Jakub Veselý | Články / Recenze | 21.11.2024
Auto rodičov Alfieho Templemana môže nerušene odpočívať pod strechou, ten sa totiž nerozhodol ísť ako trinásťročný cestou garážovej kapely, k tvorbe mu postačila izba. V bedroom popových podmienkach nahral skladbu Orange Juice, ktorou sa predstavil poslucháčom. Nasledovali EP, ktoré sa obhájili v internetových playlistoch, anglický tínedžer si podmanil ľudí indie popom s presahom do rôznych žánrov. Inšpiráciami sa Templeman netají, na R&B a soulových prvkoch sa podpísala hudba Stevieho Wondera a Princea, indie rock s jemnou psychedéliou pripomínajú Tame Impala alebo MGMT. Blížiac sa k veku dvadsať rokov sa skladateľ posunul a v roku 2022 debutoval albumom Mellow Moon, ktorý už nahral v štúdiu.
Aktuálnym releasom Radiosoul Alfie Templeman zanecháva izbového skladateľstva, trávi viac času v štúdiu a pracuje s hudobníkmi. Uvedomenie, že zdieľaním skúseností môže lepšie zhmotniť nápady, prispelo albumu ešte väčším presahom do rozličných žánrov, dôraz kladie hlavne na disco a funk. Energickým skladbám svedčia svižné opakujúce sa akordy, jednoduchý rytmus a chytľavé klávesové melódie. Podiel má na tom spolupráca s americkým funkovým hudobníkom Nilom Rodgersom, s ktorým v skladbe Just a Dance budujú tanečnú hymnu.
Vultures je zase predstaviteľ experimentu. Bicie držia plynulý hypnotický groove, ktorý prehlušujú dlhohrajúce gitarové tóny a tiahle falsetto zakončené zvláštnym pípaním starej elektroniky. Na druhú stranu Eyes Wide Shut by sa dokázal uplatniť vo veľkolepej muzikálovej scéne. Žánrový prierez je zatiaľ v Templemanovom portfóliu najväčší. Skladby sa od seba líšia a okrem bežných inštrumentov zaznie aj theremin alebo indický sitár, napriek rozličnosti si drží konzistentnosť aj chytľavosť.
Pri prechádzaní tvorby bedfordshirského rodáka je jasne počuť hudobný vývin. Súčasných dvadsať jeden rokov sa prejavuje menším vplyvom inšpirácií, Radiosoulom si dláždi vlastnú cestu. Texty riešia osobnostný posun, posudzuje svoju hudbu v rámci postavenia v mainstreamu: „I heard a soul sing through the radio, he wore his heart right on his sleeve.“ Albumom sa hravo dostáva medzi prístupnú populárnu hudbu, z ktorej srší úprimná láska k hudbe.
Alfie Templeman – Radiosoul (Chess Club Records, 2024)
Bandcamp
foto © se svolením Alfie Templemana
Filip Peloušek 05.12.2024
Povznášející, psychedelií a euforií prosáklá hudba doplněná o do výšky vyhnaný zpěv Joshuy Hodgese v protikladu s texty plnými pochybností.
Kristina Kratochvilová 25.11.2024
Představu pozlátka tvrdě zadupává do země špinavá realita plná absťáku, démonů, lítosti a vyhasínajících životů Laneganových blízkých.
Šimon Žáček 24.11.2024
Zdánlivě banální příběh Anory skrývá krásy i ošklivosti chybujících lidí ve stále více matoucím světě.
Magdalena Fendrychová 11.11.2024
Texty se nezabývají současnými společenskými problémy nebo zásadními citovými zvraty, spíš popisují každodenní situace a fantazie.
Žofie Křížková 05.11.2024
Dvaačtyřicetiminutová stopáž zahrnuje jediný track a ten nabízí ponor do hluboce meditativní lázně neopakovatelných nuancí. Za týden v Praze.
Sára Prostějovská 28.10.2024
Synthpopové Forgive Too Slow vypráví deset krátkých příběhů lásky, jíž autorka v každém z nich nahlíží jinýma očima.
Šimon Žáček 28.10.2024
Druhá série Rodu draka se tak moc věnuje intimním chvílím rodinných členů, až zapomíná na zásadní konflikt. Anebo je to záměr?
Lea Valentová 25.10.2024
Dômyselnú dramaturgickú pavučinu tak organizačný tím pretkal napríklad lokálnymi mýtmi aj ladením nástrojov z mimoeurópskych lokalít.
Michal Berec 05.10.2024
Nosným kameňom je hypnotická repetitívnosť motívov, improvizácia na pomedzí apalačského folku a jazzu, ktorá sa ale môže postupne začať zlievať.
Richard Michalik 31.08.2024
Opäť cez vydavateľstvo Constellation (Godspeed You! Black Emperor, Jerusalem in My Heart) a opäť s rovnakým producentom (Zach Scholes).