Bibiána Hajdanyová | Články / Offtopic / / Movie/dox | 16.10.2020
Tvorca životopisných snímkov Neruda (2016) či Jackie (2016), chilský režisér Pablo Larraín, prichádza s provokatívnou Emou. Ide opäť o biografiu, no tentokrát v inom slova zmysle. Nejedná sa o príbeh známej osobnosti. Ema reprezentuje mladú generáciu bojujúcu za lásku v mnohých podobách, no zároveň je ženou z mäsa a kostí, ktorá presadzuje revoltu proti tradičnej rodine. V roku 2019 si počin vyslúžil nomináciu na Zlatú palmu na Benátskom filmovom festivale. A aj keď je plný pohlcujúcej zmyselnosti, opojného tanca a temperamentu, základná otázka sa sústredí na to najpodstatnejšie – zložitosť ľudských vzťahov.
Mladá Ema (Mariana Di Girólamo) a jej o dvanásť rokov starší manžel Gastón (Gael García Bernal) sa nachádzajú v ťažkom období, kedy sa vzdali adoptívneho syna. Navzájom sa dostávajú do spleti obviňovania a výčitiek. Zatiaľ čo Ema je ľahkovážna a tvrdohlavá žena, jej muž je zrelší a rozumnejší, ale aj napriek kariérnemu úspechu trpí zakomplexovanosťou. Ema sa rozhodne vyriešiť celú situáciu svojrázne a pripraví si plán ako vyplniť dieru, ktorá jej po chlapcovi zostala.
Obaja sa pohybujú v prostredí tanečného súboru, kde je Gastón choreografom. Vzniká badateľná veková bariéra medzi ním ako učiteľom a tanečníkmi ako žiakmi, kedy aj desať rokov vytvára značné rozdiely vo vnímaní reality. Tanečníci nastupujúcej generácie sa snažia vymaniť z klasického nacvičovania v sálach, túžia výjsť zo zaužívaného stereotypu a chcú prežiť hudbu tam, odkiaľ prišla – na ulici.
Na chronológiu a dej sa v tomto prípade vzhliada ako na niečo druhoradé. Intenzitu kinematického zážitku tvorí predovšetkým precízna kamera Sergia Armstronga s dôrazom na detail v spojení s experimentálnou hudbou skladateľa Nicolása Jaara. Interiéry umeleckého priestoru pôsobia svetlo a fádne, no v momente, kedy sa umelci presúvajú do exteriéru, scény začnú žiariť farbami a sú nabité prenikavými melódiami. Spoločné tanečné výstupy v uliciach vzbudzujú dojem súdržnosti medzi ľuďmi, ktorí zápasia s rovnakým údelom a navzájom si bezhranične veria. Napriek tomu snímok nefiguruje prívlastkom tanečný alebo hudobný. Rytmy reggeatonu modelujú pouličnú atmosféru, keďže daný štýl je typický pre momentálny mainstream chilskej kultúry.
Čo na kvalite uberá, sú mnohokrát absurdné dialógy. Ich vplyvom postavy pôsobia naivne až hlúpo, akoby si neuvedomovali podmienky, v ktorých sa ocitajú. Sám Larrain v jednom z rozhovorov prehlásil, že scenár bol písaný počas nakrúcania. Ema tak vznikala v samotnom procese a bola vytváraná ako hybný organizmus, čo je symbolicky prenesené aj do audiovizuálneho výsledku. Protagonisti nedbajú na následky konania, žijú pre prítomný okamih, aj keď to vyznieva iracionálne alebo prehnane emotívne, energia zrodená medzi nimi je vťahujúca. Ide o osobnosti, ktoré sú súčasťou kolektívneho myšlienkového prúdu, no začínajú samé od seba.
Dielo rozpracuváva dva základné témy. V prvom rade sa sústredí na Emu ako ženu v jej osobnom živote. Je manželkou, dcérou, sestrou a navzdory svojej neviazanosti a frivolnosti hlavne matkou. Rovnako sa tu v tom istom momente pojednáva o potrebe emancipácie, voľnosti a otvorenej sexuality. Tieto námety spolu vydarene kooperujú bez toho, aby jedna rušila tú druhú a naopak. Ema predstavuje romantickú drámu s prvkami erotiky, mladistvé a nekonvenčné spracovanie aktuálnej spoločenskej a partnerskej problematiky.
Ema
režie Pablo Larraín, 2020
web filmu
Bibiána Hajdanyová 08.04.2021
Korupcia je zlá a to, že môže aj zabíjať, ukazuje autentická a dychberúca investigatíva v rumunskom dokumente Colectiv.
Michaela Šedinová 03.04.2021
Režim je zobrazován jako nepřemožitelný, neváhá využít veškeré prostředky k získání kontroly. Odpůrce zničí, nebo získá.
Jakub Blaho 30.03.2021
Tomáš Rafa zdokumentoval niekoľko protiimigračných protestov po celej strednej Európe a priniesol aj zábery z provizórnych utečeneckých táborov a hraničných priechodov.
Jakub Peřina 29.03.2021
Jeho zbraně byly odjakživa v síle obrazu, která díky halucinogenní kameře velmi často zafunguje podobně, jako kdyby byl divák pod vlivem nějaké psychedelické látky...
Bibiána Hajdanyová 09.03.2021
Striedajú sa v nej krvavé scény s vtipnými vsuvkami a nezvyčajnými dialógmi, do bizarných okolností sú zakomponované filozofické úvahy o živote, smrti a osude.
Vít Kořínek 25.02.2021
Daniel opouští varšavský pasťák a na doporučení sympatického duchovního z ústavu míří přes celou zem do zapadlé vsi pracovat v truhlářské manufaktuře.
Bibiána Hajdanyová 08.02.2021
Čoraz väčší objem alkoholu ale postupne odhaľuje citlivé a boľavé miesta štyroch priateľov. Doľahne na nich samota, nepokoj, vyhorenie a problémy v rodine.
Bibiána Hajdanyová 06.11.2020
Politicky zameraná dráma Chicagský tribunál vyčnieva medzi podobne žanrovými filmami tempom, sugestívnymi hereckými výkonmi, ale aj celkovým spracovaním.
Bibiána Hajdanyová 30.10.2020
Scenár pracuje s námetom lásky a dospievania. Formujú sa v ňom pocity šťastia a radosti ako aj samoty, bezmocnosti či depresie vedúcej až k myšlienkam na smrť.
Bibiána Hajdanyová 12.09.2020
Partia dobrých kamarátov a dobrodruhov v ňom objavuje nepreskúmané miesta planéty, ktoré bývajú extrémne nebezpečné.