Jakub Blaho | Články / Offtopic / / Movie/dox | 17.04.2021
Filmy o premene človeka na vlkolaka sú skoro také staré ako kinematografia sama. Práve vďaka tomu je skvelé vidieť u tvorcov odvahu priniesť do takto špecifickej témy invenciu a vlastnú tvár. Podarilo sa to minulý rok na festivale v Cannes súrodeneckej režisérskej dvojici Ludovic a Zoran Boukherma. Ich poňatie príbehu je na jednu stranu na akciu skromnejšie, no na druhú prekypuje originalitou, podprahovým humorom a prekvapivým sociálnym komentárom.
Ako názov filmu prezrádza, protagonistom je dospievajúci chalan Teddy, ktorý si po problémy nechodí ďaleko. Spočiatku pôsobí veľmi nesympaticky. Svojim nezáujmom o zabehnuté konvencie a nedostatok disciplíny sa stavia do pozície izolovaného vyvrheľa, dospelí a rovesníci Teddym opovrhujú a on si len ťažko získava seriózne zachádzanie. Perfektne však funguje to, že zatiaľ čo na prvý pohľad rovnako ako dedinčania Teddyho zavrhneme, po nakuknutí do jeho každodenného života spoznávame jeho pravú tvár. Zisťujeme, že v skutočnosti ide o láskavého mladíka, ktorý by pre svoju priateľku Rebeccu spravil čokoľvek a sám to doma nemá najľahšie. Žije totiž s dvomi postihnutými príbuznými, o ktorých sa tiež stará svedomito a s láskou.
Problém prichádza krátko po tom, ako sa v dedine objaví záhadná šelma. Teddy sa s ňou dostane do potýčky a po uhryznutí začne prechádzať lykantropiou. Film si od tohto momentu začne okrem béčkovej hororovej kinematografie koketovať aj so subžánrom body horor. Hororovo mysteriózna stránka je vskutku vydarená. Kamera sa zámerne nesústredí a nezaberá akciu (ktorej je aj tak minimum) na priamo, namiesto toho buduje hororovú atmosféru skrz prežívanie hlavnej postavy.
Samotná premena v monštrum nie je jednoúčelová. Téma predkladá divákovi niekoľko otázok, ktoré s jeho doterajšími názormi a očakávaniami budú pravdepodobne v konflikte. Teddy alegorizuje útrapy dospievania a to nie len na úrovni telesných zmien, ale hlavne odcudzenia od spoločnosti, v ktorej sa dospievajúci nachádza. Zároveň kritizuje fakt, že protagonista stojí na okraji, je nepochopený a jeho pokrivený obraz o sebe samotnom je v skutočnosti zavinený okolím.
Bizarné správanie vedľajších postáv je tak zrazu oveľa zrozumiteľnejšie. Je to práve moment uvedomenia, na koho je sociálny komentár mierený, keď si uvedomíte plnú hĺbku príbehu. Teddy jednoducho nebude pre každého. Očakávať akciu, explicitné násilie a mrazivý príbeh je zbytočné. Teddy namiesto toho poľudšťuje postavu, ktorá by v inom filme pravdepodobne podľahla karikatúre.
Teddy
Ludovic a Zoran Boukherma, 2020
web Crème de la Crème
Crème de la Crème
12.–18. 4. 2021
Crème de la Crème 2021 - online
foto © se svolením festivalu Crème de la Crème
Tereza Bonaventurová 14.12.2022
Surrealistická jízda plná symbolů, repetetivních rýmů a popkulturních odkazů vás vezme na vesele imaginativní výpravu za těmi nejhoršími problémy současného světa.
Julie Pátá 01.12.2022
Můžeme si pokládat otázku, zda Sedlák natočil film, který má oslovovat generaci Z. Hledání odpovědi však nemá smysl. Banger.
Jakub Blaho 14.11.2022
Filmár a hudobník Jan Foukal nasadzuje ružovejšiu optiku a v novom filme dokumentuje silnejúce priateľstvo s Albertom Romanuttim, frontmanom Bert & Friends.
Jaroslav Kejzlar 01.10.2022
Italský režisér Dario Argento, který stojí třeba za kultovním hororem Suspiria (1977), se vrací z režisérského důchodu mysteriózním thrillerem Černé brýle.
Andrea Kubová 29.09.2022
Joaquin Phoenix navštěvuje různá města v Americe, kde se ptá dětí a mladých lidí, jak si představují svoji budoucnost a jak vnímají svět kolem sebe.
Štěpán Nezbeda 17.09.2022
Na pozvání platformy Synapse Knowledge přijede do pražské MeetFactory americký producent a režisér Stuart Swezey. Recenzujeme jeho dokument Desolation Center.
Ondřej Oharek 04.06.2022
Příběh otce a dcery byl uvedený v Locarnu a Torontu, u nás získal dva České lvy. Čím si zasloužil tolik ohlasů?
Štěpán Nezbeda 16.03.2022
Nejvhodnější by bylo film promítat na rozpadající se zeď domu v troskách jedné z opuštěných sudetských vesnic. Proč?
Štěpán Nezbeda 06.01.2022
Paolo Sorrentino, stejně jako mnoho velkých i menších filmařů před ním, se v novém snímku Boží ruka vrací k formativním rokům svého dospívání.
Lukáš Masner 12.12.2021
Film se daří uvěřitelně vyprávět o zdánlivě samozřejmých a všedních věcech – o rozchodech a sblížení, o průměrnosti, obyčejnosti a rozhovorech, které...