Články / Recenze

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 14.11.2012

„I never even thought about whether or not they understand what I'm doing . . . the emotional reaction is all that matters as long as there's some feeling of communication, it isn't necessary that it be understood.“ John Coltrane

Poznáte sa už s DMT? Dokáže za bieleho dňa šikovne zaktivovať proces snov. Vovedie vás do mnohorozmerného vesmíru, základov bunečných metamorfóz, ale i do molekuly duše. (Nielen) pre tých, ktorí psychedelické stretnutie s ním na pokraji univerza nemajú v pláne (Drugs are bad, mkay?) je tu nový album Until the Quiet Comes od zvukomaliara Stevena Ellisona alias Letiaceho Lotosu.
Neočakávajte však hopkavý trip dlhodobého užívateľa v rytme párenia žánrov. Album ponúka náhľad do nového hudobného portálu zvukových textúr bez ostrých hrán a obmedzení s poctivým fantazmagorickým sprievodcom.

Beatový guru Flying Lotus so svojím žánrovým výrastkom wonky už majú za sebou dlhú astronomickú cestu skríženú s hip-hopom, IDM, jazzom a všemožným vesmírnym prachom. Dostáva sa mu preto, okrem iného, pocta prezývok (FlyLo - nemýliť s LiLo), ale i priznaní vizionárstva označením jeho nasledovníkov post-FlyLo (kritici tak nadali napr. chudákovi Blue Daisy). Zatiaľ čo iní hudobní mágovia urputne krájajú elektronickú podstatu zvuku, Flying Lotus podniká cesty za svojimi jazzovými predkami a splieta dohromady enormné množstvo objavného materiálu.
Novátorstvo sa už dávno nenosí, preto je dosť možné, že album Until the Quiet Comes zapôsobí na vaše zmysly ako skok z 18teho poschodia. Melodické uzurpovanie každej sekundy, hlbinný tlkot tepu, obrazy a odrazy nepredstaviteľných dimenzií. A vy.

Po absorbovaní úvodnej All In budete mať pocit, akoby vám vybuchli melodické plochy rovno pod nosom a vpili sa do vášho sluchového plátna. Záplavy hárf a nepolapiteľných basových liniek sa rinú plynule a bez možnosti úniku. Už niet cesty späť.
Prieniky skladieb sa na jednotlivých poschodiach míňajú v krátkych intervaloch (väčšina z nich nemá viac ako tri minúty). Pod vami sa črtajú zemité beaty, v priestore poletujú neukončené jazzové improvizácie, ktoré spolu s nedefinovateľnosťou nálad podporujú beztiažový stav a euforické nálady bez zjavnej príčiny. Vidíte dovnútra momentu.
V jedenástej skladbe (Tiny Turtles) doteraz len jemne rozmasírovanú obrazotvornosť rozhýbe Thundercat s basovou nádielkou, ktorá nebadane preniká do jadra hmlistého zhluku melódií . Keď príde ticho, chýba vám najviac.
Oblačná atmosféra sa však pomaly rozpúšťa a poodhaľuje vznešenosť syntetických a elektronických rytmov. Vybičované sú do extrémnych rozmerov vesmírnej párty (Sultans Request), roztomilej robotickej vytlieskavačky (Putty Boy Strut) či stretnutia s huspeninovým pánom na psychedelickom cukríkovom plavidle (Candyman).
Mimochodom, ešte stále fičíte naprieč stratosférickými poschodiami. Zopár z nich ani nepostrehnete a falošnú nádej na záchranu vám Flying Lotus venuje romantickým spevným lovesongom DMT (spolu s Thundercatom).
Atmosféra hustne, krása melodických zábleskov sa zostruje a posmutnieva. Pred pádom prichádza katarzia v podobe nebeského hlasu Nikki Randa (Hunger), ktorý v objatí gitarovo- sláčikového dažďa pulzuje a predbieha v zvádzaní i takú harcovníčku, akou je Erykah Badu.

Pomaly z vás opadajú posledné ozveny roztatárených tónov. Zobúdzate sa. Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte.

Milé deti. Zavrite očká a otvorte uši. Osloboďte sa od diktatúry logiky mysle a nechajte sa unášať na cukrových obláčkoch do krajiny, kde sa minúty prelievajú v surreálnych obrazoch niekde medzi životom a smrťou. Ujo Flying Lotus a jeho panoptikum nespútaných melódií (E. Badu, Thom Yorke a i.) sa postará o zvyšok.

Until the Quiet Comes so svojím senzuálno-vizuálnym pôsobením na vás jednoznačne urobí dojem úplným vyčerpaním tónov a zvukov ďaleko za hranicou vedomia.
Omamný beztiažový stav a očarenie majú na svedomí hutné vrstvy hudobnej stratosféry a koncepčná dokonalosť albumu - samostatného sveta. Sladkoboľné psychedelické nálady, ľahkosť - metamorfovaná majestátnosť a jazzová sloboda umožňujú v hudbe Flying Lotusa prakticky akémukoľvek motívu, aby sa stal nadpozemským. Niekedy vás však podrží pod vodou dlhšie, ako by ste chceli, milé deti. Ale keď znovu polapíte dych, vaša duša pookreje.

Info

Flying Lotus: Until the Quiet Comes (Warp Records, 2012)
www.flying-lotus.com/until-the-quiet-comes

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

redakce 12.10.2019

Z Rich Briana sa stala virálna senzácia, ale z jeho novšej tvorby a rozhovorov je zjavné, že ambície má iné.

Ahhhh, ten surf rock! (Songs from the Utopia)

redakce 11.10.2019

Na novince pojmenované extatickým (či snad bolestivým?) výkřikem Ahhhh! se vydali na západ a pomyslně zakotvili někde na Západním pobřeží.

Smutně a zároveň s největší vášní k životu (Mueran Humanos)

redakce 05.10.2019

Ačkoli zpívají takřka výhradně španělsky, rafinovaná atmosféra odstavuje znalost jazyka na vedlejší kolej.

Neurvalý punk s koulí u nohy (Victims)

redakce 28.09.2019

Victims zde sice stále sázejí na ověřené postupy žánru a přímočarost, kterou koriguje agresivní d-beat materiálu, jasně vévodí, překvapuje však produkce.

Neobyčejná pokora Dirtmusic

redakce 27.09.2019

Odvaha a elegance, s jakou se Dirtmusic dokázali vzdát obvyklých schémat, je záviděníhodná... Recenze poslední desky Dirtmusic před jejich pražských koncertem.

Emotivní žalořevy Esazlesa

redakce 18.09.2019

Azyl v jeskyni skončil. Na malé formáty už není čas. Dává to smysl?

Když prach z cesty skřípe v zubech... (Gravelroad)

redakce 17.09.2019

Crooked Nation už při pohledu na přebal postrádá psychedelickou barevnost předchozích desek, zdobí ji černobílý obraz kostlivce v obleku.

Příliš dlouhá cesta k příliš prchavé nostalgii (Deafheaven)

redakce 16.09.2019

Ordinary Corrupt Human Love je stejnou měrou tvůrčí svoboda jako okázalá vypočítavost.

Cesta do hlubin dánské duše (Søren Bebe)

redakce 13.09.2019

Bebeho skladby na albu Echoes nejsou pouhou ozvěnou, ale vlastním hlasem, který Bebeho řadí k nejslibnějším talentům nejen skandinávské hudební scény.

Nelítostná dekompozice klubového elektra (Blanck Mass)

redakce 12.09.2019

Krutá atmosféra nelítostně tepající do posluchačových spánků je jasným testamentem doby. Reflexe environmentálního žalu, deprese, dekontrukce a kompozice naděje?