Články / Profily/retro

Hydra, fragmenty dokonalej anarchie

Hydra, fragmenty dokonalej anarchie

Mimi Filova | Články / Profily/retro | 11.09.2020

Dve hodiny loďou od Atén sa v Egejskom mori rozprestiera nenápadný ostrov, v ktorom tak trochu zastal čas – Hydra. Bez áut, ciest či piesočnatých pláží, s nekonečnými schodmi úzkych uličiek pokrytými výkalmi od oslov, ktorí tu slúžia ako jediný dopravný prostriedok. Vo vzduchu sa vznášajú fragmenty bohémstva z minulého storočia, kedy to bolo útočisko umelcov vrátane Henryho Millera, neskôr Davida Gilmoura a Leonarda Cohena. Hydra je dodnes miestom s mystickou atmosférou.

V šesťdesiatych rokoch sa tu začali usídľovať umelci túžiaci po izolácii, v ktorej by mohli maľovať, písať a tvoriť. Dnes je to jeden z ďalších gréckych ostrovov pre tých bohatších, no stále priťahuje veľkú umeleckú komunitu – každé leto sa ostrov hemží kurátormi, maliarmi, hudobníkmi a kritikmi. “Z Hydry sa stalo miesto pre ľudí s peniazmi. Predtým tu žila hippie komunita umelcov veľmi skromne,“ tvrdí Stephan Colloredo-Mansfeld, ktorý tu žije v dome z 18. storočia prerobenom na hudobné štúdio. Ak je vám jeho meno povedomé, je to preto, že pochádza z aristokratického rodu, ktorý sa usídlil v Česku pred niekoľkými storočiami. Stephan však nevyrástol na zámku, ani obklopený prebytkom. Vyrastal na Hydre, neskôr v Rakúsku, kde študoval do svojich šestnástich rokov, až pokiaľ sa raz na hodine angličtiny vypýtal na toaletu, zamieril na letisko, naskočil na lietadlo do Bostonu a na niekoľko rokov zmizol za oceánom. Napriek jeho láske k hudbe sa za veľkou mlákou živil ako kuchár a zarobené peniaze často investoval do vzácnych platní. 

Steph, ako mu tu všetci hovoria, trávi na Hydre každé leto. Jeho divoké večierky, ktoré usporadúva vo svojom veľkorysom dome, vzdialenom tristo schodov od prístavu, sú známe po celom ostrove. Patrí k tzv. hydriotom, ľuďom, pre ktorých je Hydra domovom už niekoľko rokov. Priatelil sa s Cohenom a vyrastal s jeho deťmi Lorcou a Adamom. Od tých čias sa veľa zmenilo a zimy na ostrove trávi už len málokto. “Vyprázdnený ostrov je tak veľkou skúškou čistej mysle,” dodáva. Naviac tu nie sú spôsoby, ako sa uživiť.

Okrem práce kuchára bol jedným z prvých dealerov vzácnych prvých vydaní psychadelickej hudby ešte v časoch pred internetom: „Po rokoch každodenného prehľadávania obchodov s platňami, ich neustáleho zatrieďovania, čistenia a straty celkového nadšenia spojeného s potrebou uživiť rodinu som sa rozhodol platne predávať, čo sa stalo mojim full-time zamestnaním.“ Jeho kolekcia v určitom bode obsahovala viac ako sto tisíc platní. Najskôr tento niche biznis fungoval na základe konexií medzi zberateľmi, z úst do úst, neskôr sa z časti premiestnil na eBay. Dnes vlastní už len okolo päť tisíc platní, ku ktorým nedrží zvláštny vzťah. Uvedomuje si, že pre ľudí, ktorí sú schopní za vinyl zaplatiť 8 000 dolárov, sa zberateľstvo stalo obsesiou a počiatočná radosť zo získania jedinečného albumu sa vytratila. 

Nahrávacie štúdio Old Carpet Factory sa nachádza priamo v jeho dome na Hydre, ktorý bol v 18. storočí naozaj miestom, kde sa tkali koberce. Pred piatimi rokmi ho jeho celoživotná láska k hudbe doviedla k rozhodnutiu založiť si v dome štúdio, ktoré obsahuje nejeden skvost – elektrická gitara na zákazku z rúk dvorného Princovho výrobcu sláčikových nástrojov má hodnotu cez dvadsať tisíc dolárov, medzi desiatkami hudobných nástrojov nájdete niekoľko vintage synťákov alebo jediný nástroj na svete, na ktorom sa hrá bez dotyku, theremin. V Old Carpet Factory medzi inými nahrali svoje EP Mind Gamers, čiže Sebastien Tellier, Daniel Stricker, John Carroll Kirby, a Stephan chce jeho dvere nechať otvorené i naďalej.

Hydra je nakoniec miesto, ktoré akoby priťahovalo všetkých zatúlaných umelcov, čiže je len otázkou času, kedy ho navštívi jeden z nich. Ale umelci sú tu tí menej podstatní – ostrov je tým, čím je, kvôli výnimočným ľuďom ako je Steph, ktorých životné príbehy znejú skôr ako námety na filmové scenáre; ľudia, s ktorými vypijete fľašku ginu len tak z potešenia a ktorých aura robí z Hydry miesto pripomínajúce domov.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Kult Björk – Homogenic

Lenka Marie 02.07.2020

Já jen vím, že harakiri je správně seppuku a chutná mi senča, ale tohle nějak nehraje.

Pouťové obludárium Toma Waitse

Akana 07.06.2020

O tom, že je album Swordfishtrombones ve Waitsově kariéře zásadním předělem, není třeba dlouze diskutovat.

Vizuální cesta Einstürzende Neubauten

Jan Škop 22.04.2020

Einstürzende Neubauten a jejich vztah k videoklipům a vůbec pohyblivým obrázkům aneb doplňující materiál k hlavnímu tématu aktuálního vydání Full Moonu.

Track týdne: Soccer96 - I Was Gonna Fight Fascism (ft. Alabaster dePlume)

Jiří Špičák 02.04.2020

Jako správný politický track má groove: vzpomeňte si na kultovní revolucionářský motorik Crest milovaných Stereolab a hned vám bude jasné, kde se pohybujeme a kde skončíme.

Ngoni pro třetí tisíciletí (Bassekou Kouyaté)

Akana 25.02.2020

Brilantní instrumentalista se nijak netají snahou oslovit co nejširší spektrum posluchačů a myslí přitom jak na své krajany, tak na západní publikum.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Ženy v angažovaném popu

Aneta Martínková 02.01.2020

V mainstreamovém vnímání bylo boření stereotypů pořád vnímané trochu jako padlé na hlavu. A umělkyně, které se o něj pokoušely... Jeden z nejlepších loňských textů Full Moonu nyní online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Kde se vzal sad boy? (Depresivní pop)

Jiří Špičák 02.01.2020

Citlivý chlapec, plachý introvert. Sad boy. A jeden z nej-textů roku 2019, který vyšel v magazínu Full Moon, nyní online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Padesát let narušování vašeho klidu (Yoko Ono)

Jiří Špičák 02.01.2020

Nevídanou kreativní erupci první poloviny sedmdesátek zakončila Yoko Ono deskou Feeling the Space, píše se v článku, který vybíráme v rámci best of textů Full Moonu. Teď online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Bez růžových brýlí (Ženy v beat generation)

Anna Mašátová 02.01.2020

Své místo v učebnicích literatury si ženy beat generation zatím zcela nenašly a těžko říct, zda se tak stane. Vybraný text z loňského ročníku tištěného Full Moonu online.

Full Moon Stage 2019: The Kill Devil Hills

redakce 14.04.2019

Australský Divoký západ v Ostravě? The Kill Devil Hills představí na Full Moon Stage svou aktuální desku.