Články / Reporty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Hluky a šumy Hradieb Samoty

Lucia Banáková | Články / Reporty | 10.07.2019

Tohtoročná edícia putovného festivalu Hradby Samoty mala poradové číslo deväť a svoje útočisko našla na kaštieli v Moravanoch nad Váhom. Stačí podpísať papier, že účastník preberá riziko na seba, a človek sa na tri intenzívne dni ocitne vo zvláštnej a okúzľujúcej obdobe zábavného parku pre duše so slabosťou pre temnotu, tajuplné priestory, vizuálne umenie a najmä hudbu zo žánrov ako dark ambient, noise, industrial, freejazz či neofolk. Áno, vcelku špecifické podmienky a presne pre také publikum je aj tento nezvyčajný festival - svojské, náročné a pritom veľmi priateľské.

Hoci organizátori tvrdili, že sa im lokalita spočiatku nepozdávala, ja si nedokážem predstaviť vyhovujúcejší priestor. Centrom sociálneho vyžitia (rozumej nekonečných debát o všetkých odtieňoch hluku nad pohárikom) sa prirodzene stalo festivalové nádvorie, ak človek zatúžil po sľúbenej samote, bez väčších problémov ju našiel buď v parku alebo malých miestnostiach s umeleckými inštaláciami a chillout zónou. Jediné, čomu sa na tomto festivale nedalo vyhnúť, bolo všadeprítomné umenie - stanovalo sa v parku pomedzi veľkorozmernými sochami od rôznych umelcov, kaštieľ bol zvnútra plný výstav a zvonka zas pokrytý videomappingom, našiel sa priestor aj pre kinosálu. A samozrejme hudba, ktorá bola krásna, hlučná, a pre drvivú väčšinu populácie len ťažko dekódovateľná.

fotogalerii z první dvou dní najdete tady

Na dvoch stagoch sa predstavilo štyridsať projektov, prevažne českého a slovenského pôvodu, line up doplňovali aj ďalší, ako napríklad hypnotizujúci koncert Line Gate v kaplnke. Dve najznámejšie zahraničné kapely síce spojila smrť v názve, ale hudobne ich vystúpenia zameniteľné rozhodne neboli. Švédski Brighter Death Now priniesli silný hluk, ktorý človeka rozvibroval, prestupoval až do kostí a niekoľkých účastníkov v prednej rade povzbudil do moshpitu. Hluk gradoval až do sekundy, kým ho uskupenie okolo zakladateľa labelu Cold Meat Industry náhle a rázne neukončilo tichom, ktoré podtrhlo silu celého vystúpenia. Nemeckí Death in Rome naopak prvok gradácie akosi postrádajú, čo však je plne v súlade s neofolkovými cover verziami známych pop songov, z ktorých spoľahlivo vysávajú všetku nadbytočnú pozitívnu energiu. Tri postavy v čiernom sa na publikum poctivo pripravili a zahrali Jeřabiny od Karla Kryla či Poďme sa zachrániť od Petra Nagya. Ich nadsázka mala aj nečakaný edukatívny dopad: „Wow, prvýkrát som si uvedomila, aký drsný text má Barbie Girl.“

Z lokálnych uskupení je nutné spomenúť Shibuya Motors, na ktoré náhodný účastník zareagoval slovami „No konečne hudba!“. Nemôžem síce plne súhlasiť, keďže všetky tri dni boli plné skvelej hudby, no jeho nadšenie pre tento freejazz zdieľam. Taktiež si pridávam do playlistu Keosza, ktorý svoju elektroniku skladal ako kúsky lega a ja som napäto čakala, kedy príde techno, ktorým mi táto stavebnica zaváňala od začiatku. Nadšené ohlasy mali Tábor Radosti, V0nt & NBDY & Admiral a mnoho ďalších.

fotogalerii z poslední dne hledejte tu

Hradby samoty som navštívila prvýkrát a mám pocit, že som objavila klenot. Jediná nepríjemnosť bol piatkový sklz v lineupe, údajne kvôli pokazenému káblu, ale to sa stáva. Čo však nie je samozrejmosť, je atmosféra, ktorá je natoľko špecifická, že nemôže byť prostým odrazom skvelej lokality a kvalitnej hudby, je cítiť aj kopa investovaného času a nespochybniteľného nadšenia organizátorov a dobrovoľníkov.

Info

Hradby Samoty
4.-7. 7. 2019, Moravany nad Váhom

foto © Anna Baštýřová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.

Vyprodaná Akropole? John Wolfhooker se hlásí o slovo.

Kateřina Ondráčková 24.02.2020

V dnešní době se žánrová vyhraněnost už moc nenosí, u John Wolfhooker se dlouhodobě osvědčila fúze screama, čistých vokálů, djentu a nově i elektro samplů.

Ho99o9 uspořádali obskurní hlukový dýchánek

Vojtěch Podjukl 24.02.2020

Frustrace je v hudbě silně znát a poskytuje zdroj energie, kterou jsou schopni na jevišti přetavit v dramatickou a absurdní podívanou.

Soundtrack do nového města (Black Marble & Panther Modern)

Sabina Coufalová 20.02.2020

Černá vládla všem. Snad nezavlaje i nad Kasárnami, hovory o budoucnosti karlínského prostoru se vynořovaly celý večer.

Efterklang v euforii. Archa též.

Veronika Mrázková 18.02.2020

Tak čistou a elektrizující radost není možné zažít často, byť se vám vystoupení líbí sebevíc... Stalo se v Divadle Archa.