Články / Rozhovory

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

redakce | Články / Rozhovory | 06.03.2020

Už o pár týždňov sa na world music festivale Hudba sveta Žilina – ktorý bude zameraný prevažne na hudbu Balkánu, interpretovanú kapelami z rôznych krajín Európy – predstaví aj vokálne trio Euridika z Bulharska. Zameriavá sa na tradičné piesne nielen svojho regiónu, ale mnohých krajín Balkánu. Na otázky odpovedala sopranistka zoskupenia Maria Konstantinova.

Ty ako členka vokálneho tria Euridika, ktoré bolo do roku 2017 súčasťou ženského zboru The Bulgarian Voices Angelite, môžeš nám predstaviť ďalšie dve spoluhráčky? Čo bolo vašim hlavným impulzom a zámerom?

Ja spievam soprán spolu s mezzosopránom Radostiny Stefanovej a altom Moniky Chorbadzhiyskej. Sme síce trio, ale je tam ešte jeden človek, ktorého by sme mali spomenúť. Môžeme ho dokonca nazvať otcom zoskupenia, pretože on bol ten, ktorý ho založil – Georgi Petkov. Dirigoval nás a tiež je autorom niekoľkých aranžmánov. Trio vzniklo v roku 2010, kedy sme boli ešte študentkami na New Bulgarian University. Začali sme sa zúčastňovať rôznych kurzov, koncertov, festivalov ako najmladšie trio tohto typu hudby vôbec. Hlavnou ideou bolo dosiahnuť najvyšší možný level v interpretácii a capella aranžmánov bulharských ľudových piesní a rovnako udržať domácu vokálnu tradíciu nažive.

Pochádzaš z Bulharska, kde je folklór stále živý a má dlhú a bohatú tradíciu, no repertoár Euridiky sa zameriava na veľkú časť balkánskych kultúr. Čo vidíš ako hlavný rozdiel medzi nimi?

To, čo nás robí silným ako národ, je diverzita hudby ako aj tradícia, ktorú máme v rozdielnych regiónoch: Shopluk (stredozápadny región), Trakia (stredný región), Rhodopi (stredojužný región), Dobrudzha (severovýchodný región), Pirin (juhozápadny región) a Mizia (severozápadný a stredný región) má svoj vlastný dialekt, štýl hudby a špecifické tradície. Väčšina z nich je stále nažive, väčšinou v obciach, ale ako sa životný štýl v priebehu rokov mení, v niektorých bodoch sa menia aj tradície. A to je normálne, pretože folklór odrážal život ľudí prostredníctvom piesní, tancov a tradícií. V každom folklórnom regióne Bulharska je veľa folklórnych skupín, ktoré sa snažia zachovať tradície našich prarodičov tak, ako ich poznali v minulosti.

Naše trio si kladie za cieľ udržať pre každý región typické spôsoby spevu a demonštrovať akademickú kvalitu vokálneho umenia, pretože väčšinou spievame aranžmány ľudových piesní namiesto ich „rýdzej“ podoby. Ako sólisti sa každá z nás „špecializuje“ na jeden alebo viac štýlov folklórneho spevu a ovláda špecifické spôsoby interpretácie - ozdoby, nárečia, sound atď.

Na Slovensku je možné nájsť dediny, kde polyfonický spev stále žije, väčšinou ide o archaické typy piesní. Je to rovnaké v bulharskom folklóre?

V Bulharsku sú miesta, väčšinou dediny, kde nájdete archaický spôsob interpretácie piesní a tradícií. Tieto miesta považujem za veľmi zvláštne, pretože tam sa môžete „dotknúť“ originálov a stretnúť sa s folklórom, a je skvelé, že tu sú ľudia, ktorí majú záujem to udržať. Napriek tomu existuje veľa mladých spevákov a hudobníkov, ktorí sa dnes nesnažia nasledovať tieto štýly, a obávam sa, že nás to vedie k strate folklórneho bohatstva zdedeného po našich predkoch.

Repertoár speváckeho zboru Angelite pozostáva z balkánskeho polyfonického spevu kombinujúceho rôzne štýly a tiež zo skladieb mnohých bulharských autorov. Vašim cieľom je šíriť umenie balkánskej kultúry v jej čistej forme, alebo ju miešať s modernými štýlmi alebo žánrami?

Je veľmi dôležité zachovať rozmanitosť tradícií, ktoré máme, pretože to sú znaky našej identity a pomohli nám udržať si identitu národa stovky rokov. Ľudová hudba je tiež jednou z vecí, ktoré tvoria našu tvár na svetovej scéne, robia nás rozpoznateľnými a my by sme sa jej nikdy nemali vzdať. Na druhej strane zmiešanie tradičného spôsobu spievania s modernými štýlmi a žánrami dáva príležitosť osloviť ľudí, ktorí by nikdy nemali záujem o ľudovú hudbu v jej surovej podobe. Mali by sme udržiavať tradície tak dlho, ako je to možné, aby sme vedeli, aké sú spevy patriace k nášmu folklóru, a vždy, keď spolupracujeme s inými žánrami, snažíme sa zachovať charakteristické črty pôvodných štýlov. Aj keď máme za sebou viaceré hudobné spolupráce, kde kombinujeme rôzne štýly...

Spolupracujete s mnohými súbormi, jedným z nich je slovenský Balkansambel, so ktorým ste koncertovali v roku 2016. A tento rok s nimi budete mať koncert o pár týždňov na festivale Hudba sveta Žilina. Máte nové zaujímavé kúsky, ktoré budete prezentovať?

Sme veľmi radi, že sa po niekoľkých rokoch vrátime späť do Žiliny, pretože máme dobré spomienky na skvelé miesto a jeho obyvateľov. Chceli by sme sa poďakovať Martinovi Nogovi za pozvanie, aby sme sa k nim pripojili pri tomto špeciálnom vydaní festivalu a pri príležitosti 10. výročia skupiny Balkansambel. Sme radi, že budeme mať opäť príležitosť podeliť sa s nimi o pódium. Naposledy sme spievali bulharskú pieseň so slovenskými hudobníkmi a tentokrát, kto vie, možno budeme spievať nielen v bulharčine, ale aj v slovenčine.

Aká je spolupráca s Balkansambelom? Aký je tvoj názor na jeho hudbu, keďže sama pochádzaš z Balkánu?

Balkansambel sú skvelí hudobníci, ktorí vytvárajú skvelú hudbu. Spomínam si, ako sme boli prekvapení, keď sme ich prvýkrát počúvali, ako hrajú balkánsku hudbu - s takouto energiou a virtuóznymi sólami! Jedná sa o veľmi farebnú a nezabudnuteľnú skupinu, ktorá spája rôzne hudobné štýly do jedného s vlastným spôsobom prezentácie. Ale ešte viac si ceníme priateľstvo, ktoré sme nadviazali najmä s Martinom Nogom. Je to osoba, s ktorou sme v kontakte najviac a s ktorou máme najsilnejší vzťah.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejakú spoluprácu?

My ako trio sme teraz súčasťou najmladšieho zboru v Bulharsku – The Bulgarian Voices. Spolu s nimi a flamenco speváčkou Arcangel sme vyhrali latino Grammy za najlepšie flamenco z roku 2018. Bol to mix medzi flamencom, bulharským folklórom, jazzom a world music. Spomínam to, pretože to zmenilo náš život a prinútilo nás rozmýšľať viac o podobných spoluprácach, takže teraz pracujeme na nových projektoch s jazzovými hudobníkmi. Ako trio tiež myslíme na ľudové piesne, ktoré ešte neboli upravené pre tri hlasy. Niektoré z nich by sme radi doprevádzali na klasických nástrojoch ako gitara a/alebo violončelo.

Info

Hudba Sveta Žilina 2020 (den první)
19. 3. 2020 19:00
Mestské divadlo, Žilina
fb událost

Hudba Sveta Žilina 2020 (den druhý)
20. 3. 2020 20:00
Smer Klub 77, Žilina
fb událost

text: Ľubica Záborská

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Shina (Slnko Records): Hudbu treba hnojiť a polievať

Kateřina Cumin 29.04.2021

Dnes, po dvaceti letech fungování, má Slnko Records ve stáji umělce několika generací a všech žánrů, za všechny jmenujme Modré hory, Katarzii, Bad Karma Boy nebo Janu Kirschner. Rozhovor.

Magdalena Müllerová (Kreativní Evropa): Budoucnost je ve spolupráci

Michal Pařízek, mxm 26.04.2021

O nutnosti spolupracovat, důležitosti přípravy jednotlivých projektů, grantové politice na státní i evropské úrovni a o tom, že opravdu nestačí jen setřít prach z vitríny.

Tiziano Popoli: Důležité věci se naštěstí často vrací

Michal Pařízek 19.04.2021

Tiziano Popoli o cyklech popkultury, které se v některých případech naštěstí vrací, kino jako zdroji inspirace nebo zhudebněnému daňovému přiznání.

Magdaléna Petráková (Luhovaný Vincent): Na dovolenou do svého města

Jiří Přivřel, mxm 13.04.2021

Jedinečné kulisy scénografů Dušana Jurkoviče a Bohuslava Fuchse, pečlivě připravený program a místní Vincentka jako životabudič. Festival Luhovaný Vincent letos bez nánosu.

Jakub Němeček (Aerovod): Zažíváme nejlepší momentum

Jarmo Diehl 29.03.2021

Ptáme se dramaturga Jakuba Němečka na bující popularitu videotéky Aerovod. Ale dotkneme se i věcí obecných.

Běla Čurlinová, Ricardo Delfino (Top RoofTop fest): Sedět se založenýma rukama doma nám moc nejde

redakce 27.03.2021

Jaké je pozadí příprav uměleckého klání v době, kdy i na procházku můžeme jen na hranici okresu? Rozhovor.

Martin Opatrný (Ledoborci Kultury): Jsme na začátku plavby

mxm, su 23.03.2021

V době zamrzlého kulturního dění se spolek snaží prorážet cesty interpretům a zavřeným klubům formou benefičních streamů na výjimečných místech. Rozhovor.

Punctum: Nebrať folklór ako zakonzervovanú formu s nánosom nacionalistického pátosu

mxm 16.03.2021

Rozhovor s tvůrci jedinečné kompilace, propojující experimentální elektroniku se slovenským folklórem. Punctum, Punctum Tapes, krásovka.

Zuzana Novotová Godálová (Nástupiště 1-12): Vychovávaní novej generácie

mxm 15.03.2021

Občanské sdružení Nástupište 1-12 funguje přímo v centru slovenského maloměsta, pod autobusovým nástupištěm. Unikátní prostor? Ano! Rozhovor.

Nikola Tomanová, Lucia Devečková (Tehláreň): Prilákať aj človeka z regiónu

Jarmo Diehl 10.03.2021

Ředitelky festivalu Nikoly Tomanové a projektové manažerky Lucie Devečkové se v rozhovoru ptáme na pozadí festivalových příprav i na slovenské umělecké podhoubí.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace