Články / Offtopic / / Movie/dox

Mladistvá smršť v rytme reggeatonu (Ema)

Mladistvá smršť v rytme reggeatonu (Ema)

Bibiána Hajdanyová | Články / Offtopic / / Movie/dox | 16.10.2020

Tvorca životopisných snímkov Neruda (2016) či Jackie (2016), chilský režisér Pablo Larraín, prichádza s provokatívnou Emou. Ide opäť o biografiu, no tentokrát v inom slova zmysle. Nejedná sa o príbeh známej osobnosti. Ema reprezentuje mladú generáciu bojujúcu za lásku v mnohých podobách, no zároveň je ženou z mäsa a kostí, ktorá presadzuje revoltu proti tradičnej rodine. V roku 2019 si počin vyslúžil nomináciu na Zlatú palmu na Benátskom filmovom festivale. A aj keď je plný pohlcujúcej zmyselnosti, opojného tanca a temperamentu, základná otázka sa sústredí na to najpodstatnejšie – zložitosť ľudských vzťahov.

Mladá Ema (Mariana Di Girólamo) a jej o dvanásť rokov starší manžel Gastón (Gael García Bernal) sa nachádzajú v ťažkom období, kedy sa vzdali adoptívneho syna. Navzájom sa dostávajú do spleti obviňovania a výčitiek. Zatiaľ čo Ema je ľahkovážna a tvrdohlavá žena, jej muž je zrelší a rozumnejší, ale aj napriek kariérnemu úspechu trpí zakomplexovanosťou. Ema sa rozhodne vyriešiť celú situáciu svojrázne a pripraví si plán ako vyplniť dieru, ktorá jej po chlapcovi zostala.

Obaja sa pohybujú v prostredí tanečného súboru, kde je Gastón choreografom. Vzniká badateľná veková bariéra medzi ním ako učiteľom a tanečníkmi ako žiakmi, kedy aj desať rokov vytvára značné rozdiely vo vnímaní reality. Tanečníci nastupujúcej generácie sa snažia vymaniť z klasického nacvičovania v sálach, túžia výjsť zo zaužívaného stereotypu a chcú prežiť hudbu tam, odkiaľ prišla – na ulici.

Na chronológiu a dej sa v tomto prípade vzhliada ako na niečo druhoradé. Intenzitu kinematického zážitku tvorí predovšetkým precízna kamera Sergia Armstronga s dôrazom na detail v spojení s experimentálnou hudbou skladateľa Nicolása Jaara. Interiéry umeleckého priestoru pôsobia svetlo a fádne, no v momente, kedy sa umelci presúvajú do exteriéru, scény začnú žiariť farbami a sú nabité prenikavými melódiami. Spoločné tanečné výstupy v uliciach vzbudzujú dojem súdržnosti medzi ľuďmi, ktorí zápasia s rovnakým údelom a navzájom si bezhranične veria. Napriek tomu snímok nefiguruje prívlastkom tanečný alebo hudobný. Rytmy reggeatonu modelujú pouličnú atmosféru, keďže daný štýl je typický pre momentálny mainstream chilskej kultúry.

Čo na kvalite uberá, sú mnohokrát absurdné dialógy. Ich vplyvom postavy pôsobia naivne až hlúpo, akoby si neuvedomovali podmienky, v ktorých sa ocitajú. Sám Larrain v jednom z rozhovorov prehlásil, že scenár bol písaný počas nakrúcania. Ema tak vznikala v samotnom procese a bola vytváraná ako hybný organizmus, čo je symbolicky prenesené aj do audiovizuálneho výsledku. Protagonisti nedbajú na následky konania, žijú pre prítomný okamih, aj keď to vyznieva iracionálne alebo prehnane emotívne, energia zrodená medzi nimi je vťahujúca. Ide o osobnosti, ktoré sú súčasťou kolektívneho myšlienkového prúdu, no začínajú samé od seba.

Dielo rozpracuváva dva základné témy. V prvom rade sa sústredí na Emu ako ženu v jej osobnom živote. Je manželkou, dcérou, sestrou a navzdory svojej neviazanosti a frivolnosti hlavne matkou. Rovnako sa tu v tom istom momente pojednáva o potrebe emancipácie, voľnosti a otvorenej sexuality. Tieto námety spolu vydarene kooperujú bez toho, aby jedna rušila tú druhú a naopak. Ema predstavuje romantickú drámu s prvkami erotiky, mladistvé a nekonvenčné spracovanie aktuálnej spoločenskej a partnerskej problematiky.

Info

Ema
režie Pablo Larraín, 2020
web filmu

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Umenie nám pomáha rásť (The New Bauhaus)

Jakub Blaho 03.10.2021

Festival Film a architektura sa nevenuje len postavám a témam výhradne spätým s architektúrou. Príkladom môže byť dokumentárna snímka The New Bauhaus.

Plány, utópia a mimozemšťania (A Machine to Live In)

Jakub Blaho 29.09.2021

A Machine to Live In je kontemplatívnym dokumentárnym filmom o unikátnom architektonickom projekte plánovania a výstavby brazílskej metropoly.

Uši sú na počúvanie (Muž so zajačími ušami)

Jakub Blaho 04.08.2021

Za výslednou kvalitou filmu je do značnej miery podpísaný aj Miroslav Krobot, ktorému bola rola ušitá na mieru.

(Ne)zaostrené na nemŕtvych (Armáda mŕtvych)

Jakub Blaho 14.06.2021

K svojmu najnovšiemu filmu dostal Snyder veľkú kreatívnu slobodu. Ako s ňou narába, nám už napovedala jeho režisérska verzia Ligy spravodlivých...

V zajatí siete (Sociálna dilema)

Bibiána Hajdanyová 02.05.2021

Odborníci na moderné technológie, ktorí stáli pri zrode týchto aplikácií, v dokumente Sociálna dilema jednohlasne tvrdia, že ich negatívny dopad nikdy nebol v pláne.

Fenomén revolty voči systému (Papierový dom)

Bibiána Hajdanyová 28.04.2021

Neobyčajnosť Papierového domu tkvie v mixe žánrov akčného krimi a romantickej drámy, založenej na spontánnosti ľudskej povahy a charakteristickosti postáv.

Trpezlivosť mier prináša (Správy zo sveta)

Jakub Blaho 27.04.2021

Čoraz sporadickejšie vznikajú filmy, ktoré by sa skutočne inšpirovali klasickým westernom. O to prekvapivejšie je vidieť v takejto pozícii režiséra Paula Greengrassa.

Komorní Vykopávky navozují rodinnou atmosféru

Zuzana Tesaříková 23.04.2021

Historický rámec filmu o skutečné události objevení vzácných hrobek dobře slouží dramatickému vyprávění o vztazích mezi postavami.

Créme de la Créme: Francúzsko na domácej obrazovke

Jakub Blaho 20.04.2021

Po minuloročnej odmlke spôsobenej zavretím kín si aktuálny ročník našiel dočasný nový domov na videotéke Edisonline.

Kto je to monštrum? (Teddy)

Jakub Blaho 17.04.2021

Teddy alegorizuje útrapy dospievania a to nie len na úrovni telesných zmien, ale hlavne odcudzenia od spoločnosti, v ktorej sa dospievajúci nachádza.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace