Články / Offtopic / / Movie/dox

Nesmierne vydýchnutie bolesti (Bludné kruhy)

Nesmierne vydýchnutie bolesti (Bludné kruhy)

Jonáš Sudakov | Články / Offtopic / / Movie/dox | 10.07.2020

Rozsiahla Amerika je ideálnym zasadením pre epické rozprávania zachytávajúce viac generačné tragické príbehy rodín. Steinbeckovsky pôsobiaci seriál Bludné kruhy sleduje maliara domov Dominicka Birdseyho, ktorého jednovaječné dvojča Thomas trpí paranoidnou schizofréniou. V úvode série si Thomas vo verejnej knihovne odsekne ruku, ako obeť za hriechy Ameriky. Hriechy spôsobené jej chamtivosťou a krvilačnosťou vo vojnách. Príbeh skáče medzi osudmi talianskych prisťahovalcov na začiatku dvadsiateho storočia, detstvom bratov, ich vysokoškolskými časmi počas vojny vo Vietname a prítomnosťou deväťdesiatych rokov. V každom z období sú iné emocionálne vyčerpávajúce momenty, ktoré skúmajú smrť, násilie, náboženstvo a rasizmus voči pôvodnému obyvateľstvu. Bludné kruhy sú rodinnou ságou rozsiahlou svojim záberom, ale v samotnom spracovaní príjemne komornou.

Dominick sa prebíja životom ako prototyp amerického kovboja, mlčiaceho tvrdého muža so sklonom k agresii, ktorého jedinou úlohou je starať sa o chorého brata. Jednovaječné dvojča Thomas je jeho úplným opakom. Jemná bytosť, ktorá kvôli schizofrénii hľadí na ľudí prázdnym pohľadom a vidí pred sebou iba biblickú apokalypsu. Obe postavy hrá Mark Ruffalo a z veľkej časti tak nesie celý seriál na svojich ramenách. Zobrazenie Thomasovej duševnej poruchy je vyvážené a momenty, v ktorých vynáša božie súdy nad Amerikou sú mrazivé. Rozprávanie je ale založené najmä na ich vzťahu a spoločnej dynamike, ktorá vyniká, pretože nebola potláčaná technickými obmedzeniami zdvojovania hercov. Kameraman Jody Lee Lipes o tom v rozhovore pre Filmmaker Magazine hovorí: „Povedali sme si, že to budeme točiť tak, akoby tam hrali naozajstné dvojičky. Vymyslíme najlepší spôsob ako to natočiť v rámci príbehu, a potom vyriešme ako to bude fungovať.“ Konečný dojem je veľmi prirodzený a dovoľuje divákovi sústrediť sa na postavy a príbeh namiesto hľadania trikov. Intimita pohľadov, dotykov a replík bola zachovaná a v seriáli tak zostala podstatná ľudskosť.

Tematicky nie sú Bludné kruhy tak ďaleko od doterajšej humanistickej tvorby režiséra Dereka Cianfrancea a vďaka dlhšej stopáži mini-série sa mu podarilo vyhnúť zhustenému dojmu jeho predposledného filmu Za borovicovým hájom. Okrem organických hereckých výkonov aj kamera udržiava pomalé tempo, ktoré nevyobrazuje množstvo udalostí prehnane filmovo a dramatický, ale prehľadne a uveriteľne. Pomocou dlhých objektívov sa väčšina deju odohráva v detailoch a nízkej hĺbke ostrosti, ktoré posúvajú diváka pod kosti postáv. Zádumčivosť seriálu najviac zdôrazňujú práve približovania a odďaľovania v prostrediach, ktoré s Ruffalovým voiceoverom vytvárajú dojem poetického prírodopisného dokumentu. Príroda a zasadenie je zároveň jediná vec, ktorú chcel autor predlohy Wally Lamb, aby zachytili autenticky. Atmosféra amerického severovýchodu v Connecticute s hmlou, dažďom a budovami schovanými v horách je familiárna a zažitá. Prežitok točenia na film sa taktiež vyplatil a zrnitá textúra filmového materiálu poskytla príbehu istú bezčasovosť a spoločne s minimalistickou hudbou od Harolda Budda uchováva aj veľké témy v komornom zasadení, kde nevyznievajú pateticky.

Hlavná postava Dominica Birdseyho vidí všetko nešťastie vo svojom živote ako prekliatie. Samotné talianske priezvisko jeho starého otca – Tempesta, podobné anglickému temper – ho predurčuje k agresívnej povahe. „K čomu to bude dobré?“ často opakuje akoby bola budúcnosť nezvratná a žiaden jeho čin nemohol zmeniť skutočnosť. Bludné kruhy sú ťažké a únavné. Nie je to mini-séria stvorená na bingeovanie, ale pomalú konzumáciu. Režisér Derek Cianfrance cituje grécke tragédie ako inšpiráciu vo svojej tvorbe: „Tragédia je rovnako extrémna, ako je aj bežná. Cesta do temnoty je v nej špecifická – myšlienkou, že tma ukončí tmu.“ Dramatickosť seriálu tak nie je iba zdrvujúca a stratená, ale vo väčšej miere očisťujúca. Cianfrance aj Ruffalo prežili v nedávnej minulosti tragickú smrť svojich súrodencov a vo výsledku ich spolupráce je cítiť nesmierne vydýchnutie bolesti, ktorú možno konečne nahradila ľahkosť.

Info

Bludné kruhy / I Know This Much Is True
režie Derek Cianfrance, 2020
minisérie na HBO

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Pestrobarevná nálož lidského úpadku (The Island)

Tereza Bonaventurová 14.12.2022

Surrealistická jízda plná symbolů, repetetivních rýmů a popkulturních odkazů vás vezme na vesele imaginativní výpravu za těmi nejhoršími problémy současného světa.

Rap a drogy stranou (Banger.)

Julie Pátá 01.12.2022

Můžeme si pokládat otázku, zda Sedlák natočil film, který má oslovovat generaci Z. Hledání odpovědi však nemá smysl. Banger.

Ako spolu prežiť karanténu a všetko ostatné (Sami doma)

Jakub Blaho 14.11.2022

Filmár a hudobník Jan Foukal nasadzuje ružovejšiu optiku a v novom filme dokumentuje silnejúce priateľstvo s Albertom Romanuttim, frontmanom Bert & Friends.

Prizmatem ňader, staré dobré časy (Černé brýle)

Jaroslav Kejzlar 01.10.2022

Italský režisér Dario Argento, který stojí třeba za kultovním hororem Suspiria (1977), se vrací z režisérského důchodu mysteriózním thrillerem Černé brýle.

Není lehké býti rodičem (C’mon C’mon)

Andrea Kubová 29.09.2022

Joaquin Phoenix navštěvuje různá města v Americe, kde se ptá dětí a mladých lidí, jak si představují svoji budoucnost a jak vnímají svět kolem sebe.

Vzpomínky na písek (Desolation Center)

Štěpán Nezbeda 17.09.2022

Na pozvání platformy Synapse Knowledge přijede do pražské MeetFactory americký producent a režisér Stuart Swezey. Recenzujeme jeho dokument Desolation Center.

Tati, chci, aby to mezi námi bylo lepší (Milý tati)

Ondřej Oharek 04.06.2022

Příběh otce a dcery byl uvedený v Locarnu a Torontu, u nás získal dva České lvy. Čím si zasloužil tolik ohlasů?

Běda tomu, kdo v sobě skrývá poušť (Lidi krve)

Štěpán Nezbeda 16.03.2022

Nejvhodnější by bylo film promítat na rozpadající se zeď domu v troskách jedné z opuštěných sudetských vesnic. Proč?

Koukat je to jediné, co umím (Boží ruka)

Štěpán Nezbeda 06.01.2022

Paolo Sorrentino, stejně jako mnoho velkých i menších filmařů před ním, se v novém snímku Boží ruka vrací k formativním rokům svého dospívání.

Oba jsme lidi (Zrcadla ve tmě)

Lukáš Masner 12.12.2021

Film se daří uvěřitelně vyprávět o zdánlivě samozřejmých a všedních věcech – o rozchodech a sblížení, o průměrnosti, obyčejnosti a rozhovorech, které...

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace