Beseda u Bigbítu, 2.-3.8.2018, Tasov

Neviditeľný opar zabudnutých spomienok. Cestou v aute s úsmevom odpočítavame každučký kilometer. V chvíľkach ticha premýšľam, aké to bude. Spomínam na minulé leto, na všetky stretnutia a koncerty, pre ktoré sa spomienka neušla. Tasov je len jeden. Míňame značku označujúcu kúzelne miesto skrývajúce topoľový háj a kútiky úst sa pohnú rovnako ako motýliky v brušku, s láskou, o láske, zas a znova.

Potichu si šepkáme po cely rok, ktorú letnú dovolenku máme najradšej. Jasné, našlo by sa toho viac, ale Topoľový háj je karibská dovolenka po Československu. Program tohtoročnej Besedy, kde som konečne poznala viac ako polovicu mien (skoro všetkých), sa zdal na prvý pohlaď trošku nenápadný. Ale len na ten prvý pohlaď, v spojení miesta a ľudí však nastal opak. Nezabudnuteľní The Kill Devil Hills, Algiers, Brutus alebo aj Ptakh_Jung. Prekvapenie Hello Marcel, Pojď si ještě trsnout naposled, ať jsou na tebe hrdí máma s tátou, s ktorými sme sa pretancovali do iného sveta. Miestne lásky Chief Bromden, Fotbal, Čary Života a takto by som pokračovala do rána… óóó, áno a Bertík!

A stále ťažko hľadám správne slová. Snívam. Dojímam sa, ako ľahké je si niektoré miesta zamilovať. Beseda je veľmi osobná zaležitosť, spomienky si schovávame každý svoje, letmý opar šťastia.