Články / Reporty

Pestré farby neo-soulu (Jordan Mackampa)

Pestré farby neo-soulu (Jordan Mackampa)

Jonáš Sudakov | Články / Reporty | 08.12.2019

Zakladať si názor na človeku z jeho vzhľadu je neskutočne povrchné a ponižujúce pre osobu, ktorá je tvorená množstvo komplexných vlastností. Keď sa však niekto pozrel na plagát ku koncertu Jordana Mackampa v Café V Lese, tak musel zostať hlboko presvedčený, že sa jedná o bezprostredne príjemného a srdečného jednotlivca. V obyčajnom šedom svetri a s drobnou zimnou čiapkou sa podobá na Marvina Gayea nielen vizuálne, ale v jeho tvorbe je počuť aj dušu tejto legendy. Inšpirovaný hviezdami soulovej hudby je Mackampa majstrom v budovaní chytľavých a srdcervúcich piesní.

Z neveľkého počtu európskych zastávok, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, si Mackampa vybral aj Prahu a za jeden večer ju premaľoval pestrými farbami neo-soulu. Síce so svojou tvorbou obieha britský hudobník kluby už dva roky, ale debutový album je stále v pomerne ďalekej budúcnosti (apríl 2020). O čo sa však snaží viac, je zbavenie sa nálepky pesničkára s akustickou gitarou, ktorá sa s ním istú dobu vezie. Vo vršovickom klube tak aj staršie piesne predstavoval v energickejších a soulovejších variáciách s klasickou zostavou bubny, basa, gitara. Naproti nahratým verziám zo Spotify, ktorých produkcia sa mení pieseň od piesne, tak naživo zneli oveľa príbuznejšie a osobitejšie. Nacvičené kompozície bol nútený v štvrtine koncertu mierne pozmeniť kvôli poruche elektroakustickej gitary a pred hitom What Am I žartovne prehodil, že musí prejsť na elektrinu ako Bob Dylan. Najväčšou devízou neo-soulového muzikanta je však stále jeho jedinečný hlas. Práve ten núti k neustálym prirovnaniam k umelcom ako Bill Withers a aj v popovejších piesňach (Parachutes) zapĺňal komorné priestory hrejivým a rozcíteným prejavom. S odstupom od mikrofónu bol jeho vokálny prejav ešte pôsobivejší a duchaplné výkriky textu piesne Midnight mali omnoho väčšiu silu: „The midnight hour, it gets colder/ We're moving closer/ The closer the better.“

Keď takéto momenty dozneli a publikum zostalo nadšené čakať na pokračovanie, tak namiesto tichého úžasu prevládala v komorných priestoroch klubu skôr barová atmosféra. Občas ale ani hudba nebola zábranou pre konverzácie a zdalo sa, že pre niekoľkých návštevníkov bola kapela iba pozadím pre ich sobotňajší večer. Najviac to však mrzelo, keď sa zhasli svetlá a Mackampa sa snažil o intímnejšiu chvíľu, ale ľudí museli utišovať aj barmani. Pominúc od tohto faktu boli ostatné interakcie s fanúšikmi čarovné. Spevák s konžskými koreňmi si z poslucháčov vytvoril miniatúrny zbor, ktorý mu počas koncertu robil doplňujúce vokály. V závere piesne Yours To Keep sa tak spájal jeho soulový spev s harmóniami publika a energickými gitarami do celku, ktorý by sa mohol kľudne nahrať na album a okamžite vydať.

O zámere tohto turné povedal Jordan Mackampe pre Atwood Magazine: „Napriek tomu, že sú teraz moje koncerty o trochu väčšie, chcem, aby aj tak prebehlo to dôverné spojenie medzi jednotlivcami. Viem, že je to dosť ťažké, ale veľmi sa snažím, aby som to dosiahol.“ Počas koncertu síce tejto snahe isté aspekty prekážali, ale vychádzajúca hviezda neo-soulu zo seba aj tak vydala mnoho magických tónov. Ako predznamenanie kvalít prichádzajúceho debutu to určite stačilo.

Info

Jordan Mackampa (uk)
7. 12. 2019 Café V Lese, Praha

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Full Moon 10: Pokora je dar. Wovenhand (us) 1. 6. 2010 Bush Hall, Londýn, UK

Pavel Vulterýn 01.04.2020

Všechny tváře Grazu: Poznámky z Elevate 2020

Václav Adam, Jan Starý 11.03.2020

Rakouský festival nepatří k těm největším, ale sestavu nabídl prvotřídní a zejména skvěle využil možnosti města.

Zasnená ženská melanchólia (Agnes Obel)

Lucia Banáková 10.03.2020

Štyri dámy na pódiu a jemná dávka škandinávskej melanchólie nasvietená modro ružovými farbami.

„Energy crew, kde ste?!“ (Stormzy)

Jonáš Sudakov 05.03.2020

Lúč svetla neustále sledoval Stormzyho po pódiu, a keď zostal osamotený v tme, na chvíľu z neho šiel dojem, ktorý miestami rezonoval aj na albume Heavy Is The Head.

Vájb devadesátek je zpátky! (Pushteek Fest)

waghiss666 29.02.2020

Z koncertů se čím dál více vytrácí jakýsi aspekt vzrušujícího nebezpečí. Budu nadosmrti vzpomínat na všechny barvy, riffy, rytmy, tváře a pocity z tohohle večera.

Jen začátek nečeho velkého (Algiers)

waghiss666 24.02.2020

Půldruhé hodiny večírku u konce světa? Prý kdyby se o slovo nehlásila tradiční páteční diskotéka, hráli by ještě dýl. A mi by ani to nestačilo.

Vyprodaná Akropole? John Wolfhooker se hlásí o slovo.

Kateřina Ondráčková 24.02.2020

V dnešní době se žánrová vyhraněnost už moc nenosí, u John Wolfhooker se dlouhodobě osvědčila fúze screama, čistých vokálů, djentu a nově i elektro samplů.

Ho99o9 uspořádali obskurní hlukový dýchánek

Vojtěch Podjukl 24.02.2020

Frustrace je v hudbě silně znát a poskytuje zdroj energie, kterou jsou schopni na jevišti přetavit v dramatickou a absurdní podívanou.

Soundtrack do nového města (Black Marble & Panther Modern)

Sabina Coufalová 20.02.2020

Černá vládla všem. Snad nezavlaje i nad Kasárnami, hovory o budoucnosti karlínského prostoru se vynořovaly celý večer.

Efterklang v euforii. Archa též.

Veronika Mrázková 18.02.2020

Tak čistou a elektrizující radost není možné zažít často, byť se vám vystoupení líbí sebevíc... Stalo se v Divadle Archa.