Články / Reporty

Hradby Samoty: Prímajúci ostrov divnohudby

Hradby Samoty: Prímajúci ostrov divnohudby

Lucia Banáková | Články / Reporty | 05.07.2021

Hradby Samoty sú zvláštny, no nezameniteľný festival. Sami sa charakterizujú ako festival experimentálneho audio a vizuálneho umenia, a hoci sa do tejto priehradky schová kadečo, Hradby Samoty sú, podobne ako Mulder so Scullyovou, špecialisti na zložky zapadnuté v tých najtmavších kútoch. Je jedno, či sa jedná o jemnú akustickú hudbu alebo ten najhlučnejší industrial, fotku, film alebo umeleckú inštaláciu, všetko na Hradbách Samoty má svoje „ale“, svoj odtieň divnosti, melanchólie, temnoty. A tak už niekoľko rokov vytvárajú bezpečný priestor pre divákov, ktorí dokážu trpezlivo počúvať nekonečné smyčky hluku, vnímať melódiu v šume, vidieť tvary v deformáciách, hľadať krásu v ohavnosti, svetlo v temnote, či cítiť radosť pri smútku.

Festival, ktorý sa minulý rok konal len v okresanej podobe pod názvom Mikrohradby, sa opäť vrátil do areálu kaštieľa v Moravanoch nad Váhom, a to v podobnej priestorovej konfigurácii. Menší stage v podzemí, festivalové námestie, takzvaný pofel plac s výčapom na nádvorí a hlavný stage v parku, ktorý skrz zónu sôch a umeleckých inštalácií postupne prechádzal do stanového mestečka. Narozdiel od poslednej plnohodnotnej verzie, návštevníkov tentokrát čakali len dva dni programu. A bohužiaľ, tému pandémie, ktorú by som si konečne priala z reportov vynechať, stále nejde opomenúť. Prvýkrát výrazne zasiahla niekoľko dní pred Hradbami, keď svoju účasť muselo zrušiť viacero zahraničných projektov, vrátane headlinerov 300 000 V.K. zo Slovinska. Line-up sa tak razom, až na zopár výnimiek, opäť stal česko-slovenskou záležitosťou, čím sa ešte viac priblížil k formátu Mikrohradieb.

Druhýkrát som si leitmotív posledného roka a pol uvedomila priamo v Moravanoch, medzi účastníkmi. Bolo ich menej ako (pred)posledný ročník, i nálada bola trochu ospalejšia ako pred pandémiou. Niežeby Hradby Samoty stratili svoje čaro, ľudia si užívali kamarátske stretnutia, hudobníci zahrali skvelé koncerty, ale návrat do zabehnutých koľají nebol po dlhšej prestávke instantný. Napriek všetkým úskaliam ponúkol desiaty ročník niekoľko umeleckých lahôdok. Vzhľadom na rozmanitú hudobnú dramaturgiu je ťažké vypichnúť najlepší koncert a porovnávať tichú filmovú hudbu s hlukmi, ktoré testujú hranice ľudského vnímania, sa nedá. S láskou i neutíchajúcim pískaním v ušiach spomínam na ostravskú formáciu Hospital Brut. Keď má niekto set naplánovaný na desať minút, je treba očakávať masaker, ale to, čo sa v pivnici nastalo, vyhnalo aj časť inak zdatných divákov. Improvizovaný free jazz noise grind core prežijú len tí najsilnejší a konečne prebudil môjho ospalého festivalového ducha. Z hlučných formácií by som ešte spomenula Paregorika, Hlukovou sekci alebo vystúpenie Jano Doe, ktorému predchádzalo veľmi príjemné a priateľské klábosenie pred samotným setom. To sú proste Hradby, nikto sa na nič nehrá, všetci sú milí a hranice sa stierajú nielen medzi hudobnými žánrami. Na vyváženie hluku zas skvelo pôsobili sety od Ondreja Zajaca alebo slovenského neoklasického skladateľa I Am Planet.

fotogalerii z festivalu sledujte tady

Výstava bola tento rok zasvätená jednej téme - ekológií a doprave. Jednotlivými miestnosťami vybidleného kaštieľa divákov sprevádzali lastovičky, čo podtrhlo dôležitosť témy, myslím však, že úzky záber trochu znížil priemernú kvalitu vystavovaných diel. Miernym paradoxom ostáva, že v areáli festivalu sa čapovalo do jednorázových plastových pohárov a zároveň neboli rozmiestnené sáčky na triedený odpad. Ďalším organizátorským problémom bola slabá komunikácia nečakanej zmeny v line-upe, ktorá prebehla len fixkou na jednom plagáte. Tieto situácie sa stávajú, ale je dôležité komunikovať aj inými kanálmi ako napríklad cez Facebookový event.

Hradby Samoty mali neľahkú úlohu, zahájiť festivalovú sezónu po dlhej prestávke. Navyše museli nadväzovať na extrémne podarený (pred)posledný ročník. Opäť sa im podarilo vytvoriť izolovaný a veľmi prímajúci ostrov divného umenia pre netradičných divákov. Rozhodne obhájili, že sú najzvláštnejšie v tom najlepšom slova zmysle, a to i za nejdivnejších časov. Len si nezabudnite štuple do uší ako ja, ukrátite o skvelú nočnú technopárty, kde po festivalovej letargii už neostali ani stopy.

Info

Hradby Samoty
2.–3. 7. 2021 Zámek, Moravany nad Váhom, Slovensko

foto © Anna Baštýřová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Spodky, esa, polské trumfy (Nowa Muzyka 2021)

Radka Bednarzová 03.08.2021

Jako z jiného světa působí sportovní hala Spodek ve tvaru disku, těžko uvěřit tomu, že brutalistní budova oslavila padesát let. Na co se tančilo, kde byl chill?

Štěstí neznamená mnoho mušlí (Vivat Vila!)

Lucia Banáková, Veronika Miksová 29.07.2021

Spolek Živá vila se snaží zachránit funkcionalistickou Kralovu vilu před demolicí a nadto pořádá festival Vivat Vila. Jaké to bylo?

Urbex s hudbou (Pop Messe)

Veronika Jastrzembská 28.07.2021

Je jedna hodina odpoledne, ve vzduchu se líně povaluje závan léta, na obloze pálí polední sluce.

Rubáš nemá kapsy (Slavnost v houští)

Jiří Přivřel 27.07.2021

Houby sice nerostly, ale z lukovského houští s prázdnou nikdo neodešel.

Na Bojišti lítá pohoda (Obscene Extreme 2021)

Radka Bednarzová 19.07.2021

Freak festival, něco blití, naháčů a vůkolní přírody, a hlavně smrtící dávka hudby. Vděčně a s pokorou.

Fitko pod věží (Hotspot)

Veronika Mrázková 17.07.2021

Kde začít? Děsivou bouřkou, scénou v koksárenské baterii, králem diskoték nebo rovnou hlavní hvězdou Axelem Thesleffem? Ten večer měl všechno.

24 hodín (Pohoda on the Ground)

Richard Michalik 11.07.2021

Nevadí nám ani 37 stupňov a takmer žiadny tieň poskytujúci úkryt. Hlavné je, že sme na Pohode. Minulý pandemický rok niečo nemožné. Tentokrát možné len na 24 hodín.

Jiné hlasy, jiné (lázeňské) pokoje aneb Luhovaný Vincent

cyril kosak 01.07.2021

O létajících střechách, technických službách, lázeňském programu a Luhovaném Vincentovi, který nutí prožívat město jinak. Nově. O nejzajímavějších festivalu široko daleko.

Odhozené masky (Katarzia)

Michal Pařízek 25.06.2021

Katarzia křest svého Celibátu přesouvala na několikrát a bolestivě, nakonec ani ohledně finálního termínu nebylo nic jednoduché.

Pivo a zmrzlina aneb Krákor 2021

Adéla Polka 22.06.2021

Jestli je v celém okolí Brna úmorné vedro, tady je příjemný chládek, a když se člověk odpoledne zaposlouchá do potůčku, který střídmě teče za strany výčepu...

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace