Isama Zing - Blurry AF, komentovaný tracklist

Listopadové album Blurry AF slovenského producenta a hudebníka Jonatana Pastirčáka vystupujícího coby Isama Zing je prozatím poslední položkou v katalogu Full Moon Forum. I z toho důvodu jsme autora poprosili, aby nám každý track okomentoval a ozřejmil jeho pozadí, za Blurry AF se toho totiž skrývá opravdu hodně. Jak poznáte z následujících řádků, Jonatan se k tomu postavil podobně jako ke své hudbě – důkladně, upřímně a do hloubky. (Velký recenzní duel nad deskou v podání Jardy Petříka a maxima pak hledejte ve Full Moonu #128.)

Žehra
Otvárací track albumu, rovnako ako track Blurry, vznikol na základe archívneho materiálu, ktorý mi poskytla etnomuzikologička Jana Belišová, ktorá sa snáď najintenzívnejšie z celého Československa zaoberá rómskou hudbou. Na tracku spieva Irena Pokutová, ktorú som prvýkrát počul snáď trinásť rokov dozadu, v rámci koncertov, ktoré Janka organizovala. Rýdza autentická emócia, ktorá pramení z jej hlasu, je pre mňa natoľko krásna a inšpiratívna, že som už dlho cítil potrebu skúsiť to prepojiť s hudbou, ktorej sa venujem. A keďže som mal pred týmto ťažkým úkolom veľký rešpekt, prizval som si k tomu Aid Kida, veľkého to producenta a enormne talentovaného a citlivého hudobníka, s ktorým mám tú česť spolupracovať na viacerých projektoch. A vznikla Žehra.

Once Upon a Midnight Dreary
Tento track je z albumu asi nejstarší, existuje snáď už viac ako štyri roky. A viedol k nemu veľmi osobný príbeh. Moja milovaná Táňa, ešte keď sme spolu len začínali chodiť, ma poprosila, či by som neskúsil pre ňu skomponovať skladbu na jej obľúbenú báseň od Edgara Allana Poea, Raven. Túto báseň mám v obľube rovnako ako ona, ale aj tak to bola obrovská výzva, predsalen som sa snažil zapôsobiť, preniknúť na dreň, zhmotniť emóciu aj príbeh šialenstva z nenaplnenej lásky k Lenore a vysmievajúceho sa havrana. Táni sa našťastie skladba veľmi páčila. Bol som zachránený, naša láska bola naplnená.

Addicted to the Fiction
S Milanom Andrém Boronellom som sa spoznal cez Shinu a Slnko Records, od prvého razu ako som ho počul, som bol očarený jeho spevom. Raz keď som ho videl znovu hrať na akcii na podporu BLM, som za ním po koncerte išiel a oslovil som ho na spoluprácu. Na moju radosť súhlasil a začali sme spolu tvoriť hudbu. Na budúci rok spolu vydáme album. Milan je veľmi srdečný a dobrý človek s hlbokým citom pre hudbu a jej krehké odtiene. Tešim sa na to, čo nás spolu čaká.

Euphoric AF
Tento song vznikol zo škrabkania maliarskym štetcom na plastové trúbky. Páčil sa mi ten štrukturálny tón, ktorý to vydávalo. Potom som z úderu rukov na rúrku vytvoril kopák a postupne sa z toho začal odvýjať celý track. V niečom mám pocit, že tvoriť radostnú a euforickú hudbu je ťažšie ako melancholickú, preto mám radosť, že na albume je aj skladba s tak silne pozitívnou emóciou, aspoň to je môj pocit z nej.

Sacred Cow
Je nadviazaním na moju predošlú spoluprácu s mojou sesternicou Johanou Belišovou na tracku Vanishing, ktorý vyšiel na debutovom albume môjho druhého pseudonymu Pjoni, deväť rokov dozadu. Johanka má v hlase mágiu, ktorá je naozaj výnimočná.

Gone Earth
Jednoduchý a priamočiarý text je komentárom naliehavej ekologickej krízy, ktorú všetci vnímame, ale nie sme schopní s tým v podstate nič urobiť. Nechcem tou piesňou agitovať, ani nikoho moralizovať, ide skôr o akési bezmocné konštatovanie. V strede, v pasáži, ktorú nazývam slovníková, lebo vychádza z estetiky online prekladačov, sa ozýva hlas mojej milovenej ženy Táni Pauhofovej, ktorá tieto slová načítala. Inak ide o jedinú pieseň, kde som sa odvážil spievať, a to tiež len cez autotune.

Spit Into the Pit
Vznikal veľmi dlho a prechádzal rôznymi fázami. Je postavený na kontraste lyrického a krásne zaspievaného vokálu Ely Tolstovej a pomerne radikálneho a výrazného beatu. Od začiatku ma bavil ten kontrast, len mi to prišlo extrémne prehustené, tak som postupne vyhadzoval stále viac a viac z materiálu. S týmto preriedením mi veľmi pomohol Aid Kid, ktorý s čerstvými ušami lepšie zanalyzoval, čo je tam naviac.

Hektik AF
Je najklubovejší z celého albumu, na spoluprácu som si prizval môjho nepokrvného brata Adama Mateja – DJ Gäpa (Ink Midget), s ktorým sa poznám a spolupracujem od svojich šiestich rokov. Pôvodna verzia bez Gäpovho vkladu bola výrazne iná a aj to ma veľmi baví na kolaboráciách, vždy vás ten výsledok prekvapí.

Blurry
Je ďaľším trackom, kde pracujeme s archívnymi nahrávkami Jany Belišovej. Priniesol som tento materiál a ešte moje violončelo ku Oliverovi Torrovi do štúdia a začali sme nahrávať. Za päť hodín sme mali v zásade hotový track, išlo to rýchlo a prirodzene. Samozrejme že potom nasledovalo dolaďovanie detailov, ale bavila ma tá spontánnosť a samozrejmosť.

Interlude
Je poslednou skladbou albumu. Soundesignová plocha papierovej búrky vznikla ako prvá, keď sme mali doma zhodou okolností krabicu plnú rôzneho typu kartónov a papierových ochranných materiálov, po tom ako sme si niečo objednali a prišlo nám to takto zabalené. Šúchanie papiera o seba vydávalo krásny zvuk, tak som si nahral pomerne dlhý materiál toho, ako som sa v krabici prehraboval, a následne to upravil. Mal som predstavu nejakej organovej linky nad tým, hneď mi zišla na um Monika – 3C723, ktorej som veľký fanúšik, a poslal som jej túto soundesignovú plochu. Monika bola práve na rezidencii v Portugalsku, kde mala prístup aj k živému organu, nahrala krásne paterny. Nasledovalo mierne editovanie a mix a bolo.

Track sa volá Interlude preto, lebo pôvodne som ním chcel začínať. Nakoniec sa mi viac hodil na záver a prišlo mi zaujímavé ukončiť album jeho otvorením, je to akási metafora neustáleho vstupovania do neznámej budúcnosti.