Články / Sloupky/Blogy

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Videohry na doma: Prejavy absencie prírody a ľudí

Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 17.04.2020

Pred pár týždňami vyšiel nový diel Animal Crossing na Nintendo Switch a zdá sa, že momentálne ľudia tento druh zábavy veľmi ocenili. Len v Japonsku sa za prvých desať dní predalo viac ako dva milióny kópií. O tom, prečo je detský simulátor farmárčenia tak populárny, koluje jedna teória, ktorá odkrýva skrytú genialitu Nintenda.

Základ hrateľnosti Animal Crossing je veľmi jednoduchý – máš svoj pozemok, tam si pestuješ rastliny, potom sa socializuješ so susedmi a nakoniec môžeš rozvíjať svoje talenty. Zároveň si stále v prírode, vo svojom vlastnom domčeku a okolo teba nie je priestor zaprataný priemyslom. Nintendo nevedomky našlo kľúč k tomu, po čom ľudia naozaj túžia. Nie byť napchatý v panelákoch vo veľkomestách, ale žiť v prírode. A rovnako ako je hráč v Animal Crossing obklopený ostatnými osadníkmi, tak aj my pociťujeme potrebu mať vo svojom okolí iných ľudí. Japonskí vývojári nasimulovali ideálny svet, v ktorom odhalili, že množstvo pominuteľných potešení je zbytočné a jediné, čo skutočne potrebujeme, je obyčajný každodenný život v nepoškodenom svete naplnenom prírodou. Alebo to tak vôbec nie je a tento patetický výlev je iba výsledkom mojej niekoľko týždňovej karantény, nostalgie za horou v domovských Obyciach a zážitkom z dvoch krásnych hier, ktorých základ tkvie práve v ich vzťahu k prírode.

Meadow vychádza zo základov série Shelter – simulátorov života divokých zvierat, ktorých náplňou je lov, vyhýbanie sa predátorom a staranie sa o svoje mláďatá. To všetko v atypickom grafickom spracovaní, ktoré je zmesou ručne kreslených textúr a lowpoly vizuálu. Po odstránení elementov prežívania sa môže zdať, že zostane iba nezáživná hra, v ktorej ako zajac bezcieľne chodíte po prázdnom svete, ale v skutočnosti Meadow takto vôbec nepôsobí. Dobrodružné prežívanie nahrádzajú MMO prvky, ktoré tvorcovia nazývajú ako „fórum prezlečené za hru“. Kvôli špecifickej hrateľnosti vznikla aj extrémne špecifická komunita, ktorá nevyhľadáva akčnosť a konflikt, ale pokoj. Hra poskytuje čistý sociálny zážitok, ktorý je okresaný o verbálny alebo textový chat, a namiesto toho sa s ostatnými hráčmi dorozumievate iba skrz zvuky a gestá zvierat a zopár roztomilých emotikonov. Pri čítaní užívateľských recenzií som v žiadnej z nich nenašiel, aký je cieľ hry. Keď som ho teda nakoniec objavil až skrz pozorovanie ostatných zvierat a vďaka vzájomnej pomoci neznámych spoluhráčov, bol to veľmi príjemný pocit, s ktorým Meadow pracuje často. Zjednodušene je potrebné zbierať rôzne predmety, čo môžete robiť aj sami, ale hra vás k spolupráci núti, a to nie iba kvôli postupu. Tvorcovia si uvedomujú, že silná stránka hry vyniká hlavne vtedy, keď sa cez rozprávkovú prírodnú krajinu v zemitých tónoch spolu prechádzate so žabami, zajacmi, orlami, jeleňmi, ježkami a tigrami. Na soundtracku si dali autori taktiež záležať, ale pekným doplnkom je aj súčasnou situáciou inšpirovaná dvojica inštrumentálnych albumov od Nine Inch Nails zo série Ghosts – Together a Locustus. Kapela ich vydala ako znak solidarity v ťažkých časoch a Trent Reznor v krátkom sprievodnom texte poukázal na dôležitosť medziľudského kontaktu: „Aj keď mnoho ľudí definuje samých seba ako antisociálne typy, ktoré preferujú byť osamote, tak momentálna situácia nám ukázala dôležitosť a silu spojení medzi ľuďmi.“

Zatiaľ čo pohľad na prírodu očami Meadow bol zameraný na väčšie ekosystémy, tak Unravel rozlišuje aj najmenšie steblá trávy. Naturalistické zasadenie tejto platformovej skákačky je oporou smutného príbehu o starej paní, ktorá stráca spomienky a zostávajú z nich iba rozmazané fotky v albume. Aby o ne naveky neprišla, tak malý Yarny, ktorý náhodou vznikne zo spadnutého klbka, cez spomienky prechádza, prepája ich vlnenou niťou a postupne obnovuje. Po skočení do fotografií sa ocitá v očarujúcich svetoch plných kvitnúcich ďatelín, borovicových hájov, popadaného jesenného lístia, ale aj slaného morského vzduchu. Návrh postavy Yarnyho (ktorého si môžete vyrobiť aj doma), je úžasný sám o sebe a k jeho uveriteľnosti prispievajú drobné momenty interakcie s okolím. Pri západe slnka si s úžasom obzerá lúče svetla prenikajúce cez čiastočky prachu, v zime si objíma rukami telo a zohrieva sa, a keď vyjde z vody, celý sa otrasie. Táto nevinnosť a jednoduchá ovládacia schéma by mohli naznačovať, že je to ľahká hra pre najmenšie deti, ale niektoré úseky a hádanky sú nečakane frustrujúce. Roztomilosť celého výsledku tieto chvíle prekrýva. Zároveň je súčasťou predplatnej služby od EA – Origin Access–, kde si za 3,99 € mesačne môžete stiahnuť ďalších dvesto novších aj starších hier.

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Šejkr #127: Jak je důležité nevyhrát

Michal Pařízek 05.04.2024

O Liv.e více v dubnovém Full Moonu, ten text vůbec nebyl v plánu, ale prostě musel ven. Ona sama říká, že když nahrávala loňské album Girl in the Half Pearl,…

Hudba pre každého a každý pre hudbu (Žižkovská noc 2024)

Zuzana Valešová 30.03.2024

Zatiaľčo minulý rok pôsobila Žižkovská noc ako taký “kočkopes”, tento rok nastúpila v plnej sile s jasnou správou, myšlienkou a víziou mne viac než sympatickou.

Šejkr #126: „Ono se to k tobě blíží“

Michal Pařízek 22.03.2024

„Světová zpráva o štěstí zařadila Česko na 18. místo.“ No to se mi ulevilo, pak že jsme na tom špatně.

Preview: Jeden svět 2024

Ondra Helar 19.03.2024

Šest festivalových tipů, a to napříč tématy, protože i to je letošní novinkou – schází jednotné téma, zato je spoustu různých kategorií.

Šejkr #125: Jako v křesle

Michal Pařízek 08.03.2024

Dělo se toho spoustu, možná nejsilnějším zážitkem ale byla návštěva Kunstmuzea v Haagu. V hlavní roli Max Beckmann, Piet Mondrian, De Stijl. A Can.

Šejkr #124: „praise your cringe“

Michal Pařízek 23.02.2024

„Praise your cringe,“ hřímá Joshua Idehen z pódia lublaňského klubu Channel Zero. Motivuje, káže a směje se u toho. Emoce na praporu a dojetí.

To nejlepší z první dekády festivalu Ment (Andraž Kajzer)

Andraž Kajzer 13.02.2024

Dekáda je výročí, které je potřeba pořádně oslavit. Jako první nabízíme pamětihodné momenty přehlídky uměleckého ředitele festivalu Andraže Kajzera.

Šejkr #123: To podstatné již…

Michal Pařízek 09.02.2024

Pohledy se mohou různit, naštěstí. „Můj je ten správný.“ Ano, takhle by to mělo, mohlo být. Právě Kafka je jednou z těch osobností...

Šejkr #122: „El color de los días“

Michal Pařízek 26.01.2024

„Tohle je konec internetu. Měli bysme si zase posílat dopisy, to bude mnohem užitečnější než tenhle shit.“ Ano, na letošním Eurosonicu padaly i takovéto věty.

Šejkr #121: Nanovo

Michal Pařízek 12.01.2024

Přelom roku je mimo jiné ve znamení koncertní pauzy. Pokaždé si to užívám víc, je třeba vypnout a povolit... Na jak dlouho?

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace