Články / Recenze

Zelená kniha rozhodne nie je pre zelenáčov

Zelená kniha rozhodne nie je pre zelenáčov

Bibiána Hajdanyová | Články / Recenze | 26.03.2019

Režisér Peter Farrelly dostal možnosť ukázať, že uletené a nenáročné komédie nie sú jeho vrcholnými dielami. Tentokrát vymenil filmy typu Blbý a blší a Ja, moje druhé ja a Irena za road movie Green Book, ktorá sa stala podľa Americkej akadémie filmových vied a umení najlepším filmom loňského roka (Oscara dostala aj za pôvodný scenár a najlepší mužský výkon vo vedľajšej role pre Maharshala Aliho), a dokázal, že rozhodne má na viac.

Dráma, pri ktorej sa viac nasmejete, ako si poplačete, zachytáva príbeh dvoch ľudí z odlišných spoločenských vrstiev, ktorí si ku sebe postupne nachádzajú cestu. Film dostal pomenovanie podľa sprievodcovskej knihy pre Afroameričanov, ktorá mapuje hotely a kluby po celej Amerike, kde sa počas svojich road tripov môžu zastavovať aj černosi.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bola situácia na juhu Ameriky, čo sa týka neznášanlivosti proti černochom, stále na veľmi tragickej úrovni. Slávny klavirista čiernej pleti doktor Shirley, ktorého si zahral držiteľ Oscara za film Moonlight (2016) Maharshala Ali, ale plánuje turné so svojim triom práve skrz toto územie. Verí, že umeleckým pričinením pridá ruku k dielu a aspoň trochu pomôže ku potlačeniu neopodstatnenej ľudskej nenávisti. Na osemtýždňovú cestu potrebuje niekoho, kto ho ochráni pred očakávanými nepríjemnosťami. Vyberá si Tonyho, talianskeho vyhadzovača z Brooklynu obľubujúceho jedlo, ktorého si zahral Viggo Mortensen.

Dominujúcim aspektom filmu je scenár, najmä vďaka myšlienkam hodných zamyslenia striedajúcimi sa s vtipnými scénami, v ktorých zvykne Tony prerušiť svojou bezprostrednosťou Shirleyho mrzuté myšlienky. Tvorcovia filmu tak ťažia predovšetkým z charakterov ústrednej dvojice filmu, keďže Shirley je svojím postavením a nonšalantným správaním protipólom temperamentnejšieho a spontánnejšieho Tonyho.

Príbeh inšpirovaný skutočnosťou je o nádeji v lásku medzi všetkými ľudskými rasami. Občas je vo filme jemne hmatateľný nádych melodrámy, ale ten sa vyvažuje humorom, ktorý pôsobí sviežo a realisticky. Green Book je zmesou plnou lásky, viery, štipky zúfalstva a trpkého smiechu cez slzy.

Info

Green Book
Režie: Peter Farrelly, 2018
web filmu

Komentáře

Pro možnost psaní komentářů se přihlašte nebo zaregistrujte.

Relevantní články

Nenalezeny žádné záznamy.

Prechod do serióznej roviny (Rich Brian)

redakce 12.10.2019

Z Rich Briana sa stala virálna senzácia, ale z jeho novšej tvorby a rozhovorov je zjavné, že ambície má iné.

Ahhhh, ten surf rock! (Songs from the Utopia)

redakce 11.10.2019

Na novince pojmenované extatickým (či snad bolestivým?) výkřikem Ahhhh! se vydali na západ a pomyslně zakotvili někde na Západním pobřeží.

Smutně a zároveň s největší vášní k životu (Mueran Humanos)

redakce 05.10.2019

Ačkoli zpívají takřka výhradně španělsky, rafinovaná atmosféra odstavuje znalost jazyka na vedlejší kolej.

Neurvalý punk s koulí u nohy (Victims)

redakce 28.09.2019

Victims zde sice stále sázejí na ověřené postupy žánru a přímočarost, kterou koriguje agresivní d-beat materiálu, jasně vévodí, překvapuje však produkce.

Neobyčejná pokora Dirtmusic

redakce 27.09.2019

Odvaha a elegance, s jakou se Dirtmusic dokázali vzdát obvyklých schémat, je záviděníhodná... Recenze poslední desky Dirtmusic před jejich pražských koncertem.

Emotivní žalořevy Esazlesa

redakce 18.09.2019

Azyl v jeskyni skončil. Na malé formáty už není čas. Dává to smysl?

Když prach z cesty skřípe v zubech... (Gravelroad)

redakce 17.09.2019

Crooked Nation už při pohledu na přebal postrádá psychedelickou barevnost předchozích desek, zdobí ji černobílý obraz kostlivce v obleku.

Příliš dlouhá cesta k příliš prchavé nostalgii (Deafheaven)

redakce 16.09.2019

Ordinary Corrupt Human Love je stejnou měrou tvůrčí svoboda jako okázalá vypočítavost.

Cesta do hlubin dánské duše (Søren Bebe)

redakce 13.09.2019

Bebeho skladby na albu Echoes nejsou pouhou ozvěnou, ale vlastním hlasem, který Bebeho řadí k nejslibnějším talentům nejen skandinávské hudební scény.

Nelítostná dekompozice klubového elektra (Blanck Mass)

redakce 12.09.2019

Krutá atmosféra nelítostně tepající do posluchačových spánků je jasným testamentem doby. Reflexe environmentálního žalu, deprese, dekontrukce a kompozice naděje?