Články / Rozhovory

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

Maria Konstantinova (Euridika): Ešte viac si ceníme priateľstvo

redakce | Články / Rozhovory | 06.03.2020

Už o pár týždňov sa na world music festivale Hudba sveta Žilina – ktorý bude zameraný prevažne na hudbu Balkánu, interpretovanú kapelami z rôznych krajín Európy – predstaví aj vokálne trio Euridika z Bulharska. Zameriavá sa na tradičné piesne nielen svojho regiónu, ale mnohých krajín Balkánu. Na otázky odpovedala sopranistka zoskupenia Maria Konstantinova.

Ty ako členka vokálneho tria Euridika, ktoré bolo do roku 2017 súčasťou ženského zboru The Bulgarian Voices Angelite, môžeš nám predstaviť ďalšie dve spoluhráčky? Čo bolo vašim hlavným impulzom a zámerom?

Ja spievam soprán spolu s mezzosopránom Radostiny Stefanovej a altom Moniky Chorbadzhiyskej. Sme síce trio, ale je tam ešte jeden človek, ktorého by sme mali spomenúť. Môžeme ho dokonca nazvať otcom zoskupenia, pretože on bol ten, ktorý ho založil – Georgi Petkov. Dirigoval nás a tiež je autorom niekoľkých aranžmánov. Trio vzniklo v roku 2010, kedy sme boli ešte študentkami na New Bulgarian University. Začali sme sa zúčastňovať rôznych kurzov, koncertov, festivalov ako najmladšie trio tohto typu hudby vôbec. Hlavnou ideou bolo dosiahnuť najvyšší možný level v interpretácii a capella aranžmánov bulharských ľudových piesní a rovnako udržať domácu vokálnu tradíciu nažive.

Pochádzaš z Bulharska, kde je folklór stále živý a má dlhú a bohatú tradíciu, no repertoár Euridiky sa zameriava na veľkú časť balkánskych kultúr. Čo vidíš ako hlavný rozdiel medzi nimi?

To, čo nás robí silným ako národ, je diverzita hudby ako aj tradícia, ktorú máme v rozdielnych regiónoch: Shopluk (stredozápadny región), Trakia (stredný región), Rhodopi (stredojužný región), Dobrudzha (severovýchodný región), Pirin (juhozápadny región) a Mizia (severozápadný a stredný región) má svoj vlastný dialekt, štýl hudby a špecifické tradície. Väčšina z nich je stále nažive, väčšinou v obciach, ale ako sa životný štýl v priebehu rokov mení, v niektorých bodoch sa menia aj tradície. A to je normálne, pretože folklór odrážal život ľudí prostredníctvom piesní, tancov a tradícií. V každom folklórnom regióne Bulharska je veľa folklórnych skupín, ktoré sa snažia zachovať tradície našich prarodičov tak, ako ich poznali v minulosti.

Naše trio si kladie za cieľ udržať pre každý región typické spôsoby spevu a demonštrovať akademickú kvalitu vokálneho umenia, pretože väčšinou spievame aranžmány ľudových piesní namiesto ich „rýdzej“ podoby. Ako sólisti sa každá z nás „špecializuje“ na jeden alebo viac štýlov folklórneho spevu a ovláda špecifické spôsoby interpretácie - ozdoby, nárečia, sound atď.

Na Slovensku je možné nájsť dediny, kde polyfonický spev stále žije, väčšinou ide o archaické typy piesní. Je to rovnaké v bulharskom folklóre?

V Bulharsku sú miesta, väčšinou dediny, kde nájdete archaický spôsob interpretácie piesní a tradícií. Tieto miesta považujem za veľmi zvláštne, pretože tam sa môžete „dotknúť“ originálov a stretnúť sa s folklórom, a je skvelé, že tu sú ľudia, ktorí majú záujem to udržať. Napriek tomu existuje veľa mladých spevákov a hudobníkov, ktorí sa dnes nesnažia nasledovať tieto štýly, a obávam sa, že nás to vedie k strate folklórneho bohatstva zdedeného po našich predkoch.

Repertoár speváckeho zboru Angelite pozostáva z balkánskeho polyfonického spevu kombinujúceho rôzne štýly a tiež zo skladieb mnohých bulharských autorov. Vašim cieľom je šíriť umenie balkánskej kultúry v jej čistej forme, alebo ju miešať s modernými štýlmi alebo žánrami?

Je veľmi dôležité zachovať rozmanitosť tradícií, ktoré máme, pretože to sú znaky našej identity a pomohli nám udržať si identitu národa stovky rokov. Ľudová hudba je tiež jednou z vecí, ktoré tvoria našu tvár na svetovej scéne, robia nás rozpoznateľnými a my by sme sa jej nikdy nemali vzdať. Na druhej strane zmiešanie tradičného spôsobu spievania s modernými štýlmi a žánrami dáva príležitosť osloviť ľudí, ktorí by nikdy nemali záujem o ľudovú hudbu v jej surovej podobe. Mali by sme udržiavať tradície tak dlho, ako je to možné, aby sme vedeli, aké sú spevy patriace k nášmu folklóru, a vždy, keď spolupracujeme s inými žánrami, snažíme sa zachovať charakteristické črty pôvodných štýlov. Aj keď máme za sebou viaceré hudobné spolupráce, kde kombinujeme rôzne štýly...

Spolupracujete s mnohými súbormi, jedným z nich je slovenský Balkansambel, so ktorým ste koncertovali v roku 2016. A tento rok s nimi budete mať koncert o pár týždňov na festivale Hudba sveta Žilina. Máte nové zaujímavé kúsky, ktoré budete prezentovať?

Sme veľmi radi, že sa po niekoľkých rokoch vrátime späť do Žiliny, pretože máme dobré spomienky na skvelé miesto a jeho obyvateľov. Chceli by sme sa poďakovať Martinovi Nogovi za pozvanie, aby sme sa k nim pripojili pri tomto špeciálnom vydaní festivalu a pri príležitosti 10. výročia skupiny Balkansambel. Sme radi, že budeme mať opäť príležitosť podeliť sa s nimi o pódium. Naposledy sme spievali bulharskú pieseň so slovenskými hudobníkmi a tentokrát, kto vie, možno budeme spievať nielen v bulharčine, ale aj v slovenčine.

Aká je spolupráca s Balkansambelom? Aký je tvoj názor na jeho hudbu, keďže sama pochádzaš z Balkánu?

Balkansambel sú skvelí hudobníci, ktorí vytvárajú skvelú hudbu. Spomínam si, ako sme boli prekvapení, keď sme ich prvýkrát počúvali, ako hrajú balkánsku hudbu - s takouto energiou a virtuóznymi sólami! Jedná sa o veľmi farebnú a nezabudnuteľnú skupinu, ktorá spája rôzne hudobné štýly do jedného s vlastným spôsobom prezentácie. Ale ešte viac si ceníme priateľstvo, ktoré sme nadviazali najmä s Martinom Nogom. Je to osoba, s ktorou sme v kontakte najviac a s ktorou máme najsilnejší vzťah.

Aké sú vaše plány do budúcnosti? Plánujete nejakú spoluprácu?

My ako trio sme teraz súčasťou najmladšieho zboru v Bulharsku – The Bulgarian Voices. Spolu s nimi a flamenco speváčkou Arcangel sme vyhrali latino Grammy za najlepšie flamenco z roku 2018. Bol to mix medzi flamencom, bulharským folklórom, jazzom a world music. Spomínam to, pretože to zmenilo náš život a prinútilo nás rozmýšľať viac o podobných spoluprácach, takže teraz pracujeme na nových projektoch s jazzovými hudobníkmi. Ako trio tiež myslíme na ľudové piesne, ktoré ešte neboli upravené pre tri hlasy. Niektoré z nich by sme radi doprevádzali na klasických nástrojoch ako gitara a/alebo violončelo.

Info

Hudba Sveta Žilina 2020 (den první)
19. 3. 2020 19:00
Mestské divadlo, Žilina
fb událost

Hudba Sveta Žilina 2020 (den druhý)
20. 3. 2020 20:00
Smer Klub 77, Žilina
fb událost

text: Ľubica Záborská

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Pořadatelská: Ivo Kraml, Květa Čulejová (Dobršská brána)

redakce 29.07.2020

Festival Dobršská brána je zasazen do malebného pošumavského prostředí vesničky Dobrš, pořádaný kolegy z architektonického ateliéru Arsfabrika. Čím se dále baví?

Markéta Monsportová, Tomáš Prinz (Švihák): Mariánské Lázně jsou nejlepší open air

su, Jarmo Diehl 28.07.2020

O fungování mariánskolázeňského spolku a bydlení v lázeňském městě vypráví Markéta Montsportová, která u zrodu spolku stála a vedla ho téměř po celou dobu a Tomáš Prinz, který od ní…

Vstupní prohlídka: Ondřej Zámečník Quintet

redakce 22.07.2020

Autorské kompozice energické, nástrojově rozmanité, někdy až naivně melancholické? Současná improvizovaná hudba je barevná jako léto. V Dobrši!

Petr Wagner, Vasil Jurásek: Meziprostor nás baví jako celek

su, Jarmo Diehl 21.07.2020

Odmítají komerční sponzory, ale zdůrazňují, že akce není zdarma a na všechny náklady se pokouší vybrat formou dobrovolných příspěvků. Rozhovor, tip na výlet.

Saša Pastorková, Maroš Pavúk (Slovenské alternatívne leto): Treba zapracovať na klubovom divákovi

Aneta Martínková, Jarmo Diehl 16.07.2020

Po desetileté odmlce se odehrál ročník jako „nostalgická spomienka ľudí s iným názorom“. Letos se uskuteční poprvé v kempingovém areálu u jezera Počúvadlo a má to být edice přelomová. Rozhovor.

Jindřich Krippner (Divadlo Archa): Experiment: léto ve městě

Aneta Martínková, Jarmo Diehl 15.07.2020

Jak se daří Arše, co připravuje a co se mění v důsledku koronavirové pandemie? O dnech všedních i nevšedních.

Jan Richter (Front Porch Music Fest): V posledních letech pozoruji cosi svěžího

Jarmo Diehl 14.07.2020

Amerika ho inspirovala i při pořádání letošního Front Porch Music Festu, který vychází z tamních „verandových“ sessions. Interview.

Hello Marcel: S kapelou nikdy nevíš, co tě potká hezkýho

su 13.07.2020

Hello Marcel neboli duo Michael Macek a Adam Sodomka hýří vtipem i krutými beaty. Čím hýřili v rozhovoru na Hlaváku?

Vstupní prohlídka: A Dull Set

redakce 11.07.2020

Jak se žije expatům v hlavním městě, jestli se tu cítí a sami a co by si přáli najít v každé backstagi?

Dalibor Hála (VlčkoviceFest): Objevit pár nových věcí i pro sebe

Jarmo Diehl 07.07.2020

VlčkoviceFest je každoroční víkendová multižánrová akce, jejíž první ročník proběhl už před patnácti lety, to ještě pořádalo občanské sdružení Podblanicko.