Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Malé pomalé hranie

Videohry na doma: Malé pomalé hranie

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 24.03.2020

„Close your eyes/ And become a mountain/ Become all around you/ Become the skies, become the seas/ Open your eyes/ And remain the mountain/ Breathing in deeply/ Feeling the day change with the breeze.“

Text Became the Mountain zo skvelého albumu Mystic Familiar od Dana Deacona, ktorý na ňom skúma jeho vzťah so stresom a úzkosťami. V zmesi postupov klasickej hudby a elektronického syntetizátorového šialenstva nachádza východiska v pokoji skrytom v jeho vnútri. A síce spieva o šírych oceánoch a obrovských horách, no k ničomu z toho necestoval. V kľude a vyrovnanosti sa k týmto pocitom dopracoval iba zo svojho domova. Keď som sa album snažil počúvať ja, tak som zistil, že najlepší zážitok som mal práve vtedy, keď som bol taktiež doma a na moment som sa mohol odpojiť od svetu.

Tento druh emócií a dojmu vyrovnanosti preferujem v každom druhu umenia, aj keď v hrách je táto estetika často opomínaná v prospech veľkolepých neutíchajúcich dobrodružstiev. Stardew Valley spolu s A Short Hike sú minimálne v pocitoch, ktoré vyvolávajú, videohernými bratrancami albumu Mystic Familliar.

Pri oboch hrách sa viac než o príbehu dá hovoriť skôr o myšlienke, ktorú prezentujú. V Short Hike sa v postave malého vtáka menom Claire vydáte na dovolenku k svojej tete, ale keď si chcete zavolať, tak zistíte, že signál je iba na najvyššom bode ostrova, vrchu Hawk Peak. Z ruchu najnižšie položených pláží tak skrz lúky a horské chaty leziete na vrchol, kde leží pomyselná harmónia. Cesta je intuitívna a aj bez mapy sa dá orientovať pomocou značiek a kompasu. Celý herný mechanizmus je veľmi jednoduchý, pády nie sú frustrujúce a človek nikdy nezostane zaseknutý príliš dlho. To všetko iba pridáva k dojmu nevinnosti a pohody, okolo ktorých sa to celé točí. Stretnutia s obyvateľmi ostrova sú buď veľmi priateľské alebo hranične absurdné. Najviac ma pobavila postava, ktorá vymyslela svoju vlastnú hru „stickball“ (teda bedminton s konármi), ale nemala ju s kým hrať. Rovnako cukrovo roztomilá je aj pestrofarebná grafika, ktorá vyzerá ako niečo, čo by sa mohlo objaviť v neskoršej ére originálneho Nintenda DS. Za malými detailmi, ako upokojujúce čiary vetra na obrazovke a zvuky šušťania drobných nôh postavy, je vidieť veľkú lásku, ktorú autor do projektu vložil.

Mať farmu na vidieku s jablkovými hájmi a lánmi obilia znie ako sen, pokým nie je treba vstávať o štvrtej ráno a nakŕmiť kravy. Preto zostaňme radšej v tom virtuálnom svete, kde sa to dá zvládnuť iba pár klikmi. Do pixelového sveta Stardew Valley prídete ako dedič farmy, na ktorú sa rozhodnete presťahovať po tom, čo vás omrzí život vo veľkomeste. Farma je bohužiaľ v hroznom stave, a tak ju krok po kroku obnovujete – musíte vyťať stromy, posekať trávu, vytrhať burinu a nakoniec vyrýľovať políčka na sadenie. Je to nekončiaci kolobeh, ktorým sa ale hráč každým dňom posúva k vylepšeniam – lepšie krhly, zavlažovacie systémy, sýpky. Pre predstavu mám nahratých asi osemdesiatdva hodín a zďaleka som sa ešte nedostal ku všetkému. Okrem farmy sa dá zaoberať aj rybárčením a skúmaním baní, ale dopodrobna ich tu opísať je asi nemožné, pretože len na Wikipédii hry im sú venované desiatky strán. Po vzore Animal Crossing vám s tým všetkým pomôžu aj susedia, ktorých môžete obdarovávať a pomaly tak lepšie spoznávať ich príbeh a úlohu v meste. Viem, znie to ako extrémne veľa povinností a pri hraní sa pravdepodobne pristihnete, že máte v prehliadači neustále otvorené aspoň tri záložky s hernou Wikipédiou, ale Stardew Valley človeka nikam nenaháňa. Je to o stereotype budovania a farmárčenia. Rok sa stále otáča, takže ak za jednu jeseň nestihnete vypestovať tekvice, za dvanásť mesiacov vás čaká ďalšia.

K obom hrám taktiež pribaľujem vlastnoručne zostavený chillingový Spotify playlist (s klasikami akoThe Beatles, ale aj akustickou baladou od Beastie Boys!), vhodný pre pohodové lozenie po ostrovných štítoch a taktiež na nekonečné dni strávené vo virtuálnej farme Stardew Valley.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Šejkr #62: Elán mezi oblázky

Michal Pařízek 24.09.2021

Fouká tak, že i zavřené slunečníky se komíhají jak sbor opilých baletek a chudák číšník z místní taverny má s rovnáním neposlušných lehátek slušnou honičku...

Šejkr #61: „Den mě oslepí, večer utiší, noc mě skryje.“

Michal Pařízek 10.09.2021

Strašnice jsou vlídná čtvrť, bydlím tu rád. Je trochu rozbitá, špinavá a nepořádná, to mi taky celkem vyhovuje. Stejně jako to, že se tu obvykle nic moc neděje...

Sharpe 2021: To nejlepší

redakce 07.09.2021

Letos nás pohříchu tolik z Full Moon na místě nebylo, tak jsme k tradičnímu výběru toho nejlepšího vyzvali další osobnosti, kamarády i obvyklé podezřelé.

Ďakujem, milujem (Moody Moon Noize vol.2)

redakce 01.09.2021

Krom únavy nás – crew, organizátorský tým i spřízněné tváře – dostihlo po proběhlém festivalu Moody Moon Noize vol. 2 i dojetí. Ale nejen to. Putovní festival skončil. Začne.

Moody Moon Noize vol.2: Top 5

redakce 30.08.2021

Jsme nevyspalí, unavení, ale štastní. Stálo to za to. Před podrobnějšími reporty posíláme tradiční top 5 převážně z řad crew a organizátorského týmu.

Šejkr #60: „Máme to teda dělat venku? Já fakt nevím.“

Michal Pařízek 27.08.2021

Feeling podzim. Loňskou euforii na kolonádě do velké míry zapříčinilo také počasí.

Lázeňské dvojhránky 2021 (Vortex)

Veronika Havlová, Viktor Palák 24.08.2021

Gaspar Noé vysadil drogy a natočil film, ve kterém není ani stopa po stroboskopech, ale drásavostí si nezadá s jeho vrcholnými díly.

Kdo mi ukradl moje noty? (Ostravské dny 2021)

Veronika Miksová 24.08.2021

Po náměstí se pohybovali žlutě odění bubeníci a do toho se plynule přemísťovali archaicky uniformovaní členové hornické kapely a uprostřed všeho rotovaly dva klavíry.

Top 5 Josefstadt 2021

redakce 20.08.2021

Po tradičním epickém reportu přinášíme ještě výběr z toho nejlepšího očima našich redaktorů/fotografů a přátel ze zeleného údolí a přilehlých kasemat.

Šejkr #59: Dny, kdy nám to spolu nejde

Michal Pařízek 13.08.2021

Emoce tlučou křídly už od Kyjova, chceme tam být rychle, a to ještě netušíme, co nás čeká na místě.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace