Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 17.04.2020

Pred pár týždňami vyšiel nový diel Animal Crossing na Nintendo Switch a zdá sa, že momentálne ľudia tento druh zábavy veľmi ocenili. Len v Japonsku sa za prvých desať dní predalo viac ako dva milióny kópií. O tom, prečo je detský simulátor farmárčenia tak populárny, koluje jedna teória, ktorá odkrýva skrytú genialitu Nintenda.

Základ hrateľnosti Animal Crossing je veľmi jednoduchý – máš svoj pozemok, tam si pestuješ rastliny, potom sa socializuješ so susedmi a nakoniec môžeš rozvíjať svoje talenty. Zároveň si stále v prírode, vo svojom vlastnom domčeku a okolo teba nie je priestor zaprataný priemyslom. Nintendo nevedomky našlo kľúč k tomu, po čom ľudia naozaj túžia. Nie byť napchatý v panelákoch vo veľkomestách, ale žiť v prírode. A rovnako ako je hráč v Animal Crossing obklopený ostatnými osadníkmi, tak aj my pociťujeme potrebu mať vo svojom okolí iných ľudí. Japonskí vývojári nasimulovali ideálny svet, v ktorom odhalili, že množstvo pominuteľných potešení je zbytočné a jediné, čo skutočne potrebujeme, je obyčajný každodenný život v nepoškodenom svete naplnenom prírodou. Alebo to tak vôbec nie je a tento patetický výlev je iba výsledkom mojej niekoľko týždňovej karantény, nostalgie za horou v domovských Obyciach a zážitkom z dvoch krásnych hier, ktorých základ tkvie práve v ich vzťahu k prírode.

Meadow vychádza zo základov série Shelter – simulátorov života divokých zvierat, ktorých náplňou je lov, vyhýbanie sa predátorom a staranie sa o svoje mláďatá. To všetko v atypickom grafickom spracovaní, ktoré je zmesou ručne kreslených textúr a lowpoly vizuálu. Po odstránení elementov prežívania sa môže zdať, že zostane iba nezáživná hra, v ktorej ako zajac bezcieľne chodíte po prázdnom svete, ale v skutočnosti Meadow takto vôbec nepôsobí. Dobrodružné prežívanie nahrádzajú MMO prvky, ktoré tvorcovia nazývajú ako „fórum prezlečené za hru“. Kvôli špecifickej hrateľnosti vznikla aj extrémne špecifická komunita, ktorá nevyhľadáva akčnosť a konflikt, ale pokoj. Hra poskytuje čistý sociálny zážitok, ktorý je okresaný o verbálny alebo textový chat, a namiesto toho sa s ostatnými hráčmi dorozumievate iba skrz zvuky a gestá zvierat a zopár roztomilých emotikonov. Pri čítaní užívateľských recenzií som v žiadnej z nich nenašiel, aký je cieľ hry. Keď som ho teda nakoniec objavil až skrz pozorovanie ostatných zvierat a vďaka vzájomnej pomoci neznámych spoluhráčov, bol to veľmi príjemný pocit, s ktorým Meadow pracuje často. Zjednodušene je potrebné zbierať rôzne predmety, čo môžete robiť aj sami, ale hra vás k spolupráci núti, a to nie iba kvôli postupu. Tvorcovia si uvedomujú, že silná stránka hry vyniká hlavne vtedy, keď sa cez rozprávkovú prírodnú krajinu v zemitých tónoch spolu prechádzate so žabami, zajacmi, orlami, jeleňmi, ježkami a tigrami. Na soundtracku si dali autori taktiež záležať, ale pekným doplnkom je aj súčasnou situáciou inšpirovaná dvojica inštrumentálnych albumov od Nine Inch Nails zo série Ghosts – Together a Locustus. Kapela ich vydala ako znak solidarity v ťažkých časoch a Trent Reznor v krátkom sprievodnom texte poukázal na dôležitosť medziľudského kontaktu: „Aj keď mnoho ľudí definuje samých seba ako antisociálne typy, ktoré preferujú byť osamote, tak momentálna situácia nám ukázala dôležitosť a silu spojení medzi ľuďmi.“

Zatiaľ čo pohľad na prírodu očami Meadow bol zameraný na väčšie ekosystémy, tak Unravel rozlišuje aj najmenšie steblá trávy. Naturalistické zasadenie tejto platformovej skákačky je oporou smutného príbehu o starej paní, ktorá stráca spomienky a zostávajú z nich iba rozmazané fotky v albume. Aby o ne naveky neprišla, tak malý Yarny, ktorý náhodou vznikne zo spadnutého klbka, cez spomienky prechádza, prepája ich vlnenou niťou a postupne obnovuje. Po skočení do fotografií sa ocitá v očarujúcich svetoch plných kvitnúcich ďatelín, borovicových hájov, popadaného jesenného lístia, ale aj slaného morského vzduchu. Návrh postavy Yarnyho (ktorého si môžete vyrobiť aj doma), je úžasný sám o sebe a k jeho uveriteľnosti prispievajú drobné momenty interakcie s okolím. Pri západe slnka si s úžasom obzerá lúče svetla prenikajúce cez čiastočky prachu, v zime si objíma rukami telo a zohrieva sa, a keď vyjde z vody, celý sa otrasie. Táto nevinnosť a jednoduchá ovládacia schéma by mohli naznačovať, že je to ľahká hra pre najmenšie deti, ale niektoré úseky a hádanky sú nečakane frustrujúce. Roztomilosť celého výsledku tieto chvíle prekrýva. Zároveň je súčasťou predplatnej služby od EA – Origin Access–, kde si za 3,99 € mesačne môžete stiahnuť ďalších dvesto novších aj starších hier.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Cesto-pics.jpg no.3

Mária Karľaková 26.05.2020

Cestovanie nie je len o tom dostať sa na dané miesto, je o objavovaní, slobode, hľadaní, o prítomnom okamihu o tom, že samotná cesta je cieľ.

Singletone: Protomartyr – Worm in Heaven / Processed By the Boys

Štěpán Sukdol 17.05.2020

Iggy Pop o Protomartyr prohlásil, že jsou ta nejlepší kapela, co dnes v Americe mají. Postpunková parta z Detroitu slaví dekádu působení na scéně dvěma singly, brzo deskou.

Jako zabít naději

Michal Pařízek 15.05.2020

Uvolňování opatření pouhým zvyšováním kapacity kulturní akcí je úsměvné a jak již bylo řečeno, vychází z naprosté neznalosti prostředí a problematiky. Co bude dál?

Šejkr na doma: Na viděnou

Michal Pařízek 30.04.2020

Po půlhodinovém telefonátu s Brendonem z The Kill Devil Hills jsem chtěl psát o tom, jak se bojí o svoji hippie sestru... Poslední Šejkr na doma je tu.

Šejkr na doma: Spi sladce, potvoro

Michal Pařízek 29.04.2020

Gejzír vtipu a humorných situací – načala to Kateřina Konečná plamennou obhajobou maršála, který přišel o pomník, pak jsme viděli rozhořčeného Bohumila Pečínku a celé to završil Barťák.

Šejkr na doma: Básníci a bábovičky

Michal Pařízek 28.04.2020

„Tepláky jsou nové džíny.“ Někdy není jednoduché udržet si zdravý rozum, při sledování novinových titulků v poslední době je to ještě o poznání těžší.

Šejkr na doma: Ambulance horkých nápojů

Michal Pařízek 27.04.2020

Chybí mi kavárny. Možná víc než co jiného. Chybí mi jejich atmosféra, podivným způsobem kombinující ruch a klid, stejně jako možnost ji sdílet.

Sám doma #2: O křehkých lidech

cyril kosak 26.04.2020

Trocha mizantropie nikoho nezabije aneb o víře v dobrého člověka v časech nejen pandemických.

Šejkr na doma: Nedělní kino

Michal Pařízek 26.04.2020

Dnes to trochu odlehčíme filmovými tipy. Máme neděli a lenošení u obrazovky se prostě nabízí.

Šejkr na doma: „Now here's a little story, I've got to tell...“

Michal Pařízek 25.04.2020

Bylo to 23. února roku 1995. Polovina devadesátých let nebylo moje úplně nejlepší období, moc jsem toho nedělal a to, co jsem dělal, mě moc nebavilo.