Články / Reporty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Lucia Banáková | Články / Reporty | 10.07.2019

Tohtoročná edícia putovného festivalu Hradby Samoty mala poradové číslo deväť a svoje útočisko našla na kaštieli v Moravanoch nad Váhom. Stačí podpísať papier, že účastník preberá riziko na seba, a človek sa na tri intenzívne dni ocitne vo zvláštnej a okúzľujúcej obdobe zábavného parku pre duše so slabosťou pre temnotu, tajuplné priestory, vizuálne umenie a najmä hudbu zo žánrov ako dark ambient, noise, industrial, freejazz či neofolk. Áno, vcelku špecifické podmienky a presne pre také publikum je aj tento nezvyčajný festival - svojské, náročné a pritom veľmi priateľské.

Hoci organizátori tvrdili, že sa im lokalita spočiatku nepozdávala, ja si nedokážem predstaviť vyhovujúcejší priestor. Centrom sociálneho vyžitia (rozumej nekonečných debát o všetkých odtieňoch hluku nad pohárikom) sa prirodzene stalo festivalové nádvorie, ak človek zatúžil po sľúbenej samote, bez väčších problémov ju našiel buď v parku alebo malých miestnostiach s umeleckými inštaláciami a chillout zónou. Jediné, čomu sa na tomto festivale nedalo vyhnúť, bolo všadeprítomné umenie - stanovalo sa v parku pomedzi veľkorozmernými sochami od rôznych umelcov, kaštieľ bol zvnútra plný výstav a zvonka zas pokrytý videomappingom, našiel sa priestor aj pre kinosálu. A samozrejme hudba, ktorá bola krásna, hlučná, a pre drvivú väčšinu populácie len ťažko dekódovateľná.

fotogalerii z první dvou dní najdete tady

Na dvoch stagoch sa predstavilo štyridsať projektov, prevažne českého a slovenského pôvodu, line up doplňovali aj ďalší, ako napríklad hypnotizujúci koncert Line Gate v kaplnke. Dve najznámejšie zahraničné kapely síce spojila smrť v názve, ale hudobne ich vystúpenia zameniteľné rozhodne neboli. Švédski Brighter Death Now priniesli silný hluk, ktorý človeka rozvibroval, prestupoval až do kostí a niekoľkých účastníkov v prednej rade povzbudil do moshpitu. Hluk gradoval až do sekundy, kým ho uskupenie okolo zakladateľa labelu Cold Meat Industry náhle a rázne neukončilo tichom, ktoré podtrhlo silu celého vystúpenia. Nemeckí Death in Rome naopak prvok gradácie akosi postrádajú, čo však je plne v súlade s neofolkovými cover verziami známych pop songov, z ktorých spoľahlivo vysávajú všetku nadbytočnú pozitívnu energiu. Tri postavy v čiernom sa na publikum poctivo pripravili a zahrali Jeřabiny od Karla Kryla či Poďme sa zachrániť od Petra Nagya. Ich nadsázka mala aj nečakaný edukatívny dopad: „Wow, prvýkrát som si uvedomila, aký drsný text má Barbie Girl.“

Z lokálnych uskupení je nutné spomenúť Shibuya Motors, na ktoré náhodný účastník zareagoval slovami „No konečne hudba!“. Nemôžem síce plne súhlasiť, keďže všetky tri dni boli plné skvelej hudby, no jeho nadšenie pre tento freejazz zdieľam. Taktiež si pridávam do playlistu Keosza, ktorý svoju elektroniku skladal ako kúsky lega a ja som napäto čakala, kedy príde techno, ktorým mi táto stavebnica zaváňala od začiatku. Nadšené ohlasy mali Tábor Radosti, V0nt & NBDY & Admiral a mnoho ďalších.

fotogalerii z poslední dne hledejte tu

Hradby samoty som navštívila prvýkrát a mám pocit, že som objavila klenot. Jediná nepríjemnosť bol piatkový sklz v lineupe, údajne kvôli pokazenému káblu, ale to sa stáva. Čo však nie je samozrejmosť, je atmosféra, ktorá je natoľko špecifická, že nemôže byť prostým odrazom skvelej lokality a kvalitnej hudby, je cítiť aj kopa investovaného času a nespochybniteľného nadšenia organizátorov a dobrovoľníkov.

Info

Hradby Samoty
4.-7. 7. 2019, Moravany nad Váhom

foto © Anna Baštýřová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Colours po úplňku #5: Nečekané úsměvy

redakce 22.07.2019

„Jaký byl váš nejlepší sobotní zážitek a proč?“ Stejně jako jiné dny pokládá Instagram Colours of Ostrava jednoduchou otázku...

Barvy jsou vrženy (Colours of Ostrava)

redakce 21.07.2019

Proč jezdíme na ten který festival? S jakým očekáváním? A naplňuje se? Co si myslíte, že organizátoři považují za úspěch?

Colours po úplňku #4: Slangy, které neznáme

redakce 20.07.2019

“Toho si musíš jít poslechnout, ještě vtipnější Xindl,” říkají mí rodiče před festivalem o Pokáčovi. Kofola stage je okupovaná davem.

Čas není gentleman (Handsome Furs)

redakce 19.07.2019

Dana Boecknera (Wolf Parade, Operators) jsem s Handsome Furs prvně viděl před deseti lety v Nodu a těžko už si teď rozvzpomenu, co bylo jinak.

Colours po úplňku #3: Pozornosť inde

redakce 19.07.2019

„Ostrava, pyčooo,“ rezonuje ešte v piatkové ráno. Bojím sa vyjadrení, že štvrtkový večer patril Kryštofovi, že som na Kryštofkempe, že Kryšof korunoval večeru a že Kryštof zářil.

Colours po úplňku #2: Bizáry okolo nás

redakce 19.07.2019

Nadechnout se čerstvého vzduchu. Přibližně tak působí hlukový průplach Uniform, kterým se letos povedl dost možná bezprecedentní majstrštyk.

Colours po úplňku #1: Cestičky kovem

redakce 18.07.2019

Cesta môže byť kľukatá alebo si ju kľukatú spravíte. Omylom si hľadáme alternatívne cestičky na najväčší festival v Čechách.

Blues optimisty (Keb‘ Mo‘)

redakce 17.07.2019

Informace o jeho koncertu v divadle Archa se objevila jako blesk z čistého nebe vlastně jen pár týdnů před jeho konáním. I tak se divadlo prakticky kompletně zaplnilo. No bodejť!

Pohoda 19, den třetí v plamenech

redakce 16.07.2019

Všechno, co vás mrzí nebo štve na podobných akcích, vás na trenčínském letišti trápit nemusí, snad jenom to uhýbaní pivnímu vozítku...

Očista a poznání (na Creepy Teepee)

redakce 15.07.2019

Noise, psychedelie, eklektická elektronika a trap jsou záchytnými body, otázkou zůstává smysl nedělní produkce, zvláště té noční.