Články / Profily

Zbastardení potomkovia black metalu II. - Panopticon

Zbastardení potomkovia black metalu II. - Panopticon

Filip Švantner | Články / Profily | 30.01.2013

Dnes vám, milé detváky, vyrozprávam krásny príbeh. Je to príbeh plný boja za vznešené ideály, príbeh viery v lepšie zajtrajšky. Viem, znie to mierne pateticky, ale život vie byť neraz prekrásne vznosný a teatrálny. A hudba obzvlášť. Keď je hraná s citom a poriadnym zapálením, vie rozhýbať masy. Nie, žiadna revolúcia sa nekoná, aj keď Austin Lunn aka Panopticon sa o niečo obdobné zrejme potajomky a šifrovane snaží.

Ako som sa už zmienil, Panopticon rovná sa Austin Lunn, čo je chlapík, akých na scéne behajú haldy. Však viete... „Pestovaná“ brada, kérky a džíska, čo si pamätá ešte zlaté časy crustu. Austin je z Kentucky a ako správny južan vyrastal na hudbe drsných chlapcov a drevné country a folk mu nie sú cudzie. Austin je pán rozhľadený a okrem hudby sa rád špáral v Marxovi, Orwellovi a Chomskom, ktorí sa časom stali jeho „sekundárnymi rock stars“. S ľavičiarskymi postojmi a sociálnou kritikou ide ruka v ruke aj zmena náhľadu na hudobný priemysel a keďže mladý Austin vždy túžil po náprave skazeného ľudstva, ujal sa tejto úlohy svojsky, s gitarou v ruke a s čírym DIY prístupom v srdci. Vznikol Panopticon, projekt, v ktorom Austin nádherne skĺbil a uviedol do symbiózy svoju lásku k folku, punku, post-rocku, zúrivému severskému black metalu a samozrejme k tak obľúbeným rovnostárskym myšlienkam, sociálnej kritike a rozprávkovému pohanstvu.

Panopticon je popredným predstaviteľom takzvaného red and anarchist black metalu, čo je škatuľka neuveriteľne blbá, pretože sa z nej (ako z väčšiny podobných) nič nedozviete. Áno, Austin má black metal rád a taktiež mu nie sú cudzie revolučné farby, avšak to nie je zďaleka všetko. Vzorom a manifestom vám, drahí čitatelia, bude jeho posledná nahrávka, ktorá nesie výrečný názov Kentucky a ktorej jednoduchý obal tvorí čiernobiela silueta baníka na pozadí pitoresknej krajinky ako vystrihnutej z Thoreauových úvah, ktoré nie sú cudzie ani ostatným predstaviteľom svojskej hudobnej vetvy z okolia pohoria Cascadia. Z amerických blackerov sa totiž za posledné roky stali ekofilozofi (čo je z veľkej časti zásluha Wolves in the Throne Room) a Kentucky sa taktiež zaoberá environmentálnym dopadom baníctva na panenskú krajinu. Ale o tomto hudobnom hnutí si povieme niekedy nabudúce.

Kentucky je album plný kontrastov, avšak ide tu o diametrálne odlišnú protikladnosť ako „mužské verzus ženské“ v prípade Menace Ruine z minula. Panopticon je postavený na hudobných kontrastoch a jeho fundament tvorí eklektický prístup k skladaniu, požičiavanie si odinakiaľ a snaha o kombinovanie žánrov, myšlienok a východísk, ktoré vytvárajú finálny, mnohokrát ambivalentný opus. Aj keď v prípade Panopticon a jeho spriaznených duší by nebolo vôbec mimo hovoriť o akomsi modernom hybride Gesamtkunstwerk.

Zatiaľ čo predošlé albumy Panopticon boli niekde na polceste k onej ukážkovej syntéze, na Kentucky dotiahol Austin koncept moderného lyrického blackového albumu k dokonalosti a hneď od začiatku zaujme výpravnosť celého projektu. Úvodná svižná country inštrumentálka Bernheim Forest in Spring vás naladí na tú správnu „lesnú vlnu“, ale vzápätí sa prehupne do zbesilej melodickej smršte Bodies under Falls. V tej sa vystriedajú všetky spomenuté ingrediencie, od drsného amerického blacku cez fantastické folk-metalové pasáže až k utiahnutému post-rocku, ambientu, valivému metalu a šťavnatému bluegrassu a country. Všetky elementy sú na Kentucky v organickej syntéze a dynamiku albumu náležite podtrhujú introdukcie a vsuvky v podobe modifikovaných starých baníckych proletárskych ľudových piesní, protestsongov (Com All Ye Coal Miners) a agitiek (Black Soot And Red Blood).

Pochybujem, že hudba Panopticon má potenciál osloviť niekoho mimo blackmetalovú komunitu (ako tomu bolo napríklad u Menace Ruine), na to je Austin až príliš tvrdohlavý a staromilský. Aj napriek tomu si myslím, že za uplynulý rok nevzniklo mnoho tak svojsky znejúcich a v pozitívnom slova zmysle zábavných metalových albumov ako práve Kentucky.

Info

Panopticon (us)
www.facebook.com/TheTruePanopticon

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Co je to dneska videoklip? (Na vlastní oči: David Kořínek)

Karel Veselý 07.01.2021

David Kořínek (Rafani) současnou hudbu sleduje se stejným zájmem jako umění a to mu dává šanci oba světy, které se v mnohém ovlivňují, zodpovědně srovnávat.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Z okraje společnosti do kulturního kánonu (Grime)

Jakub Šíma 07.01.2021

Prošel cestu, na které dokázal dát hlas lidem z okraje společnosti, aktivizoval je a nabídnul vzory, s kterými se mohli ztotožnit. Grime.

Nejlepší texty Full Moonu 2020: Buď řeznickej pes (Michael's Uncle)

mxm 06.01.2021

Někdy v jednadevadesátém kdosi zazvonil za dveřmi v paneláku uprostřed hornického sídliště... Maxim týrá paměť v rubrice Kult. Michael’s Uncle.

Full Moon Stage 2021: The Membranes

redakce 06.12.2020

Comebacky jsou módou i prokletím posledních let. Jeden takový budeme mít na Full Moon stage na Colours. A bude to nejvíc.

Full Moon Stage 2021: The Sweet Release Of Death

redakce 05.12.2020

Strhující koláž, křišťálově čisté melodie i výbuchy surového hluku. Máte rádi Sonic Youth?

Full Moon Stage 2021: Lonker See

redakce 04.12.2020

Lonker See si zakládají na neustálém překvapování posluchačů i sama sebe, své dobrodružné kompozice staví na improvizovaných základech. Vyzkoušíme na nadcházející Full Moon Stage.

Full Moon Stage 2021: I Like Trains

redakce 03.12.2020

Neúnavný taneční beat a angažované a buřičské texty, to je čtvrtá kapela naší Full Moon Stage.

Full Moon Stage 2021: Repetitor

redakce 02.12.2020

Radost z hluku. Srbská formace Repetitor představuje to nejlepší z bělehradské alternativní rockové scény.

Full Moon Stage 2021: Vanishing Twin

redakce 01.12.2020

Chvílemi na riviéře z černobílého francouzského filmu, chvílemi na bláznivé vesmírné stanici. Seznamte se s druhou kapelou Full Moon Stage.

Full Moon Stage 2021: Health

redakce 30.11.2020

Health představují dokonalé ztělesnění konceptu ‚ubavit se k smrti‛. Hysteričtí, umělí, prázdní a nehorázně zábavní.

Offtopic

Tento web používá k poskytování služeb a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Souhlasím Další informace