Andrea Petrovičová | Články / Sloupky/Blogy | 15.05.2013
Legenda vznikla v dávnych časoch, keď stol bol klavír, Lény bol Filip a Filip nevedel, kto a kde vlastne je. Pusté, duté večery na prázdnych internátnych chodbách na ďalekom Východe, nábytok v izbách sploštený na uspokojenie základných potrieb a konštruovaný na vydržanie základných potrieb živených alkoholom, cigaretami a beznádejou. Neustály zápas s pocitom, že život sa odohráva všade inde, len nie tam. Historky o žiletkách medzi klávesami sa šírili ústnym podaním, vlastne to nikto nikdy nevidel a už vobec nie v Prešove, kde vrcholom celého týždňa boli diskotéky v potuchnutom zrkladlovom obludáriu Hviezda, po okraj naplnenom sličnými devami túžiacich po dobrom vydaji a šuhajmi chvejúcimi sa túžbou omnoho prirodzenejšou.
Holka na klíně/ kruhy ve víně/ bankovek mám plný kapsy/ sem v tom nevině
Prvý zárez do pažby pušky indiánskeho kmeňa Čejeňov vznikol v novembri roku 2012. Filip mal bielu košeľu s prúžkom, ja požičaný objektív a radosť, že mi vďaka „návratu“ bolo predsa len dopriate ich zhliadnuť. Divadlo Archa plné i vďaka prítomnosti Vojakov. Radosť na javisku i v hľadisku krátka, asi hodinová. Vystriedal ju Vratislav Brabenec, ktorého na pódium priviedla dobrá duša, usadila na stoličku a na mieste by bola inštrukcia, aby sa vobec nehýbal, inak z nej spadne. Démon alkohol, povedal by Jack London.
Sem ňákej samotnej/ koženej ničema/ bez konce a začátku/ duše blbá zničená
Druhý zárez v januári 2013 vo vypredanom Akropolise. Filip má červenú kockovanú košeľu a ja konečne vlastný, krásny, novučký objektív, má premiéru. Predieranie sa davom jačiacich štyridsiatničiek, spomínajúcich na mladosť tancom a hysterickým vreskotom pri zvukoch Žiletiek, akoby neuplynulo dvadsať rokov, nič sa nezmenilo, spät v divokých devaťdesiatych rokoch, z ktorých začiatku si spevák podľa vlastných slov mnoho nepamatá.
Dívenky poskakují/ trošku se čertí/ dívenky poletují/ v koutku se chichotají/ dívenky zkrátka sou/ tvrdej rocker bledne
Tretí zárez v marci 2013 v Malostranskej besede. Filip má opäť červenú kockovanú košeľu, nemennosť obrazu i hudby neprekvapí. Spoločnosť mi robí Praktika a slečne vedľa biely potkan. Medzitým niekoľko pohľadov na komín Staropramenu, pulzujúcu autobusovú stanicu Na Knížecí pri nohách. Myšlienky na Kiliánov, iste sa tam nejakí potulujú. Ticho, štartovanie motorov a hrmot električiek preruší obligátna otázka, na ktorú sa vždy ťažko odpovedá. Čo mal potkan z toho koncertu, netuším. Večer uzatvára fotka smíchovského nádraží, potemnelé bufety, matné svetlo z podchodu. Film ešte stále nedokončený.
Jak Kiliáne trávíš den v bufetu na Knížecí?!?! Je to veselý? Troubo
Štvrtý, posledný zárez v máji 2013 opäť v Akropolise plnom tak akurát. Kruh sa uzatvára – Filip má bielu košeľu s prúžkom. Nemennosť obrazu i hudby neprekvapí ani teraz, možem do backstage, vidieť koncert „z kuchyně“, ako hovorí Romek. Pohľad prekvapí, nemohúcnosť zachytiť prchavé okamihy zlatavého svetla.
A pak jsem s úděsem spatřil/ jak se pták protnul se svým obzorem/ sám se sebou/ trochu spadlo peří/ a zase bylo všechno jako předtím...
Michal Pařízek 22.03.2024
„Světová zpráva o štěstí zařadila Česko na 18. místo.“ No to se mi ulevilo, pak že jsme na tom špatně.
Ondra Helar 19.03.2024
Šest festivalových tipů, a to napříč tématy, protože i to je letošní novinkou – schází jednotné téma, zato je spoustu různých kategorií.
Michal Pařízek 08.03.2024
Dělo se toho spoustu, možná nejsilnějším zážitkem ale byla návštěva Kunstmuzea v Haagu. V hlavní roli Max Beckmann, Piet Mondrian, De Stijl. A Can.
Michal Pařízek 23.02.2024
„Praise your cringe,“ hřímá Joshua Idehen z pódia lublaňského klubu Channel Zero. Motivuje, káže a směje se u toho. Emoce na praporu a dojetí.
Andraž Kajzer 13.02.2024
Dekáda je výročí, které je potřeba pořádně oslavit. Jako první nabízíme pamětihodné momenty přehlídky uměleckého ředitele festivalu Andraže Kajzera.
Michal Pařízek 09.02.2024
Pohledy se mohou různit, naštěstí. „Můj je ten správný.“ Ano, takhle by to mělo, mohlo být. Právě Kafka je jednou z těch osobností...
Michal Pařízek 26.01.2024
„Tohle je konec internetu. Měli bysme si zase posílat dopisy, to bude mnohem užitečnější než tenhle shit.“ Ano, na letošním Eurosonicu padaly i takovéto věty.
Michal Pařízek 12.01.2024
Přelom roku je mimo jiné ve znamení koncertní pauzy. Pokaždé si to užívám víc, je třeba vypnout a povolit... Na jak dlouho?
redakce 04.01.2024
Výsledky nejsou nic menšího než vzrušující. Redakční hlasování o nejlepší nahrávku roku 2023 ovládli...
redakce 03.01.2024
Jedno údolí je magické i skličující, to druhé syrové a vznětlivé jako troudná sojka, neukojitelný hněv.