trochu i vlastné náboženstvo.

Pořadatelská: Martin Režný (Hlukovæ mysteria)

redakce 09.09.2020

Můžete ho znát jako organizátora, ale i hudebníka, preferuje hraní v improvizačních kolektivech, u Korobushka records vydává pod nickem Sakkikangas.

Pořadatelská: Antonín Kocábek (Kaštan – scéna Unijazzu)

redakce 08.09.2020

V Pořadatelské zve Tonda na řadu koncertů, které v Kaštanu proběhnou a samozřejmě taky na UniMoon!

Jiří Jirák (Indican): Je to o spolupráci kultur, ras a principů

Vojta Chmelík 05.09.2020

Jak se v Indican setkávají různé kulturní a hudební vlivy a jak pracuje s mystikou a intuicí? A jaké mají Indican cíle?

Petr Vyšohlíd (Meat-House Chicago I.R.A.): Nával invence se nedal zvládat aneb osudový střet hardcoreu s popartem

prof. Neutrino 03.09.2020

Při setkání na jedné královéhradecké pivní zahrádce jsme potkali Petra Vyšohlída - frontmana kultovní hardcoreové formace devadesátých let Meat-House Chicago I.R.A.

Dmitri Bezkorovainyi: Bělorusové nikdy nebyli tak jednotní a aktivní jako nyní

Michal Pařízek 01.09.2020

Dmitri pracuje jako hudební manažer a novinář v Minsku, je velkým podporovatelem běloruské hudební scény a právě on napomohl jejímu mezinárodnímu zviditelnění v posledních letech.

Pořadatelská: Ewelína Ai-Fen Chiu, Tereza Odehnalová, Daniel Vlček (Šamana ztráta)

redakce 26.08.2020

Víte, co se vznikne, když spojíte hudebníky z Ba:zel a promotérku z Mood? Festival v prostředí Prachovských skal s výběrovým, převážně elektronickým line-upem.