Články / Recenze

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 14.11.2012

„I never even thought about whether or not they understand what I'm doing . . . the emotional reaction is all that matters as long as there's some feeling of communication, it isn't necessary that it be understood.“ John Coltrane

Poznáte sa už s DMT? Dokáže za bieleho dňa šikovne zaktivovať proces snov. Vovedie vás do mnohorozmerného vesmíru, základov bunečných metamorfóz, ale i do molekuly duše. (Nielen) pre tých, ktorí psychedelické stretnutie s ním na pokraji univerza nemajú v pláne (Drugs are bad, mkay?) je tu nový album Until the Quiet Comes od zvukomaliara Stevena Ellisona alias Letiaceho Lotosu.
Neočakávajte však hopkavý trip dlhodobého užívateľa v rytme párenia žánrov. Album ponúka náhľad do nového hudobného portálu zvukových textúr bez ostrých hrán a obmedzení s poctivým fantazmagorickým sprievodcom.

Beatový guru Flying Lotus so svojím žánrovým výrastkom wonky už majú za sebou dlhú astronomickú cestu skríženú s hip-hopom, IDM, jazzom a všemožným vesmírnym prachom. Dostáva sa mu preto, okrem iného, pocta prezývok (FlyLo - nemýliť s LiLo), ale i priznaní vizionárstva označením jeho nasledovníkov post-FlyLo (kritici tak nadali napr. chudákovi Blue Daisy). Zatiaľ čo iní hudobní mágovia urputne krájajú elektronickú podstatu zvuku, Flying Lotus podniká cesty za svojimi jazzovými predkami a splieta dohromady enormné množstvo objavného materiálu.
Novátorstvo sa už dávno nenosí, preto je dosť možné, že album Until the Quiet Comes zapôsobí na vaše zmysly ako skok z 18teho poschodia. Melodické uzurpovanie každej sekundy, hlbinný tlkot tepu, obrazy a odrazy nepredstaviteľných dimenzií. A vy.

Po absorbovaní úvodnej All In budete mať pocit, akoby vám vybuchli melodické plochy rovno pod nosom a vpili sa do vášho sluchového plátna. Záplavy hárf a nepolapiteľných basových liniek sa rinú plynule a bez možnosti úniku. Už niet cesty späť.
Prieniky skladieb sa na jednotlivých poschodiach míňajú v krátkych intervaloch (väčšina z nich nemá viac ako tri minúty). Pod vami sa črtajú zemité beaty, v priestore poletujú neukončené jazzové improvizácie, ktoré spolu s nedefinovateľnosťou nálad podporujú beztiažový stav a euforické nálady bez zjavnej príčiny. Vidíte dovnútra momentu.
V jedenástej skladbe (Tiny Turtles) doteraz len jemne rozmasírovanú obrazotvornosť rozhýbe Thundercat s basovou nádielkou, ktorá nebadane preniká do jadra hmlistého zhluku melódií . Keď príde ticho, chýba vám najviac.
Oblačná atmosféra sa však pomaly rozpúšťa a poodhaľuje vznešenosť syntetických a elektronických rytmov. Vybičované sú do extrémnych rozmerov vesmírnej párty (Sultans Request), roztomilej robotickej vytlieskavačky (Putty Boy Strut) či stretnutia s huspeninovým pánom na psychedelickom cukríkovom plavidle (Candyman).
Mimochodom, ešte stále fičíte naprieč stratosférickými poschodiami. Zopár z nich ani nepostrehnete a falošnú nádej na záchranu vám Flying Lotus venuje romantickým spevným lovesongom DMT (spolu s Thundercatom).
Atmosféra hustne, krása melodických zábleskov sa zostruje a posmutnieva. Pred pádom prichádza katarzia v podobe nebeského hlasu Nikki Randa (Hunger), ktorý v objatí gitarovo- sláčikového dažďa pulzuje a predbieha v zvádzaní i takú harcovníčku, akou je Erykah Badu.

Pomaly z vás opadajú posledné ozveny roztatárených tónov. Zobúdzate sa. Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte.

Milé deti. Zavrite očká a otvorte uši. Osloboďte sa od diktatúry logiky mysle a nechajte sa unášať na cukrových obláčkoch do krajiny, kde sa minúty prelievajú v surreálnych obrazoch niekde medzi životom a smrťou. Ujo Flying Lotus a jeho panoptikum nespútaných melódií (E. Badu, Thom Yorke a i.) sa postará o zvyšok.

Until the Quiet Comes so svojím senzuálno-vizuálnym pôsobením na vás jednoznačne urobí dojem úplným vyčerpaním tónov a zvukov ďaleko za hranicou vedomia.
Omamný beztiažový stav a očarenie majú na svedomí hutné vrstvy hudobnej stratosféry a koncepčná dokonalosť albumu - samostatného sveta. Sladkoboľné psychedelické nálady, ľahkosť - metamorfovaná majestátnosť a jazzová sloboda umožňujú v hudbe Flying Lotusa prakticky akémukoľvek motívu, aby sa stal nadpozemským. Niekedy vás však podrží pod vodou dlhšie, ako by ste chceli, milé deti. Ale keď znovu polapíte dych, vaša duša pookreje.

Info

Flying Lotus: Until the Quiet Comes (Warp Records, 2012)
www.flying-lotus.com/until-the-quiet-comes

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Trefa do černého (Punisher MAX 2: Bullseye)

3DDI3 22.02.2020

Bullseye je díl, ve kterém Aaron malinko ustoupil od akce a přidal na psychologické hutnosti. Celek připomíná střet kladiva s trhavinou.

Vesmír ľudskej mysle (Pandorama)

Milan Hrbek 26.01.2020

Rozbiehajúci sa label Tabačka records z Košíc priniesol na slovenskú hudobnú scénu vskutku originálne a netradičné zjavy...

Ponor do minulosti i současnosti taneční scény (808 State)

Jaroslav Myšák 12.01.2020

808 State jsou na nové desce jednoznačně jistější v dříve prozkoumaných oblastech. Skladby, které nevybočují ze zavedených postupů, mají na desce kvalitativně navrch.

Agresívnejší, prieraznejší (Flash the Readies)

Radoslav Lakoštík 04.01.2020

Duna je neskrývane druhým postrockovým albumom skupiny Flash the Readies, ktorá si prešla za svoju existenciu zaujímavým vývojom.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Tři metry nad zemí (Kult: Vlasta Třešňák)

Akana 02.01.2020

Málokdo asi bude zpochybňovat, že jeho Zeměměřič je jednou z nejoriginálnějších a nejryzejších nahrávek našeho před- i porevolučního folku. Kult, texty z tištěného Full Moonu, to nej online.

Posmutnělý, ale konstruktivní (Pan American)

Tomáš Kouřil 29.12.2019

Diskografie Pan American je někde v půli mezi kytarovými mágy Labraford a téměř čistě ambientní dvojicí Anjou, v níž Marc Nelson také působí.

Cesta do zářivé mlhy (Michal Ajvaz, Města)

Jiří Zahradnický 25.12.2019

V knize není ani běžná veteš současné prózy – psychopati, devianti, masoví vrazi, ani drogoví dealeři. Ajvaz má letitou slabost pro...

Sluníčkové koláže Ariela Pinka

Bára Jurašková 19.12.2019

Po dvou řadových deskách – Pom Pom (2014) a Dedicated to Bobby Jameson (2017), vydává Ariel Pink první trojici ze série Ariel Archives.

Peneři prastrýčka Homeboye (Debut)

Honza Nosek 17.12.2019

Vladimír 518 to nakousl v podcastu Ladislava Sinaie – v určitou chvíli se člověk přestane cítit součástí scény a přestává si s ní rozumět.

Můžete bez obav zůstat (Chromatics)

Tomáš Kouřil 16.12.2019

Retro estetika je pro ně prostředkem, výraznou, ale ne omezující kulisou pro vyjádření něčeho hlubšího, než je záliba v syntezátorovém zvuku a neonových světlech.