Články / Reporty

Iba plakať v tmavých kútoch (The Paper Kites)

Iba plakať v tmavých kútoch (The Paper Kites)

Jonáš Sudakov | Články / Reporty | 27.11.2019

„Standing always so quiet, we're like elevators, filled up with strangers,“ spievajú The Paper Kites na titulnej piesni albumu On the Train Ride Home. Rovnako mĺkvo ako postavy v piesni stáli aj návštevníci Rock Café na pondelňajšom koncerte. V melanchóliou naplnenej sále, tak papierové šarkany mohli viať v úplnom kľude a spokojne predstaviť dvojicu nových albumov o nočných tulákoch, nenaplnených láskach a smútku za domovom.

Minimálna podmienka pre predskokana by malo byť aspoň to, aby nenarušil atmosféru, s ktorou hlavná hviezda večera príde. Islandský hudobník Axel Flóvent tento bod splnil. Flanelová košeľa, akustická gitara, reverb a zamilované pohľady dievčat v prvej rade – pesničkár bol na rovnakej vlnovej dĺžke ako The Paper Kites. Izolovanosť ostrovnej hudby publikum utlmila a spomalila čas pre indie folkové balady. Láska sa niesla vzduchom a aj sa stelesnila, keď zahral pieseň pre fanúšika, ktorého priateľka nemohla prísť – príbeh, ktorý by Islanďan mohol pridať do svojho repertoáru. Po pol hodine sa však akustický set začal zlievať dokopy, a tak Axel Flóvent v pravej chvíli s pokorou zbalil gitaru a nechal nás v pokoji čakať.

Keď sa tvorba kapely točí okolo ťažších osobných tém, môže byť zložitejšie nájsť v ich hudbe priestor pre humor. Bolo príjemné prekvapenie, keď sa frontman Sam Bentley snažil vtipmi toto status quo nabúrať a vytvoriť v klube familiárnu atmosféru. Pri akustických častiach nabádal barmanov, aby robili tie najtichšie drinky v ich živote a fanúšikov zas povzbudzoval, aby sa pripojili k spevu, iba keď poznajú slová, v inom prípade by tak mohli ostatným skaziť zážitok. Akonáhle sa však prestalo hovoriť a začalo hrať, v priestoroch klubu nastala indie folková omša. Krásne vyznela jedna z novších piesní Between the Houses, v popredí ktorej zostal sám spevák Sam Bentley s harmonikou a zvyšok kapely ho dopĺňal iba vokálnymi vsuvkami so zatvorenými očami a zopnutými rukami. Najväčší pohyb v sále bolo kývanie hlavou, ale aj to sa občas zdalo príliš energické a bola škoda, že ho nenahradilo sedenie. Skutočnosť, že koncert bol hlavne pre zamilovaných, nebolo tajomstvo, a páry tak zostávali po celý čas v objatí. Kto prišiel sám, zostal iba plakať v tmavých kútoch.

fotogalerii z koncertu zhlédněte zde

Hudobne vynikli najmä intímnejšie momenty a pokusy o veľkolepejšie indie rockové výbuchy s elektrickou gitarou niekedy vyšli na prázdno. Pri nahrávaní posledného albumu On the Corner Where You Live pre nich bola inšpiráciou hlavne hudba osemdesiatych rokov, a tak zahrnutie coveru Wicked Game od Chrisa Isaaca bolo prirodzené. Pieseň ešte viac zdôraznila kvality, ktoré The Paper Kites majú.

V rozhovore z minulého roku povedala austrálska pätica o svojej tvorbe toto: „Vec, v ktorú veríme najviac, je čisté potešenie z hudby a jednoduchá radosť z hrania s priateľmi.“ Práve jednoduchosť a odľahčenosť bola príznačná pre celý večer. Publikum si úprimnosť kapely veľmi cenilo a tá im to zas oplatila oduševnením a láskyplným výkonom.

Info

The Paper Kites (au) + Axel Flóvent (is)
25. 11. 2019 Rock Café, Praha

foto © Mario Sikora

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Cesta Kataríny Málikové k Prophetu

Vadim Petrov 24.01.2020

Máliková se ráda oddává experimentování s vybavením a o drum machines dokáže vyprávět se zapálením jako málokdo.

Jazz dvou kontinentů (Jorge Rossy Vibes Quintet)

David Bláha 20.01.2020

Úvodní melodie připomene tvorbu Thelonia Monka, což vlastně vypovídá i o celém výrazu a zvuku, který skupina vytváří...

Sub Focus – kdo chodí na starý djs?

Vadim Petrov 19.01.2020

Sub Focus nastoupí, potřese Bifidovi rukou a vypálí Rock It v double dropu s Take You Higher od Wilkinsona, synergické double dropy padají jeden za druhým téměř bez ustání.

Povolený sentiment na Balkáně (Božo Vrećo)

Ana Fligić 31.12.2019

Typické dlouhé vlasy, dramatický make-up, plnovous, elegantní, nejčastěji vlastnoručně navržené šaty, vysoké podpatky. Sevdah v Bělehradu.

Něco mezi (J.I.D)

Daniel Nádler 23.12.2019

Nevím, jestli zrovna tahle situace mu dodala kuráž nebo co se v něm zlomilo, ale pak bylo všechno jinak.

Náboženství: Island (Árstíðir)

Aneta Kohoutová 16.12.2019

Celým večerem se nese velký důraz na kořeny a pospolitost, chvílemi se v téhle situaci cítím trochu stísněně jako na sektářském kázání, do poznámek si píšu - guru feeling.

Bert & Friends jsou SUPR

Andrea Bodnárová 14.12.2019

Bezčasá benzinka se zjevuje v neonové záři a v místnosti nad ní jsou plyšová chlupatá křesla a misky s tutti frutti žvýkačkami.

Nikdy nejste doopravdy sami (Planes Mistaken for Stars)

Lukáš Grygar 12.12.2019

Středa dopoledne, hraje mi Neil Young, deska Broken Arrow, kterou zakládající kytarista Planes Mistaken for Stars považoval za trestuhodně nedoceněnou.

Tváře povědomé i nepřítomné (PAF Olomouc)

Viktor Palák 10.12.2019

„Po pravdě – nevim,“ odvětila jedna z porotkyň Chalupeckého ceny Vjera Borozan, když se jí moderátoři zeptali, zda se opravdu baví, anebo zda to jen předstírá...

Na kusy (Cult of Luna & spol.)

Jakub Koumar 09.12.2019

The Fall. Světla žhnou a gradující hudba jako by trhala kusy sebe sama a ty padají z pódia do hlediště.