Články / Recenze

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte

Veronika Kubanková | Články / Recenze | 14.11.2012

„I never even thought about whether or not they understand what I'm doing . . . the emotional reaction is all that matters as long as there's some feeling of communication, it isn't necessary that it be understood.“ John Coltrane

Poznáte sa už s DMT? Dokáže za bieleho dňa šikovne zaktivovať proces snov. Vovedie vás do mnohorozmerného vesmíru, základov bunečných metamorfóz, ale i do molekuly duše. (Nielen) pre tých, ktorí psychedelické stretnutie s ním na pokraji univerza nemajú v pláne (Drugs are bad, mkay?) je tu nový album Until the Quiet Comes od zvukomaliara Stevena Ellisona alias Letiaceho Lotosu.
Neočakávajte však hopkavý trip dlhodobého užívateľa v rytme párenia žánrov. Album ponúka náhľad do nového hudobného portálu zvukových textúr bez ostrých hrán a obmedzení s poctivým fantazmagorickým sprievodcom.

Beatový guru Flying Lotus so svojím žánrovým výrastkom wonky už majú za sebou dlhú astronomickú cestu skríženú s hip-hopom, IDM, jazzom a všemožným vesmírnym prachom. Dostáva sa mu preto, okrem iného, pocta prezývok (FlyLo - nemýliť s LiLo), ale i priznaní vizionárstva označením jeho nasledovníkov post-FlyLo (kritici tak nadali napr. chudákovi Blue Daisy). Zatiaľ čo iní hudobní mágovia urputne krájajú elektronickú podstatu zvuku, Flying Lotus podniká cesty za svojimi jazzovými predkami a splieta dohromady enormné množstvo objavného materiálu.
Novátorstvo sa už dávno nenosí, preto je dosť možné, že album Until the Quiet Comes zapôsobí na vaše zmysly ako skok z 18teho poschodia. Melodické uzurpovanie každej sekundy, hlbinný tlkot tepu, obrazy a odrazy nepredstaviteľných dimenzií. A vy.

Po absorbovaní úvodnej All In budete mať pocit, akoby vám vybuchli melodické plochy rovno pod nosom a vpili sa do vášho sluchového plátna. Záplavy hárf a nepolapiteľných basových liniek sa rinú plynule a bez možnosti úniku. Už niet cesty späť.
Prieniky skladieb sa na jednotlivých poschodiach míňajú v krátkych intervaloch (väčšina z nich nemá viac ako tri minúty). Pod vami sa črtajú zemité beaty, v priestore poletujú neukončené jazzové improvizácie, ktoré spolu s nedefinovateľnosťou nálad podporujú beztiažový stav a euforické nálady bez zjavnej príčiny. Vidíte dovnútra momentu.
V jedenástej skladbe (Tiny Turtles) doteraz len jemne rozmasírovanú obrazotvornosť rozhýbe Thundercat s basovou nádielkou, ktorá nebadane preniká do jadra hmlistého zhluku melódií . Keď príde ticho, chýba vám najviac.
Oblačná atmosféra sa však pomaly rozpúšťa a poodhaľuje vznešenosť syntetických a elektronických rytmov. Vybičované sú do extrémnych rozmerov vesmírnej párty (Sultans Request), roztomilej robotickej vytlieskavačky (Putty Boy Strut) či stretnutia s huspeninovým pánom na psychedelickom cukríkovom plavidle (Candyman).
Mimochodom, ešte stále fičíte naprieč stratosférickými poschodiami. Zopár z nich ani nepostrehnete a falošnú nádej na záchranu vám Flying Lotus venuje romantickým spevným lovesongom DMT (spolu s Thundercatom).
Atmosféra hustne, krása melodických zábleskov sa zostruje a posmutnieva. Pred pádom prichádza katarzia v podobe nebeského hlasu Nikki Randa (Hunger), ktorý v objatí gitarovo- sláčikového dažďa pulzuje a predbieha v zvádzaní i takú harcovníčku, akou je Erykah Badu.

Pomaly z vás opadajú posledné ozveny roztatárených tónov. Zobúdzate sa. Krása je všetko, čo je pekné, a pekné je všetko, čo vidíte.

Milé deti. Zavrite očká a otvorte uši. Osloboďte sa od diktatúry logiky mysle a nechajte sa unášať na cukrových obláčkoch do krajiny, kde sa minúty prelievajú v surreálnych obrazoch niekde medzi životom a smrťou. Ujo Flying Lotus a jeho panoptikum nespútaných melódií (E. Badu, Thom Yorke a i.) sa postará o zvyšok.

Until the Quiet Comes so svojím senzuálno-vizuálnym pôsobením na vás jednoznačne urobí dojem úplným vyčerpaním tónov a zvukov ďaleko za hranicou vedomia.
Omamný beztiažový stav a očarenie majú na svedomí hutné vrstvy hudobnej stratosféry a koncepčná dokonalosť albumu - samostatného sveta. Sladkoboľné psychedelické nálady, ľahkosť - metamorfovaná majestátnosť a jazzová sloboda umožňujú v hudbe Flying Lotusa prakticky akémukoľvek motívu, aby sa stal nadpozemským. Niekedy vás však podrží pod vodou dlhšie, ako by ste chceli, milé deti. Ale keď znovu polapíte dych, vaša duša pookreje.

Info

Flying Lotus: Until the Quiet Comes (Warp Records, 2012)
www.flying-lotus.com/until-the-quiet-comes

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Kde jsem tohle naposledy slyšela? (Jungle)

redakce 25.05.2019

Nahrávka míchající soul, disco a funk prestižní cenu sice nevyhrála, ale i nominace zajistila jejím autorům nemalý zájem.

Porouchané rádio Devina Townsenda

redakce 15.05.2019

V jedinečném bodě se celý Townsendův neuspořádaný vesmír sjednotí a vznikne řád. Novinka Empath trápí i překvapuje.

Hauschka v lese bez nástrah?

redakce 07.05.2019

Technika „připraveného klavíru“ se stala brzy proslulou a německého tvůrce dokázala bezpečně odlišit od dalších pianistů, jako jsou Nils Frahm nebo Ólafur Arnalds.

Vykouzlit ten okamžik (Anna von Hausswolff)

redakce 03.05.2019

Vyslovit se proti vykořeněné současnosti, prožít kouzlo přítomnosti. Zmrazit čas a vnímat sama sebe v celé svojí zranitelnosti.

Kronika spomienok Maggie Rogers

redakce 02.05.2019

Celé to odštartovalo video z jej hodiny na New York University, kde prezentovala svoje demo jednému z najúspešnejších producentov pop music, Pharellovi.

Propracovaná kytarová alchymie Swervedriver

redakce 25.04.2019

Drží se osvědčené indierockové receptury, která těží převážně z tradic ostrovního shoegazingu, tedy z žánru, jehož základy pomáhali zkraje 90. let sami budovat.

Obyčejnost narkomanů / Modlitba

redakce 21.04.2019

Nabízí se srovnání se snímkem Beautiful Boy, který poněkud povrchně popisoval rozpadající se vztah otce a závislého syna, zatímco Modlitba sleduje jedince bojujícího s...

Svět pomalu hoří… (Ladytron)

redakce 20.04.2019

Z alba není ani tak cítit politická angažovanost, jako spíš pocit bezmoci a odcizení v dystopickém světě.

Gregor Sailer: Pastelová nervozita opuštěných budov

redakce 14.04.2019

Rakouský fotograf Gregor Sailer ve svém posledním projektu důkladně prozkoumává fenomén Potěmkinových vesnic.

Žádné suché variace (Emil Viklický Trio Hraje Suchého a Šlitra)

redakce 07.04.2019

Viklický není typem muzikanta, který by se držel melodických schémat, jež mu předepisuje původní píseň...