Články / Rozhovory

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

redakce | Články / Rozhovory | 06.03.2020

Už o pár týždňov sa na world music festivale Hudba sveta Žilina – ktorý bude zameraný prevažne na hudbu Balkánu, interpretovanú kapelami z rôznych krajín Európy – predstaví aj vokálne trio Euridika z Bulharska. Zameriavá sa na tradičné piesne nielen svojho regiónu, ale mnohých krajín Balkánu. Na otázky odpovedala sopranistka zoskupenia Maria Konstantinova.

Ty ako členka vokálneho tria Euridika, ktoré bolo do roku 2017 súčasťou ženského zboru The Bulgarian Voices Angelite, môžeš nám predstaviť ďalšie dve spoluhráčky? Čo bolo vašim hlavným impulzom a zámerom?

Ja spievam soprán spolu s mezzosopránom Radostiny Stefanovej a altom Moniky Chorbadzhiyskej. Sme síce trio, ale je tam ešte jeden človek, ktorého by sme mali spomenúť. Môžeme ho dokonca nazvať otcom zoskupenia, pretože on bol ten, ktorý ho založil – Georgi Petkov. Dirigoval nás a tiež je autorom niekoľkých aranžmánov. Trio vzniklo v roku 2010, kedy sme boli ešte študentkami na New Bulgarian University. Začali sme sa zúčastňovať rôznych kurzov, koncertov, festivalov ako najmladšie trio tohto typu hudby vôbec. Hlavnou ideou bolo dosiahnuť najvyšší možný level v interpretácii a capella aranžmánov bulharských ľudových piesní a rovnako udržať domácu vokálnu tradíciu nažive.

Pochádzaš z Bulharska, kde je folklór stále živý a má dlhú a bohatú tradíciu, no repertoár Euridiky sa zameriava na veľkú časť balkánskych kultúr. Čo vidíš ako hlavný rozdiel medzi nimi?

To, čo nás robí silným ako národ, je diverzita hudby ako aj tradícia, ktorú máme v rozdielnych regiónoch: Shopluk (stredozápadny región), Trakia (stredný región), Rhodopi (stredojužný región), Dobrudzha (severovýchodný región), Pirin (juhozápadny región) a Mizia (severozápadný a stredný región) má svoj vlastný dialekt, štýl hudby a špecifické tradície. Väčšina z nich je stále nažive, väčšinou v obciach, ale ako sa životný štýl v priebehu rokov mení, v niektorých bodoch sa menia aj tradície. A to je normálne, pretože folklór odrážal život ľudí prostredníctvom piesní, tancov a tradícií. V každom folklórnom regióne Bulharska je veľa folklórnych skupín, ktoré sa snažia zachovať tradície našich prarodičov tak, ako ich poznali v minulosti.

Naše trio si kladie za cieľ udržať pre každý región typické spôsoby spevu a demonštrovať akademickú kvalitu vokálneho umenia, pretože väčšinou spievame aranžmány ľudových piesní namiesto ich „rýdzej“ podoby. Ako sólisti sa každá z nás „špecializuje“ na jeden alebo viac štýlov folklórneho spevu a ovláda špecifické spôsoby interpretácie - ozdoby, nárečia, sound atď.

Na Slovensku je možné nájsť dediny, kde polyfonický spev stále žije, väčšinou ide o archaické typy piesní. Je to rovnaké v bulharskom folklóre?

V Bulharsku sú miesta, väčšinou dediny, kde nájdete archaický spôsob interpretácie piesní a tradícií. Tieto miesta považujem za veľmi zvláštne, pretože tam sa môžete „dotknúť“ originálov a stretnúť sa s folklórom, a je skvelé, že tu sú ľudia, ktorí majú záujem to udržať. Napriek tomu existuje veľa mladých spevákov a hudobníkov, ktorí sa dnes nesnažia nasledovať tieto štýly, a obávam sa, že nás to vedie k strate folklórneho bohatstva zdedeného po našich predkoch.

Repertoár speváckeho zboru Angelite pozostáva z balkánskeho polyfonického spevu kombinujúceho rôzne štýly a tiež zo skladieb mnohých bulharských autorov. Vašim cieľom je šíriť umenie balkánskej kultúry v jej čistej forme, alebo ju miešať s modernými štýlmi alebo žánrami?

Je veľmi dôležité zachovať rozmanitosť tradícií, ktoré máme, pretože to sú znaky našej identity a pomohli nám udržať si identitu národa stovky rokov. Ľudová hudba je tiež jednou z vecí, ktoré tvoria našu tvár na svetovej scéne, robia nás rozpoznateľnými a my by sme sa jej nikdy nemali vzdať. Na druhej strane zmiešanie tradičného spôsobu spievania s modernými štýlmi a žánrami dáva príležitosť osloviť ľudí, ktorí by nikdy nemali záujem o ľudovú hudbu v jej surovej podobe. Mali by sme udržiavať tradície tak dlho, ako je to možné, aby sme vedeli, aké sú spevy patriace k nášmu folklóru, a vždy, keď spolupracujeme s inými žánrami, snažíme sa zachovať charakteristické črty pôvodných štýlov. Aj keď máme za sebou viaceré hudobné spolupráce, kde kombinujeme rôzne štýly...

Spolupracujete s mnohými súbormi, jedným z nich je slovenský Balkansambel, so ktorým ste koncertovali v roku 2016. A tento rok s nimi budete mať koncert o pár týždňov na festivale Hudba sveta Žilina. Máte nové zaujímavé kúsky, ktoré budete prezentovať?

Sme veľmi radi, že sa po niekoľkých rokoch vrátime späť do Žiliny, pretože máme dobré spomienky na skvelé miesto a jeho obyvateľov. Chceli by sme sa poďakovať Martinovi Nogovi za pozvanie, aby sme sa k nim pripojili pri tomto špeciálnom vydaní festivalu a pri príležitosti 10. výročia skupiny Balkansambel. Sme radi, že budeme mať opäť príležitosť podeliť sa s nimi o pódium. Naposledy sme spievali bulharskú pieseň so slovenskými hudobníkmi a tentokrát, kto vie, možno budeme spievať nielen v bulharčine, ale aj v slovenčine.

Aká je spolupráca s Balkansambelom? Aký je tvoj názor na jeho hudbu, keďže sama pochádzaš z Balkánu?

Balkansambel sú skvelí hudobníci, ktorí vytvárajú skvelú hudbu. Spomínam si, ako sme boli prekvapení, keď sme ich prvýkrát počúvali, ako hrajú balkánsku hudbu - s takouto energiou a virtuóznymi sólami! Jedná sa o veľmi farebnú a nezabudnuteľnú skupinu, ktorá spája rôzne hudobné štýly do jedného s vlastným spôsobom prezentácie. Ale ešte viac si ceníme priateľstvo, ktoré sme nadviazali najmä s Martinom Nogom. Je to osoba, s ktorou sme v kontakte najviac a s ktorou máme najsilnejší vzťah.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejakú spoluprácu?

My ako trio sme teraz súčasťou najmladšieho zboru v Bulharsku – The Bulgarian Voices. Spolu s nimi a flamenco speváčkou Arcangel sme vyhrali latino Grammy za najlepšie flamenco z roku 2018. Bol to mix medzi flamencom, bulharským folklórom, jazzom a world music. Spomínam to, pretože to zmenilo náš život a prinútilo nás rozmýšľať viac o podobných spoluprácach, takže teraz pracujeme na nových projektoch s jazzovými hudobníkmi. Ako trio tiež myslíme na ľudové piesne, ktoré ešte neboli upravené pre tri hlasy. Niektoré z nich by sme radi doprevádzali na klasických nástrojoch ako gitara a/alebo violončelo.

Info

Hudba Sveta Žilina 2020 (den první)
19. 3. 2020 19:00
Mestské divadlo, Žilina
fb událost

Hudba Sveta Žilina 2020 (den druhý)
20. 3. 2020 20:00
Smer Klub 77, Žilina
fb událost

text: Ľubica Záborská

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nejlepší texty Full Moonu 2020. Julie Hrnčířová: Ráda vymýšlím příběhy

su 08.01.2021

Sochař a fotograf Richard Wentworth prohlásil, že cigaretová krabička, podpírající nohu od stolu může mít v sobě větší sílu než sochy Henryho Moorea... Rozhovor.

Nejlepší texty Full Moonu 2020. Libuše Jarcovjáková: Sednu na náměstí a čekám, co přijde

Michal Pařízek 08.01.2021

Její výstavu Evokativ vyhlásil britský deník The Guardian výstavou roku, většina snímků přitom vznikla před několika desítkami let. Talent a dílo Libuše Jarcovjákové v rozhovoru Michala Pařízka.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: K uzdravení potřebujeme jen mír (Aigel)

Maria Pyatkina 07.01.2021

Právě zážitky ze soudní síně, komunikace s orgány a návštěv milovaného v cele daly vzniknout projektu Aigel, který přinesl do ruského undergroundu nová ostrá témata.

Jiří Kotača (Cotatcha Orchestra): Bigbandová scéna zažívá renesanci

Anna Mašátová 07.01.2021

Co přinesla letošní krize, co musí zvládat kapelník i jaký je stav bigbandové scény hodnotí v následujícícm rozhovoru kapelník Cotatcha Orchestra.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Tomáš Tkáč: Akordů máš sedm - a dva jsou na píču

Lukáš Grygar 06.01.2021

"Tomáše jsem potkal v jeho pětadvaceti, teď si ke třicetinám nadělil druhou sólovou desku a navrch debut dvojice Něco něco, kterou tvoří s Alžbětou Trusinovou." Grygar zpovídá Tkáče.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Dan Bejar (Destroyer): V tu chvíli to poznáš

Jakub Peřina 06.01.2021

"Představte si, že je vám čtyřicet sedm let a vydáváte svojí dvanáctou desku. Jaké jsou vůbec šance, že bude jedna z vašich nejlepších?" ptá se Jakub Peřina v rozhovoru s…

Lukáš Heczko (Lodičky Dokořán): Válčíme s předsudky vůči Karviné

Golden Schwarz 18.12.2020

Iniciativa Dokořán se jmenuje sdružení, které už roky dělá Karvinou lepší. Jak se místu daří?

Miloš Hroch, Karel Veselý: Nechceme ghetto, kde se bavíme pořád ve stejné sestavě

Libor Staněk 15.12.2020

Playlisty temných nálad několika posledních dekád, které se přívalem společenských krizí stávají čím dál úzkostnějšími? Nejen o knize dua Veselý Hroch.

Bare Escape: Měli bychom chodit do ulic nadávat

Nela Bártová 14.12.2020

Měli bychom chodit do ulic více demonstrovat a nadávat. Snad brzy přijde událost, která vyvolá chybějící spontánnost, říkají Bare Escape, kteří letos chystají už druhou desku.

Full Moon 10: Šéfredaktorské tipy Michala Pařízka

redakce 10.12.2020

Poslední výběr nejlepších textů za deset let Full Moonu připravil šéfredaktor Michal Pařízek.