Články / Offtopic / / Movie/dox

Mladistvá smršť v rytme reggeatonu (Ema)

Mladistvá smršť v rytme reggeatonu (Ema)

Bibiána Hajdanyová | Články / Offtopic / / Movie/dox | 16.10.2020

Tvorca životopisných snímkov Neruda (2016) či Jackie (2016), chilský režisér Pablo Larraín, prichádza s provokatívnou Emou. Ide opäť o biografiu, no tentokrát v inom slova zmysle. Nejedná sa o príbeh známej osobnosti. Ema reprezentuje mladú generáciu bojujúcu za lásku v mnohých podobách, no zároveň je ženou z mäsa a kostí, ktorá presadzuje revoltu proti tradičnej rodine. V roku 2019 si počin vyslúžil nomináciu na Zlatú palmu na Benátskom filmovom festivale. A aj keď je plný pohlcujúcej zmyselnosti, opojného tanca a temperamentu, základná otázka sa sústredí na to najpodstatnejšie – zložitosť ľudských vzťahov.

Mladá Ema (Mariana Di Girólamo) a jej o dvanásť rokov starší manžel Gastón (Gael García Bernal) sa nachádzajú v ťažkom období, kedy sa vzdali adoptívneho syna. Navzájom sa dostávajú do spleti obviňovania a výčitiek. Zatiaľ čo Ema je ľahkovážna a tvrdohlavá žena, jej muž je zrelší a rozumnejší, ale aj napriek kariérnemu úspechu trpí zakomplexovanosťou. Ema sa rozhodne vyriešiť celú situáciu svojrázne a pripraví si plán ako vyplniť dieru, ktorá jej po chlapcovi zostala.

Obaja sa pohybujú v prostredí tanečného súboru, kde je Gastón choreografom. Vzniká badateľná veková bariéra medzi ním ako učiteľom a tanečníkmi ako žiakmi, kedy aj desať rokov vytvára značné rozdiely vo vnímaní reality. Tanečníci nastupujúcej generácie sa snažia vymaniť z klasického nacvičovania v sálach, túžia výjsť zo zaužívaného stereotypu a chcú prežiť hudbu tam, odkiaľ prišla – na ulici.

Na chronológiu a dej sa v tomto prípade vzhliada ako na niečo druhoradé. Intenzitu kinematického zážitku tvorí predovšetkým precízna kamera Sergia Armstronga s dôrazom na detail v spojení s experimentálnou hudbou skladateľa Nicolása Jaara. Interiéry umeleckého priestoru pôsobia svetlo a fádne, no v momente, kedy sa umelci presúvajú do exteriéru, scény začnú žiariť farbami a sú nabité prenikavými melódiami. Spoločné tanečné výstupy v uliciach vzbudzujú dojem súdržnosti medzi ľuďmi, ktorí zápasia s rovnakým údelom a navzájom si bezhranične veria. Napriek tomu snímok nefiguruje prívlastkom tanečný alebo hudobný. Rytmy reggeatonu modelujú pouličnú atmosféru, keďže daný štýl je typický pre momentálny mainstream chilskej kultúry.

Čo na kvalite uberá, sú mnohokrát absurdné dialógy. Ich vplyvom postavy pôsobia naivne až hlúpo, akoby si neuvedomovali podmienky, v ktorých sa ocitajú. Sám Larrain v jednom z rozhovorov prehlásil, že scenár bol písaný počas nakrúcania. Ema tak vznikala v samotnom procese a bola vytváraná ako hybný organizmus, čo je symbolicky prenesené aj do audiovizuálneho výsledku. Protagonisti nedbajú na následky konania, žijú pre prítomný okamih, aj keď to vyznieva iracionálne alebo prehnane emotívne, energia zrodená medzi nimi je vťahujúca. Ide o osobnosti, ktoré sú súčasťou kolektívneho myšlienkového prúdu, no začínajú samé od seba.

Dielo rozpracuváva dva základné témy. V prvom rade sa sústredí na Emu ako ženu v jej osobnom živote. Je manželkou, dcérou, sestrou a navzdory svojej neviazanosti a frivolnosti hlavne matkou. Rovnako sa tu v tom istom momente pojednáva o potrebe emancipácie, voľnosti a otvorenej sexuality. Tieto námety spolu vydarene kooperujú bez toho, aby jedna rušila tú druhú a naopak. Ema predstavuje romantickú drámu s prvkami erotiky, mladistvé a nekonvenčné spracovanie aktuálnej spoločenskej a partnerskej problematiky.

Info

Ema
režie Pablo Larraín, 2020
web filmu

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Barabáš kráľom dokumentu (Salto je kráľ)

Bibiána Hajdanyová 12.09.2020

Partia dobrých kamarátov a dobrodruhov v ňom objavuje nepreskúmané miesta planéty, ktoré bývajú extrémne nebezpečné.

Pohoda nekonečného ničnerobenia (Palm Springs)

Jonáš Sudakov 30.08.2020

Iba v posledných piatich rokoch vyšlo šestnásť filmov o ľuďoch zaseknutých v časovej slučke. Síce je to vďačná téma, ale len málokedy sa tieto filmy...

Nolanova časová smršť (Tenet)

Lukáš Masner 27.08.2020

Nově se totiž Nolanovi podařilo zakomponovat prvek časových paradoxů, kdy se v rámci jednoho záběru setkává hned několik proti sobě plynoucích časů, ale i pohybů.

Disharmonická mexická výprava (Frida Viva La Vida)

Bibiána Hajdanyová 23.08.2020

Je možné sledovať atmosférické pohľady na krajinu, zrnité spomienkové zábery zo života umelkyne či megalomanské prostredie Ameriky, ktoré pripomína, ako veľmi ju Kahlo neznášala.

Pre milovníkov cyklistiky (Raoul Taburin)

Bibiána Hajdanyová 02.08.2020

Raoul Taburin osciluje medzi komédiou a rodinným filmom, ktorý podrobne rozpracuváva strach z vlastnej slabosti.

Smelý začiatok (Než skončí léto)

Bibiána Hajdanyová 19.07.2020

Film rozpracuváva tínedžerskú lásku, hovorí o nezvratnom osude a rieši morálne zásady. Z festivalu v Benátkach si odniesol niekoľko cien a nemal by uniknúť ani širšej verejnosti.

Nesmierne vydýchnutie bolesti (Bludné kruhy)

Jonáš Sudakov 10.07.2020

V každom z období sú iné emocionálne vyčerpávajúce momenty, ktoré skúmajú smrť, násilie, náboženstvo a rasizmus voči pôvodnému obyvateľstvu.

Člověk člověku vlastníkem (Vlastníci)

Shaqualyck 21.06.2020

Ne že by se u nás točilo málo komedií. Jen se na ně nedá koukat. Vlastníci Jiřího Havelky představují výjimku z pravidla.

Bedosova partnerská poradňa (Tenkrát podruhé)

Bibiána Hajdanyová 25.01.2020

Kde by sa človek chcel ocitnúť, ak by mal možnosť znovu prežiť nejaký moment? Išlo by o konkrétne miesto alebo o to, kto by v danej spomienke figuroval?

Kedy sa „naša vec“ stala vecou verejnou? (Prvý zradca)

Bibiána Hajdanyová 28.12.2019

Životopisná krimi-dráma Il traditore je plná mocných mužov, veľkých zrád a túžby po pomste.