Matej Kráľ | Články / Recenze | 18.09.2020
Owena Palletta som videl za podivuhodných okolností naživo pred mnohými rokmi v košickej Tabačke. Vedel som o ňom akurát to, že je to „ten týpek čo hral s Arcade Fire“. Na stagei spôsobil doslova spúšť, loopoval si husľové slučky, klavír aj gitaru, a celé to pretkal sugestívnym pesničkárskym feelingom a nenaliehavou melanchóliou. Vystúpenie v dynamike nepoľavilo ani na chvíľu, a to aj napriek tomu, že Owen stál na skromnom stageiku sám. Pre pár desiatok ľudí, čo tam boli so mnou, by tento multi-muzikant vypustil aj dušu.
Jeho najnovší album Island obsahuje všetky elementy daného koncertu s tým, že na pomoc mu prišiel London Contemporary Orchestra. Určitá nenútenosť sa piesňami zakráda aj tu, s miernou dávkou minimalistickej klasickej nadnesenosti v prevažne akustických, klavírnych a gitarových kompozíciách. Ak sa sem-tam objavia bicie, fungujú skôr ako výrazový prostriedok než ako súčasť kostry skladieb. Výnimkou je A Bloody Morning, v ktorej počuť výraznejšie crashe a hravú klavírnu tému s najciteľnejším popovým presahom.
Na rozdiel od dávneho koncertu, albumu chýba pomyselná miera napätie aj určitej invencie. Nápady ale nie sú nosníkom Owenovho v poradí piateho albumu. Tým je všadeprítomná hutná atmosféra, nálada nasiaknutá rôznorodými emóciami. Pesničky sa lenivo prepletajú a hypnotické, jednotvárne ale nežné Pallettovo vokálne frázovanie upevňuje všadeprítomný a sofistikovane vystavaný meditačný mood. A niet divu: „This emptiness is a gift, I'm free to write the future, an empty man undefeated“ z krajne folkovej skladby Transformer hovorí jasnou rečou. Ostrov je pre Palletta samota aj prázdnota, na ktorú vôbec netreba nahliadať výhradne negatívne. Objavujú sa v nej totiž obligátne úlomky svetla – vďačnosť aj fragmenty lákavého neznáma.
Za vrchol albumu považujem pieseň Fire-Mare. Ak táto skladba spĺňa parametre nadnesene znejúceho žánru „baroque-pop“, potom sa s radosťou stávam jeho nadšeným fanúšikom. Jednoduché akustické kilá kmitajúce tam a späť na pomyselnom metronome, uzemňujúce slákové pozadia a vokál nasiaknutý prekvapivou, ale o to viac potešujúcou nádejou. Takéto prekvapenia môžem.
Owen Pallett – Island (Domino, 2020)
bandcamp interpreta
Tomáš Kouřil 26.01.2021
Sci-fi fanouškovi trvá, než se vrátí do reality. Moonspotter to udělal a dovedl přitom spojit ohromný talent pro komponování elektronické hudby s místy dosti osobní výpovědí.
Valentýna Žišková 23.01.2021
Racci, druhý knižní počin Ondřeje Hrabala, jsou kompaktním, uceleným souhrnem vracejících se motivů, scenérií a nálad.
Jiří Přivřel 20.01.2021
Tindersticks v pražské Lucerně a raná devadesátá. Gentleman s krásnou dívkou, v pozadí panorama Hradčan. The heart rules the head.
Zuzana Krišková 08.01.2021
Výstava, která završuje několikaletou práci Martina Zeta zabývající se dílem svého otce, věrného komunisty a prominentního sochaře minulého režimu Miloše Zeta očima Zuzany Kriškové.
Aneta Martínková, Jana Michalcová 06.01.2021
Punková ženská čtyřka Savages oslnila svět dvěma deskami a aktuálně hibernuje, jejich frontwoman Jehnny Beth se ale rozhodla vydat na sólovou dráhu. Duel.
Kristína Valachová 31.12.2020
Keby existovalo zosobnenie krehkosti, Caitlin Pasko by bola nielen jej verným predstaviteľom, ale i protikladom.
Jonáš Sudakov 30.12.2020
Vplyvy alternatívneho rocku, popu a rapu sú tu stále, aj keď teraz v trochu iných pomeroch.
Anna Valentová 29.12.2020
Držitel Nobelovy ceny za literaturu halí svoje prózy halí do tajemného a všudypřítomného oparu, který skrývá nejasné osudy protagonistů.
František Knuth 28.12.2020
Možná i díky této desce dojdete k útěše, že na pocity, které se při všech lockdownech a karanténách derou na povrch, nejste sami.
Filip Zrno 26.12.2020
Ozvěny Fugazi, Jesus Lizard, Shellac či Arab on Radar se nesly celou deskou a přímočarost, agresivita a živelnost k Metz patří.