Články / Reporty

Možno sa už neuvídime (Injury Reserve)

Možno sa už neuvídime (Injury Reserve)

Jonáš Sudakov | Články / Reporty | 26.11.2022

Aj keď Injury Reserve hrali v Prahe takmer na deň presne pred troma rokmi, teraz vystupovali ako úplne iná kapela. Časť turné odohrali s Black Midi a je zjavné, že aj ich publikom sa zmenilo. Aj keď boli vždy označovaný ako experimentálny hip hop, teraz sa dôraz na experimentálny ešte zväčšil. Zmena je okrem iného podmienená aj smrťou jedného z členov, Stepy J. Groggsa. Spolu s ním boli známi ako previazaná trojica kamarátov, a tak sa zdalo nevhodné ďalej pôsobiť a vystupovať ako kapela. Posledný album By the Time I Get to Phoenix, ale svojou emocionálosťou a surovosťou dáva priestor, aby bol hraný naživo aj po takej tragickej udalosti.

Prvé nápady k albumu vznikli pri koncerte v Stockholme, kde nemohli hrať svoju zvyčajnú show, pretože podnik bol príliš malý, a tak dali impromtu DJ set s rozpracovanou piesňou - Superman That. Ritchie with a T pre Interview Magazine o súčasnom turné povedal, že naplniť víziu projektu chcú jeho živým hraním. Každý večer po vyše rok hrali celý By the Time I Get to Phoenix od začiatku do konca. Praha bola predposlednou zastávkou a dalo by sa povedať, že čo bolo počuť v ten večer, bola finálna verzia v úplnom znení. Improvizácia, nahrávanie, improvizácia. Cyklus sa uzavrel.

Väčšina tejto vízie sa vytvárala pod rukami Parkera Coreyho. So samplami v Ableton Push controlleri staval beaty od základov. Rôzne časti piesní predlžoval, nechával viac priestoru pre rapovanie alebo pridal nové intro a outro. Piesne ako Superman That alebo Smoke Don’t Clear už na albume hraničili s noise estetikou a naživo sa to znásobilo. Heslovité texty, rôzne hlasové polohy, v ktorých Ritchie with a T rapoval, a design pódia boli ako apokalyptický zjav. Biele rýchlo blikajúce svetlá a parostroj vytvorili z kapely len veľmi nejasné obrysy. Občas sa objavili v popredí dredy Ritchie with a T a keď mierne ustúpila hmla, tak aj prorocký vzhľad Coreyho s veľkou neupravenou bradou a dlhými vlasmi. Pri Groggsových častiach sa naopak para zhusťovala a dve svietidlá blikali podľa rytmu jeho hlasu. Oslepujúcimi lúčmi prehováral k publiku.

Po odohratí kompletného By the Time I Get to Phoenix sa vrátili k niekoľkým starším piesňam. Zamyslenejšie a atmosferickejšie pasáže predchádzajúcich päťdesiatich minút nahradili moshpity a skandovanie. Dôstojná rozlúčka s Injury Reserve.

Ako predkapelu si doniesli Body Meat. Ten v jaskynnom klube Underdogs’ predviedol naozaj chaotickú energiu. Hyperpop s množstvom bás a prelínajúcich samplov mal mnoho spoločného s Injury Reserve, ale zároveň sa zdalo, že sa berie o mnoho menej vážne. S čelovkami na rukávoch si svietil na nástroje, teatrálne skákal a plížil sa po pódiu. Či bolo vtipné vyznenie zámerné, je ťažko povedať, ale minimálne to odpútavalo pozornosť od hudby, čo žiadané určite nie je.

„Now me, Groggs and P doin' the three man weave,” rapujú Injury Reserve v piesni Three Man Weave. Trojité lano bolo ale prerušené a ich budúcnosť je otázna. V rozhoroch sa vyjadrujú, že po konci turné budú mať lepšie pochopenie o tom, ako sa cítia, keď vystupujú bez Groggsa. Injury Reserve boli a sú naozaj špeciálnou kapelou, ktorá existovala vo vlastnom undergrounde so špecifickými fanúšikmi. Pokračovanie by tak bolo skvelé, ale zároveň horko-sladké. Podľa dynamiky medzi Ritchie with a T a Parkerom Coreym je dosť možné, že iba opustia názov Injury Reserve a spoločne budú fungovať naďalej. Minimálne na nadchádzajúce obdobie to bola pravdepodobne posledná možnosť, ako ich vidieť naživo.

Info

Injury Reserve (us) + Body Meat (us)
24. 11. 2022 Underdogs’, Praha

foto © Romana Kovácsová

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Please don’t kill my vibe again (Hadone)

Dominik Polívka 06.02.2023

Snaživé promo na sociálních sítích ale s nízkou účastí nic nesvedlo, taky nebylo poznat, kdo přišel kvůli Bonnetovi a kdo se tu ocitl náhodou.

Nejlepší texty Full Moonu 2022: Domovy (Vivat Moody Moon Noize Vol. 3)

Kyril Bouda 26.01.2023

Cesta k víře není jednoduchá, devítihodinový trip napříč tuzemskými drahami i silnicemi je dobrodružstvím svého druhu.

ESNS 2023 – To nejlepší

redakce 23.01.2023

První dojmy od zástupců redakce a dalších kolegů či přátel najdete níže, podrobnější report čekejte v březnovém čísle Full Moonu.

Řešit skrze sebe víc to venku než se cyklit uvnitř (Galerie Průchod / Off Format)

Minka Dočkalová 14.01.2023

Dvě originální brněnské galerie si na stejný čas připravily otevření výstav, přičemž obě měly jednoznačně co nabídnout.

Když hodíš plechovku s rajskou polévkou na plátno (Ways of Freedom)

Jiří Přivřel 13.12.2022

Vídeňská Albertina Modern vystavuje abstraktní expresionismus. Od Jacksona Pollocka k Marii Lassnig.

Až do masa (Porridge Radio)

David Stoklas 12.12.2022

Vzhledem k úpěnlivosti, s jakou Porridge Radio podávali emotivně náročné písně, v nás museli něco zanechat – třeba otevřené rány.

Laskavý úsměv satanisty (Zeal & Ardor)

Václav Valtr 10.12.2022

Když se vepředu utvořil kotel, utrousil: „Pamatujte si, když někdo spadne, tak mu pomozte vstát, když to neuděláte, jste pěkný hovada.“

Člověk na rozcestí světla a temnoty (PAF Olomouc 2022)

Aneta Kohoutová, Šimon Macek 07.12.2022

Ty čtyři dny pod střechou Konviktu ve mně vyvolaly hluboký pocit mentální závratě. Stav, ve kterém se podpisu na smlouvě s ďáblem rovná náš tichý souhlas se stavem věcí současných.

Pod tíhou strun (Michael Gira & Kristof Hahn)

Jiří Procházka 07.12.2022

Swans mají rozpracovaný nový materiál, který začátkem roku vyšel ve strohých demoverzích na fundraisingovém albu Is There Really a Mind? Co z něj Gira zahrál?

Sohnovo krasosmutnění na domácím ledě

Jiří Přivřel 05.12.2022

Bouřlivě přijatý návrat ztraceného Syna.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace