Články / Profily/retro

Zbastardení potomkovia black metalu II. - Panopticon

Zbastardení potomkovia black metalu II. - Panopticon

Filip Švantner | Články / Profily/retro | 30.01.2013

Dnes vám, milé detváky, vyrozprávam krásny príbeh. Je to príbeh plný boja za vznešené ideály, príbeh viery v lepšie zajtrajšky. Viem, znie to mierne pateticky, ale život vie byť neraz prekrásne vznosný a teatrálny. A hudba obzvlášť. Keď je hraná s citom a poriadnym zapálením, vie rozhýbať masy. Nie, žiadna revolúcia sa nekoná, aj keď Austin Lunn aka Panopticon sa o niečo obdobné zrejme potajomky a šifrovane snaží.

Ako som sa už zmienil, Panopticon rovná sa Austin Lunn, čo je chlapík, akých na scéne behajú haldy. Však viete... „Pestovaná“ brada, kérky a džíska, čo si pamätá ešte zlaté časy crustu. Austin je z Kentucky a ako správny južan vyrastal na hudbe drsných chlapcov a drevné country a folk mu nie sú cudzie. Austin je pán rozhľadený a okrem hudby sa rád špáral v Marxovi, Orwellovi a Chomskom, ktorí sa časom stali jeho „sekundárnymi rock stars“. S ľavičiarskymi postojmi a sociálnou kritikou ide ruka v ruke aj zmena náhľadu na hudobný priemysel a keďže mladý Austin vždy túžil po náprave skazeného ľudstva, ujal sa tejto úlohy svojsky, s gitarou v ruke a s čírym DIY prístupom v srdci. Vznikol Panopticon, projekt, v ktorom Austin nádherne skĺbil a uviedol do symbiózy svoju lásku k folku, punku, post-rocku, zúrivému severskému black metalu a samozrejme k tak obľúbeným rovnostárskym myšlienkam, sociálnej kritike a rozprávkovému pohanstvu.

Panopticon je popredným predstaviteľom takzvaného red and anarchist black metalu, čo je škatuľka neuveriteľne blbá, pretože sa z nej (ako z väčšiny podobných) nič nedozviete. Áno, Austin má black metal rád a taktiež mu nie sú cudzie revolučné farby, avšak to nie je zďaleka všetko. Vzorom a manifestom vám, drahí čitatelia, bude jeho posledná nahrávka, ktorá nesie výrečný názov Kentucky a ktorej jednoduchý obal tvorí čiernobiela silueta baníka na pozadí pitoresknej krajinky ako vystrihnutej z Thoreauových úvah, ktoré nie sú cudzie ani ostatným predstaviteľom svojskej hudobnej vetvy z okolia pohoria Cascadia. Z amerických blackerov sa totiž za posledné roky stali ekofilozofi (čo je z veľkej časti zásluha Wolves in the Throne Room) a Kentucky sa taktiež zaoberá environmentálnym dopadom baníctva na panenskú krajinu. Ale o tomto hudobnom hnutí si povieme niekedy nabudúce.

Kentucky je album plný kontrastov, avšak ide tu o diametrálne odlišnú protikladnosť ako „mužské verzus ženské“ v prípade Menace Ruine z minula. Panopticon je postavený na hudobných kontrastoch a jeho fundament tvorí eklektický prístup k skladaniu, požičiavanie si odinakiaľ a snaha o kombinovanie žánrov, myšlienok a východísk, ktoré vytvárajú finálny, mnohokrát ambivalentný opus. Aj keď v prípade Panopticon a jeho spriaznených duší by nebolo vôbec mimo hovoriť o akomsi modernom hybride Gesamtkunstwerk.

Zatiaľ čo predošlé albumy Panopticon boli niekde na polceste k onej ukážkovej syntéze, na Kentucky dotiahol Austin koncept moderného lyrického blackového albumu k dokonalosti a hneď od začiatku zaujme výpravnosť celého projektu. Úvodná svižná country inštrumentálka Bernheim Forest in Spring vás naladí na tú správnu „lesnú vlnu“, ale vzápätí sa prehupne do zbesilej melodickej smršte Bodies under Falls. V tej sa vystriedajú všetky spomenuté ingrediencie, od drsného amerického blacku cez fantastické folk-metalové pasáže až k utiahnutému post-rocku, ambientu, valivému metalu a šťavnatému bluegrassu a country. Všetky elementy sú na Kentucky v organickej syntéze a dynamiku albumu náležite podtrhujú introdukcie a vsuvky v podobe modifikovaných starých baníckych proletárskych ľudových piesní, protestsongov (Com All Ye Coal Miners) a agitiek (Black Soot And Red Blood).

Pochybujem, že hudba Panopticon má potenciál osloviť niekoho mimo blackmetalovú komunitu (ako tomu bolo napríklad u Menace Ruine), na to je Austin až príliš tvrdohlavý a staromilský. Aj napriek tomu si myslím, že za uplynulý rok nevzniklo mnoho tak svojsky znejúcich a v pozitívnom slova zmysle zábavných metalových albumov ako práve Kentucky.

Info

Panopticon (us)
www.facebook.com/TheTruePanopticon

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Ngoni pro třetí tisíciletí (Bassekou Kouyaté)

Akana 25.02.2020

Brilantní instrumentalista se nijak netají snahou oslovit co nejširší spektrum posluchačů a myslí přitom jak na své krajany, tak na západní publikum.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Ženy v angažovaném popu

Aneta Martínková 02.01.2020

V mainstreamovém vnímání bylo boření stereotypů pořád vnímané trochu jako padlé na hlavu. A umělkyně, které se o něj pokoušely... Jeden z nejlepších loňských textů Full Moonu nyní online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Kde se vzal sad boy? (Depresivní pop)

Jiří Špičák 02.01.2020

Citlivý chlapec, plachý introvert. Sad boy. A jeden z nej-textů roku 2019, který vyšel v magazínu Full Moon, nyní online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Padesát let narušování vašeho klidu (Yoko Ono)

Jiří Špičák 02.01.2020

Nevídanou kreativní erupci první poloviny sedmdesátek zakončila Yoko Ono deskou Feeling the Space, píše se v článku, který vybíráme v rámci best of textů Full Moonu. Teď online.

Nejlepší texty Full Moonu roku 2019: Bez růžových brýlí (Ženy v beat generation)

Anna Mašátová 02.01.2020

Své místo v učebnicích literatury si ženy beat generation zatím zcela nenašly a těžko říct, zda se tak stane. Vybraný text z loňského ročníku tištěného Full Moonu online.

Full Moon Stage 2019: The Kill Devil Hills

redakce 14.04.2019

Australský Divoký západ v Ostravě? The Kill Devil Hills představí na Full Moon Stage svou aktuální desku.

Full Moon Stage 2019: Holy Motors

redakce 12.04.2019

Čarovnou náladu a cinematické westernové motivy násobí mohutný zvuk tří kytar, zkreslený spoustou efektů a reverbu.

Full Moon Stage 2019: Uniform

redakce 11.04.2019

O nejtvrdší koncert letošního festivalového programu, jak Full Moon Stage, tak celých Colours, se postarají američtí Uniform.

Full Moon Stage 2019: Bo Ningen

redakce 10.04.2019

Čtyři Japonci a létající kytary? Bo Ningen a jeden z vrcholů Colours of Ostrava? Na Full Moon Stage zcela nepochybně.

Full Moon Stage 2019: Tęskno

redakce 09.04.2019

Fascinace jak komorní hudbou, tak skandinávským popem? Polský projekt Tęskno druhým jménem pro Full Moon Stage na Colours.