Na festivale Mobilis vystúpi hudobný producent Murcof

Témou šiesteho ročníka multižánrového festivalu Mobilis v kultúrnom centre Diera do sveta je Manifest. Domáci a zahraniční umelci a umelkyne predstavia radikálne umelecké imaginácie, praxe a texty, ktoré sú kritické voči súčasnosti.

V kultúrnom centre Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši sa od 30. októbra do 2. novembra uskutoční šiesty ročník multižánrového festivalu Mobilis, ktorého témou je tentokrát Manifest. Ambíciou festivalu je diskutovať o význame súčasných umeleckých a filozofických manifestov, o ich mobilizačnej, emancipačnej a oslobodzovacej sile. Cieľom je tak predstaviť angažovaných umelcov a umelkyne, hnutia, kolektívy, radikálne texty a praxe, ktoré sú kritické k súčasnosti a uvažujú o alternatívnych usporiadaniach voči nej. Hudobným headlinerom festivalu je priekopník elektronickej a klasickej hudby Murcof, ktorý vystúpi v priestoroch mikulášskej Synagógy. Vlastným menom Fernando Corona, pôvodom z Mexika, kombinuje vo svojej tvorbe abstraktné elektronické nahrávky s monumentálnymi prvkami barokovej a súčasnej klasickej, minimalistickej a avantgardnej hudby. Za divadlo sa predstaví Prešovské národné divadlo s monodrámou Moral Insanity. Tá na motívy románu Umberta Eca Pražský cintorín skúma konšpiračné teórie, antisemitské a rasistické predstavy vychádzajúce z nepriaznivej ekonomickej a spoločenskej situácie, rovnako ako ich odraz v médiách a politike.

Sféru politiky a umenia spája Manifest a koncepcia Mestského divadla v Gente, ktoré objasní jeho dramaturg Steven Heene. Heene je najbližší spolupracovník riaditeľa tohto divadla a v súčasnosti najkontroverznejšieho divadelného režiséra Mila Raua. Dvojnásobný držiteľ ceny Magnesia Litera za prózu Marek Šindelka a osemkrát ocenený cenou Muriel, scenárista a režisér Vojtěch Mašek, budú rozprávať o súčasnom komixe. Manifestom v literatúre je práca reportérky Katarzyny Surmiak-Domańskej, ktorá v knihe Ku-klux-klan píše o ideológii a členoch tohto hnutia. Kniha bola nominovaná na Cenu Ryszarda Kapuścińského za literárnu reportáž a rovnako na prestížnu poľskú literárnu cenu Nike. Súčasťou festivalu je tiež vernisáž výstavy, tentokrát video-art pásma, ktoré kurátoroval Atelier bez vedoucího z pražskej UMPRUM. Jeho členovia a členky budú na festivale hovoriť aj o vlastnej radikálnej praxi. Spolu s nimi sa v rámci bloku o radikálnej umeleckej imaginácii predstavia česká umelkyňa a aktivistka Tamara Moyzes, aktivistka a performerka Darina Alster a nonkonformný režisér Vojtěch Bárta.

Hudobný program dopĺňa česká alternatívna art-rocková formácia Zrní. Slovenskú scénu zastúpi mladý Rómsky reper Čavalenky, ktorý svojimi textami približuje krutú realitu ulice. Rastom averzie jednotlivca voči spoločnosti sa zaoberá Sláva Daubnerová v jej pohybovo-vizuálnej performance Solo Lamentoso. Ekonomickým, kultúrnym či ideologickým príčinám nárastu resentimentu v spoločnosti je venovaná diskusia filozofa Michala Liptáka s arabistkou a filozofkou Zorou Hesovou a sociologičkou Zuzanou Kusou. Rozšírenou realitou v kontextoch premien, krízy a negatívnych dôsledkov kapitalizmu sa budú v rozhovore zaoberať filozofka a dizajnérka nových médií Lucia Mendelová s pedagógom a kurátorom Václavom Janoščíkom. Rozhovor prebehne v priestore virtuálnej reality cez aplikáciu VRchat. Samostatnú prednášku na festivale bude mať kultúrny a videoherný publicista Ondřej Trhoň, ktorý vysvetlí najzásadnejšie a najradikálnejšie súčasné manifesty, pričom sa bude pýtať, ako robiť manifest v čase internetu vecí, všadeprítomného kyberpriestoru a technologickej akcelerácii. O antifašistickom umení v Česku a na Slovensku bude hovoriť prednáška českého sochára Pavla Karousa v priestore Liptovskej Galérie P. M. Bohúňa. V Galérií sa tiež uskutočnia štyri performancie, ktoré dramaturgovia a dramaturgičky kultúrneho centra vybrali zo všetkých prihlásených do festivalového open-callu. Lokálnu scénu, tak ako každý rok, aj teraz reprezentuje divadlo Gasparego s inscenáciou M.V. Mayenburg: Mučeník o náboženskom fanatizme, extrémizme a povrchnosti dnešnej spoločnosti.