Vstupní prohlídka: RNZ

Slovenský raper RNZ, proslulý jedinečnou kombinací výbušnosti a melancholie, vystoupí na první pražské edici Underground Overtake. Tenhle koncept, za nímž stojí Dušan Vlk, čerpá inspiraci z československé alternativní a undergroundové scény a lajnap zahrnuje jména jako Arleta, Berlin Manson nebo Edúv syn. Sám RNZ má blízko k phonku, temnému trapu a emo rapu a používá širokou škálu samplů, podle vlastních slov se jeho hudba rodí z potřeby zpracovat nebo vyjádřit emoce, které jsou většinou negativní. „Pozrime sa spolu, aké ďalšie tajomstvá ukrýva unikátne podzemie...“ A to třeba v rámci konceptu Underground Overtake ve Fuchsu!

Co tě inspirovalo k hudebnímu stylu, který hraješ?
Z hľadiska jej inštrumentálnej časti, ma dosť inšpiruje veľa vecí. Dominuje samozrejme zámorský, ale aj európsky underground, rôzne unknown alebo aj celkom known projekty. Žánrovo je to od trapu cez memphis phonk, dungeon a iné synth projekty, postpunk, posthocičo až po fakt nedefinovateľné ambientné veci. A potom ešte širšia škála najrôznejších žánrov a zvukových stôp, ktoré počúvam úplne na náhodu a hľadám materiál pre samplovanie. Textovo ma z veľkej časti inšpiruje moja hlava, keď som v nepohode. Tak to potom aj vyzerá. Celkovo moja hudba vzniká väčšinou s potrebou nejakého spracovania… alebo iba vyjadrenia emócií, väčšinou negatívnych. Dlho bola určitou formou terapie. A ukázalo sa, že keď ju začnem zanedbávať, nie je to so mnou na vydržanie. Takže asi ju musím robiť ešte dlho.

Čím se bavíš/živíš vedle hudby?
Mám normálny dayjob, office alebo skôr homeofficejob. Papíry a zase papíry. Netreba zbytočne rozvádzať. Je to ale celkom ok, dáva mi to veľa priestoru k tomu, aby som mohol tvoriť, nerobím dvanástky vo fabrike, čas si riadim podľa seba.

Inak sa bavím s kamošmi, čítam, hrám nejaké hry, vydržím vždy tak půl hodiny – moje nervy, občas navštívim nejakú výstavu, vyrazím na náhodu do cudzieho mesta alebo omylom degustujem nápoje alkoholického typu. Momentálne mi ale dosť času zaberá hlavne práca na novom projekte. Robím už asi tretiu verziu. Toto mám dobře, urobiť veci a potom ich vymazať.

Co je nejhoršího na hraní v kapele/hraní bez kapely?
Na toto neviem úplne odpovedať. Sme kapela? Niesme kapela? Je pravda, že čo sa tvoriaceho procesu týka, idem solo. Beatmaking, písanie textov, nahrávanie, mix, master (ten teda nerobím že vôbec, šok!), klasický Soundcloud model.

Koncerty ale hráme väčšinou v zostave ja, Akaname ako môj boy na stagi, máme spolu zopár spoločných trackov, ale sety hrá so mnou komplet, doplňuje mi texty, robí hype a všetky veci okolo, veľký energybooster tento chlapec, a David-San, DJ, ktorého si občas požičiavam od svetoznámej kapely Dušan Vlk. Takže naživo sme kapela. A čo je najhoršieho na hraní s nimi? Nič, všetko je najlepšie, od príprav cez cestu, koncert, nech je akýkoľvek, až po afterky, nech sú akékoľvek, nemám námietky, ľúbim.

Co bezpečně rozhodí tvoji pozornost?
Veľmi veľa vecí. Nemám z toho radosť, ale je to tak. Snažím sa na tom postupne pracovať, ale do tej doby ma ešte dokážu rozhodiť napríklad správy typu „dáme jednu hru? Alebo ideme na jedno?“, ostré slnko, zvuk budíku, hovory zo skrytých čísiel alebo moje overthinkujúce ja.

Bez jakého jídla a pití by se neměla obejít žádná koncertní backstage?
Nech je tam, čo chce, ale čo sa jedla týka, nech sú tam vegan options, čo sa pitia týka, veľa vody a skoro rovnako veľa gintonicu. Ostatné vybavíme, keď treba.

Za co utrácíš peníze/čas, co se týče hudby?
Keď tak nad tým rozmýšľam, do hudby som vrazil niečo pri nakupovaní základného gearu pre nahrávanie, potom už len veľa času a nervov v priebehu tvoriaceho procesu.

Jak bys charakterizoval/a současný svět ve třech větách?
Zvláštne miesto – niekedy ťa víta s otvorenou náručou, ale pripadá mi, že ti iba chce ukázať veci, ktoré ti riadne domotajú hlavu, či už pozitívne, alebo negatívne. A potom sa staraj sám, alebo s ľuďmi, s ktorými sa cítíš safe. Z iného uhlu pohľadu by som si dovolil požiačiať vetu z textu môjho dobrého kamaráda Denisa K.: „Tento svet není pre ľudí, jak sme my.“