Moody Moon Noize, 30.8.2024, Chomutov

No hej, je horúco riadne. Ale festival Moody Moon Noize je predsa aj o preskúmaní mesta, takže šup na prechádzku do najbližšieho Lidlu. Samo stojaci, také sú najlepšie. Uchvacuje socialistická klasika štvorprúdovka cez námestie, uličky secesných činžiakov s výškovou kancelárskou budovou týčiacou sa na horizonte. Čo krok, to busta či iná socha, a tiež rozkopané cesty, stavia sa, opravuje.

Program zahajuje prednáška Václava Janoščíka v priestore Druhé patro. Motivovaní dávať si pozor na to, čo za kultúru konzumujeme, a s inšpiráciou si vytvárať kultúru vlastnú sa vo vášnivej diskusii presúvame do pivnice kostola svätej Kateřiny. Hlas speváčky Dasa rozoznieva podzemie za doprovodu Toyoty Vangelisa a jej vlasy obkresľujú reflektory ako madonu. V útulnom dvorčeku Mníšskom číta Petr Onufer svoj preklad T. S. Eliota a atmosféru dopĺňa Jan Tomáš s gitarou, neubránim sa v hlave obrazu Johnnyho Deppa na lodičke v indiánskom.

Niekto môže obviniť Petru Hermanovú z prehnanej štylizácie, ale ja vidím vílu objímajúcu drevenú lutnu, jemným lícom a hruďou vníma všetky vibrácie nástroja, necháva si ich prechádzať ďalej do tela, splýva s hudbou, je s ňou jedno. A keď na záver spieva o tatíčkovi, čo o nej nic neví, protože leží mrtvý v zemi, tak sa chvíľu z toho emočného rozvrtania musím spamätávať. Kde si dáme kávu? Čo to riešim za blbosti v živote, utieram nenápadne slzičky.

Zahájenie výstavy Júlie Hrnčířovej v opustenej budove Mestských Lázní, zážitok urbexového typu. Júliine fotky sem zapadli náramne. Sxilence, Kvítek, Yanntray, Tokyo Drift, splýva mi to, nechytám sa, vďačne využijem alternatívu ľahnúť si na zem v parku pred brutalistický skvost, na chvíľu sa vzdialiť od podnetov, no stále môcť ostať súčasťou.

Plynulý presun do hospody Kulisárna vedľa mestského divadla, predzahrádka s pivným lavicami poskytuje konverzačné zázemie, pódium vnútri už hostí Annu Vaverkovú. Potom Island Mint, ktorí klasicky rozvýskali dav pomaly ako Beatles, slečny šalejú. Meowlau x Val aj napriek nohe v sádre skvelá šouka. Punkové Deti vykričia správnu dávku agresivity a stále aktuálneho vzdoru, gitara lieta publikom. Kluci z garáže, KZG, rapujú, píšu na bezdrátovej klávesnici, svietia s čelovkou na hlave. Noc uzavrie Marko Damian so svojou premiérou v Českej republike. Jak sa to stalo, že sú štyri ráno? Dlhý deň, však transformujúci.