Jedinečný skladateľ Slauson Malone 1

Jasper Marsalis aka Slauson Malone 1 si okolo svojej osoby za krátky čas dokázal vytvoriť malý kult nasledovateľov a to i napriek tomu, že jeho najdlhšia nahrávka dokopy sčíta tridsať dva minút a svoju tvorbu odmieta prezentovať tradičnými marketingovými formátmi. Jeho aktuálny album Excelsior, vychádzajúci pod značkou Warp, túto predstavu čiastočne búra a vytvára tak opozíciu i priameho pokračovateľa jeho opusu A Quiet Farewell, na ktorom definoval svoj špecifický mix samplingu, hip-hopu, soulu a jazzu s hypertextuálnymi presahmi a neustále prebiehajúcou deštrukciou na pozadí.

Zánik za obzorom a všetkoobklopujúca prázdnota sa vznášajú i ponad Excelsior a miesto jednotlivca v nepriestupnej tme bez odpovedí sa zdá byť tak definujúcou témou Slausona Malona. Oproti čisto temnej prítomnosti predchádzajúcich nahrávok sa ale okolo Excelsior vznáša i vlna optimizmu, alebo skôr vynúteného pozitivzmu. To napríklad v singloch New Joy alebo Half-Life s hravými rytmami a rockovým spádom pripomínajúcim jemnejšie black midi. Naprieč albumom je ale možné nájsť omnoho viac narážiek, odbočiek a osláv hudobného kanónu. Slauson Malone ale presahuje i ten. Podľa jeho vlastných slov v rozhovore pre Rate Your Music je dôležitým faktorom fyzický pohyb vychádzajúci z živých vystúpení. Zároveň, už ako i pri A Quiet Farewell, svoje slovo dostáva i určitá akademickosť a multidisciplinarita prejavujúca sa v roztrieštenej skladbe piesní.

Pôvodne mal byť album vystavaný z dvoch pätnásťminútových piesní House Music a Voyager. Tie sa na albume objavujú, ale ich obsah sa rozlieva naprieč celým albumom. Niekedy je to len ambientna klavírna linka, inokedy spomalený beat do ťahajúcej sa hmoty alebo osamelý sampel. Obe skladby, ale album prestupujú a vkladajú mu celkový výraz. Ten miestami narúšajú žianrové vsuvky, ako v prípade pulzujúceho dubu No! (Geiger Dub) alebo vesmírnej opery I Hear a New World.

Práve cover Joe Meeka I Hear a New World a jej vesmírny utopizmus s vkladom od Slausona Malona najstručnejšie definuje vyznenie celého albumu. Ten do skladby vkladá opakujúci sa refrén „It’s haunting me“. Čistý futuristický eskapizmus nahrádza otázkou a obavou. Prichádzajúcim hororom z budúcnosti. Podobných presahov od hudby k hauntologickým posolstvám by sme našli viacero, Excelsior zase stojí o stupienok vyššie. Či už v detailnej produkcii, svojskom pesničkárstve alebo podaní zložitého konceptu. Slauson Malone 1 je v prvom rade jedinečný skladateľ, ktorý buduje svoje svety rôznymi spôsobmi. Či už hypertextuálnou kolážou alebo chytľavými groovmi s empatickým vokálom na pozadí odohrávajúcej sa katastrofy.