Články / Recenze

Milý popík Acollective

Milý popík Acollective

Matej Kráľ | Články / Recenze | 25.05.2018

Izraelská hudba už dlhodobo vo veľkom vyváža do sveta dravé kapely, čo sa neboja robiť muziku po svojom. O ich usilovnosti svedčí aktívne koncertovanie, ale aj snaha o jedinečnú šou a zvuk. Nejde samozrejme len o relatívne veľké mená ako Yael Naim či Asaf Avidan. Na Slovensku zabodoval medový folkový zvuk kapely Lola Marsh so speváčkou Yael Cohen, minulý rok zahrali na pražskom Metronome vynikajúci koncert elektropopoví Garden City Movement. Teraz prichádza so svojím tretím albumom sedemčlenná zostava Acollective, ktorá sa už s tunajším publikom tiež dobre pozná.

A získala si ho najmä lepkavými refrénmi. Album Pangea z roku 2014, s ktorým sa predstavili aj na festivale Pohoda, sa nesie v rozmanitých popových tónoch. Hudobne nenáročné piesne navyše zdobia charakteristické úpenlivé vokály dvoch spevákov, ktoré len podčiarkujú striedanie veselých a smutných, ale vždy emotívnych atmosfér.

Tí sa nechali počuť, že práca na novom albume sa natiahla hlavne kvôli plánovaným experimentom. Skladať hudbu v siedmych ľuďoch môže komplikovať práve široké spektrum inštrumentálnych možností, a to potom podnecuje nerozhodnosť. Acollective prinášajú milý počúvateľný popík plný rozličných akustických nástrojov. Vokály sú uveriteľné a úprimné, naratív pekne vystavaný s pohodovou atmosférou. Nahrávka znie takmer po všetkých stránkach rovnako ako ta predchádzajúca a chýba jej dynamika. Nepočuť ani v rozhovoroch avizovanú hutnejšiu elektroniku, ani bohatšiu rytmiku či perkusie. Laikovi by sa mohlo zdať, že hudobné spektrá by na pódiu vedeli v pohode vykryť muzikanti aj v piatich či štyroch, možno ak by pridali niekoho na sláky, ktoré sa nenápadne vyskytnú v niekoľkých piesňach.

Skladby sa lepia na seba a jedna druhej sa až príliš podobajú. Z nahrávky je cítiť, že kapela ostala v prostredí, v ktorom sa cítia bezpečne, a fanúšik, čo netúži po prekvapeniach, neostane sklamaný. Škoda len, že k svojmu zasnenému zvuku nepridal tento relatívne početný kolektív žiaden presah. V koncertnom setliste sa teda určite vymenia názvy niekoľkých piesní, obsah s formou ale sú rovnaké. Kapele tak ostane len moment prvého očarenia, pod ktorým sa nachádza identická zmes zúfalo hľadajúca nové nápady.

Info

Acollective – The Coming of Light (Broji Studios, 2018)
bandcamp kapely

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Sofistikovaný meditačný mood (Owen Pallett)

Matej Kráľ 18.09.2020

Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla.

Omamnými bylinkami vyvoněná potní chýše (Fadex)

Vadim Petrov 16.09.2020

Fadex se dlouho utápěl v různých podobách dubstepu – pomalém, rychlém, smutném, veselém, sám poznal, že už stačilo.

Věčně pomíjivé pocity (Aiko)

Michaela Šedinová 14.09.2020

Album spojuje příjemné stránky popu s upřímnými texty, které odkrývají často bolestivé hledání sebe sama i k ostatním bytostem.

Pokoj na celé léto (Pottery)

Štěpán Sukdol 02.09.2020

Žánrově Pottery originálně přistupují k postpunku a art popu, nebojí se ale zapracovat i další stylotvorné prvky, například funky a groovy basové party.

Konců se nebojme, naopak je vítejme (Protomartyr)

Max Friedrich 31.08.2020

Ultimate Success Today je ucelené dílo, které demonstruje konečnost jako takovou, ať už je to, jak říká Casey, život kapely nebo život soukromý.

Izolace i nekonečná samota (Fur)

Ondřej Rudel 28.08.2020

Facing Home Mixtape obsahuje sedm skladeb připomínajících nostalgické melodie The Beatles, The Beach Boys a The Monkees.

Fantazijné podoby budúcnosti (Deerhoof)

Richard Michalik 24.08.2020

Motív apokalypsy zvukovo definuje roztržitosť jednotlivých skladieb. Deerhoof sa príliš neohliada za melódiou alebo harmóniou.

Všetko zlé raz predsa musí skončiť (Old Man Gloom)

Filip Švantner 22.08.2020

OMG na svojej novinke vstávajú doslova z popola a je potrebné podčiarknuť, že smútok je integrálnou súčasťou nahrávky.

Ničivě přesný hlas T. S. Eliota

Libor Staněk 21.08.2020

„Do dnešní doby žádný z básníků Eliotovu Pustinu nepřekonal,“ zapsal si do deníku zkraje šedesátých let Jiří Kolář.

Zábavná hudební archeologická výprava (Yaeji)

Jiří Akka Emaq 18.08.2020

Za obřími brýlemi, které se před pár lety společně s mrkváči a roláky prokopírovaly skrz časoprostorovou anomálii do současnosti, se skrývá americko-korejská hudebnice.