Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Opakovaním k dokonalosti

Videohry na doma: Opakovaním k dokonalosti

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 30.03.2020

Keď počúvam ľudí po tridsiatke s leskom v očiach opisovať, ako sa im pohyb pretáčania kaziet ceruzkou vryl do svalovej pamäte, môžem iba zaplakať. Bohužiaľ som po roku deväťdesiat sedem už tieto ikonické rituály nezažil a jediné, čo mi zostalo, bol praobyčajný discman. Chcel by som povedať, že sa na tie časy pozerám s nostalgiou, ale nepraktickosť nosenia obalu s cédečkami a veľkého okrúhleho prehrávača prebíja akékoľvek príjemné spomienky. Vziať napálené CD s Hybrid Theory od Linkin Park alebo sestrin mixtape s najlepšími pesničkami Evanescence a HIM (teda všetkými), zatlačiť na držiak a zaklopiť obal je asi najnudnejší možný proces, na ktorý sa len ťažko bude niekedy spomínať s takou kultovosťou ako na walkmany.

Omnoho väčšiu svalovú pamäť než na používanie discmana som si tak vyvinul pri hre Supreme Snowboarding. Doteraz si pamätám, v akom bode bolo treba chytiť papierový obal a zatlačiť, aby disk s hrou rovno vypadol. Bola to hra, kde som presne vedel, kedy stlačiť CTRL, aby som na mostíku vyskočil s mojím snowboardistom najvyššie. A síce už bez hmatateľnosti fyzického disku, tak v hrateľnosti vedia podobne otestovať moju koordináciu rúk a očí aj OlliOlli 2 a Crypt of the Necrodancer.

Prvých päť minút OlliOlli 2 je najfrustrujúcejším kúskom zábavy, ktorý som kedy zažil. Keď som už len v tutoriáli nevedel prejsť na zábradlí a stále brutálne padal na hubu ako Stevie z Mid90s, tak som zvažoval, či je to vôbec hra pre mňa. OlliOlli 2 je z veľkej časti o načasovaní a akonáhle mu aspoň trochu pochopíte, tak to ide lepšie. Stále nie ľahko, ale o trochu menej zle. Základom je sledovať postavu a čakať, kedy bude skateboard milimeter od zeme, aby ste mohli v tej jednej milisekunde stlačiť klávesu a mať perfektné pristátie. Možno väčšiu prax než v pristávaní som mal v opakovaní levelu, kde bol môj palec neustále pripravený stlačiť reštart. Aby ste sa vyhli zbesilému reštartovaniu, tak odporúčam dookola prechádzať tutoriály a všetky mechaniky si tak najprv dokonale osvojiť. Na tratiach rozhodne čas na rozmýšľanie nie je a všetko robíte iba inštinktívne. A keď takto bez rozmýšľania prejdete level so spojeným štyridsať trikovým kombom, tak zažijete ozaj nenahraditeľný pocit uspokojenia. OlliOlli 2 zvláda dokonale vyvážený noseslide medzi bezmedznou frustráciou a návykovou zábavou. Ako väčšina športových hier, aj OlliOlli 2 má síce dobrý soundtrack, ale musím odporučiť môj trapovo-punkovo-rapovo-elektronický ultra hype 5000 mix na Spotify.

Pred pár dňami písala Maria Pyatkina o dôležitosti tanečných pohybov v týchto usedených chvíľach. A síce je Crypt of the Necrodancer iba videohra, taktiež vyzýva ľudí k hýbaniu sa do rytmu. Táto roguelike hra premieňa klasické chodby fantasy žalárov na tanečný parket, kde sa prebojujete na koniec bludiska, iba keď sa budete hýbať podľa beatu piesní. Aby ste porazili kostlivcov, minotaurov a drakov, tak sa musíte naučiť počúvať rytmus hudby a hýbať s postavou podľa neho, inak vás hra nepustí. Každou úrovňou sa rytmus mení, a tak jedinou záchranou je spoznať vzorce pohybu nepriateľov. Osemdesiatkové disco s hrdinskými stredovekými motívmi je geniálne, ale je aj možnosť si vložiť vlastný soundtrack. Lepšie hypno ako sekanie zombíkov do rytmu albumu Los Angeles od Flying Lotusa som v hre už dlho nezažil. Ak by vám ale poklepkávanie do rytmu nestačilo na klávesnici, hra má podporu aj tanečnej podložky, na ktorej by sme momentálne mali tancovať asi všetci. Tak ako všetky hry tohto žánru aj Crypt of the Necrodancer je mierne náročnejší, ale našťastie zbieraním rôznych predmetov a zvyšovaním počtu životov sa v náhodne generovaných leveloch dá pomerne rýchlo naučiť žiť.

V Good Old Games obchode teraz prebieha jarný výpredaj, kde si oba tieto klenoty môžete kúpiť za 80 Kč. Ešte dnes.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Cesto-pics.jpg no.3

Mária Karľaková 26.05.2020

Cestovanie nie je len o tom dostať sa na dané miesto, je o objavovaní, slobode, hľadaní, o prítomnom okamihu o tom, že samotná cesta je cieľ.

Singletone: Protomartyr – Worm in Heaven / Processed By the Boys

Štěpán Sukdol 17.05.2020

Iggy Pop o Protomartyr prohlásil, že jsou ta nejlepší kapela, co dnes v Americe mají. Postpunková parta z Detroitu slaví dekádu působení na scéně dvěma singly, brzo deskou.

Jako zabít naději

Michal Pařízek 15.05.2020

Uvolňování opatření pouhým zvyšováním kapacity kulturní akcí je úsměvné a jak již bylo řečeno, vychází z naprosté neznalosti prostředí a problematiky. Co bude dál?

Šejkr na doma: Na viděnou

Michal Pařízek 30.04.2020

Po půlhodinovém telefonátu s Brendonem z The Kill Devil Hills jsem chtěl psát o tom, jak se bojí o svoji hippie sestru... Poslední Šejkr na doma je tu.

Šejkr na doma: Spi sladce, potvoro

Michal Pařízek 29.04.2020

Gejzír vtipu a humorných situací – načala to Kateřina Konečná plamennou obhajobou maršála, který přišel o pomník, pak jsme viděli rozhořčeného Bohumila Pečínku a celé to završil Barťák.

Šejkr na doma: Básníci a bábovičky

Michal Pařízek 28.04.2020

„Tepláky jsou nové džíny.“ Někdy není jednoduché udržet si zdravý rozum, při sledování novinových titulků v poslední době je to ještě o poznání těžší.

Šejkr na doma: Ambulance horkých nápojů

Michal Pařízek 27.04.2020

Chybí mi kavárny. Možná víc než co jiného. Chybí mi jejich atmosféra, podivným způsobem kombinující ruch a klid, stejně jako možnost ji sdílet.

Sám doma #2: O křehkých lidech

cyril kosak 26.04.2020

Trocha mizantropie nikoho nezabije aneb o víře v dobrého člověka v časech nejen pandemických.

Šejkr na doma: Nedělní kino

Michal Pařízek 26.04.2020

Dnes to trochu odlehčíme filmovými tipy. Máme neděli a lenošení u obrazovky se prostě nabízí.

Šejkr na doma: „Now here's a little story, I've got to tell...“

Michal Pařízek 25.04.2020

Bylo to 23. února roku 1995. Polovina devadesátých let nebylo moje úplně nejlepší období, moc jsem toho nedělal a to, co jsem dělal, mě moc nebavilo.