Jonáš Sudakov | Články / Sloupky/Blogy | 17.04.2020
Pred pár týždňami vyšiel nový diel Animal Crossing na Nintendo Switch a zdá sa, že momentálne ľudia tento druh zábavy veľmi ocenili. Len v Japonsku sa za prvých desať dní predalo viac ako dva milióny kópií. O tom, prečo je detský simulátor farmárčenia tak populárny, koluje jedna teória, ktorá odkrýva skrytú genialitu Nintenda.
Základ hrateľnosti Animal Crossing je veľmi jednoduchý – máš svoj pozemok, tam si pestuješ rastliny, potom sa socializuješ so susedmi a nakoniec môžeš rozvíjať svoje talenty. Zároveň si stále v prírode, vo svojom vlastnom domčeku a okolo teba nie je priestor zaprataný priemyslom. Nintendo nevedomky našlo kľúč k tomu, po čom ľudia naozaj túžia. Nie byť napchatý v panelákoch vo veľkomestách, ale žiť v prírode. A rovnako ako je hráč v Animal Crossing obklopený ostatnými osadníkmi, tak aj my pociťujeme potrebu mať vo svojom okolí iných ľudí. Japonskí vývojári nasimulovali ideálny svet, v ktorom odhalili, že množstvo pominuteľných potešení je zbytočné a jediné, čo skutočne potrebujeme, je obyčajný každodenný život v nepoškodenom svete naplnenom prírodou. Alebo to tak vôbec nie je a tento patetický výlev je iba výsledkom mojej niekoľko týždňovej karantény, nostalgie za horou v domovských Obyciach a zážitkom z dvoch krásnych hier, ktorých základ tkvie práve v ich vzťahu k prírode.
Meadow vychádza zo základov série Shelter – simulátorov života divokých zvierat, ktorých náplňou je lov, vyhýbanie sa predátorom a staranie sa o svoje mláďatá. To všetko v atypickom grafickom spracovaní, ktoré je zmesou ručne kreslených textúr a lowpoly vizuálu. Po odstránení elementov prežívania sa môže zdať, že zostane iba nezáživná hra, v ktorej ako zajac bezcieľne chodíte po prázdnom svete, ale v skutočnosti Meadow takto vôbec nepôsobí. Dobrodružné prežívanie nahrádzajú MMO prvky, ktoré tvorcovia nazývajú ako „fórum prezlečené za hru“. Kvôli špecifickej hrateľnosti vznikla aj extrémne špecifická komunita, ktorá nevyhľadáva akčnosť a konflikt, ale pokoj. Hra poskytuje čistý sociálny zážitok, ktorý je okresaný o verbálny alebo textový chat, a namiesto toho sa s ostatnými hráčmi dorozumievate iba skrz zvuky a gestá zvierat a zopár roztomilých emotikonov. Pri čítaní užívateľských recenzií som v žiadnej z nich nenašiel, aký je cieľ hry. Keď som ho teda nakoniec objavil až skrz pozorovanie ostatných zvierat a vďaka vzájomnej pomoci neznámych spoluhráčov, bol to veľmi príjemný pocit, s ktorým Meadow pracuje často. Zjednodušene je potrebné zbierať rôzne predmety, čo môžete robiť aj sami, ale hra vás k spolupráci núti, a to nie iba kvôli postupu. Tvorcovia si uvedomujú, že silná stránka hry vyniká hlavne vtedy, keď sa cez rozprávkovú prírodnú krajinu v zemitých tónoch spolu prechádzate so žabami, zajacmi, orlami, jeleňmi, ježkami a tigrami. Na soundtracku si dali autori taktiež záležať, ale pekným doplnkom je aj súčasnou situáciou inšpirovaná dvojica inštrumentálnych albumov od Nine Inch Nails zo série Ghosts – Together a Locustus. Kapela ich vydala ako znak solidarity v ťažkých časoch a Trent Reznor v krátkom sprievodnom texte poukázal na dôležitosť medziľudského kontaktu: „Aj keď mnoho ľudí definuje samých seba ako antisociálne typy, ktoré preferujú byť osamote, tak momentálna situácia nám ukázala dôležitosť a silu spojení medzi ľuďmi.“
Zatiaľ čo pohľad na prírodu očami Meadow bol zameraný na väčšie ekosystémy, tak Unravel rozlišuje aj najmenšie steblá trávy. Naturalistické zasadenie tejto platformovej skákačky je oporou smutného príbehu o starej paní, ktorá stráca spomienky a zostávajú z nich iba rozmazané fotky v albume. Aby o ne naveky neprišla, tak malý Yarny, ktorý náhodou vznikne zo spadnutého klbka, cez spomienky prechádza, prepája ich vlnenou niťou a postupne obnovuje. Po skočení do fotografií sa ocitá v očarujúcich svetoch plných kvitnúcich ďatelín, borovicových hájov, popadaného jesenného lístia, ale aj slaného morského vzduchu. Návrh postavy Yarnyho (ktorého si môžete vyrobiť aj doma), je úžasný sám o sebe a k jeho uveriteľnosti prispievajú drobné momenty interakcie s okolím. Pri západe slnka si s úžasom obzerá lúče svetla prenikajúce cez čiastočky prachu, v zime si objíma rukami telo a zohrieva sa, a keď vyjde z vody, celý sa otrasie. Táto nevinnosť a jednoduchá ovládacia schéma by mohli naznačovať, že je to ľahká hra pre najmenšie deti, ale niektoré úseky a hádanky sú nečakane frustrujúce. Roztomilosť celého výsledku tieto chvíle prekrýva. Zároveň je súčasťou predplatnej služby od EA – Origin Access–, kde si za 3,99 € mesačne môžete stiahnuť ďalších dvesto novších aj starších hier.
Michal Pařízek 17.11.2023
Co vás pohání po těch letech v oboru, ptali se mě na kurzu kulturní žurnalistiky předevčírem v Olomouci. Že by to byl tenhle stres? Občas bych měnil.
Michal Pařízek 13.11.2023
Razítkem kvality je v neděli spuštěný předprodej na další ročník – dvě třetiny celofestivalových vstupenek se vyprodalo za několik hodin. Už máte ten svůj?
Michal Pařízek 12.11.2023
Na oltáři Janskerku stojí čtyři kotoučové magnetofony, tolik najednou jsem jich možná nikdy neviděl. Tolik jich nemá ani Amák v Golden Hive, napadne mě okamžitě.
Michal Pařízek 11.11.2023
„Která kapela vás zaujala nejvíc?“ Anketa, kterou spouští neznámý týpek na terase TivoliVredenburg začíná být čím dál vtipnější, zeptá se asi osmi lidí...
Michal Pařízek 10.11.2023
Kdo byl uvnitř? Otázka, která trápila první den festivalu Le Guess Who? většinu jeho návštěvníků. Groote Zaal patřil celý úvodní den projektu Anonymous.
Michal Pařízek 03.11.2023
Některé věci jsou prostě dané, dochází mi, když se před vchodem do Hybernie potkáme s Kristofem Hahnem, spontánně se obejmeme a klábosíme, jako bysme se viděli včera.
Soňa Pokorná 01.11.2023
Anglický punkový básník, hudebník a performer John Cooper Clarke napsal báseň Evidently Chickentown (Evidentně zasrané město), která popisuje marnost každodenního života na předměstí.
Magdalena Fendrychová 22.10.2023
Vizi budoucnosti, v níž stát přijde o umělecké talenty, načrtl během happeningu iniciativa Nenechme kulturu utichnout na Hlavním nádraží.
Michal Pařízek 20.10.2023
Zmačkáním se zlidšťuje. Vrtá mi to hlavou čím dál víc. Že by to všechno leželo v chybách, v poškozeních?
Zuzana Malá 10.10.2023
„Očekávejte neočekávatelné“ nebylo jen mottem setu Autechre, ale i celého festivalu, který si letos vzal za své přízvisko Dada.