





Ako postupne ubúdalo denné svetlo, bolo čoraz jasnejšie, že jazz Goetheho inštitútu veľmi sluší.



Winternitzova vila, funkcionalistický skvost architekta Adolfa Loosa, na dva večery prichýlila milovníkov experimentálnej hudby.



Kolečká napätia a uvoľnenia držali poslucháčovu pozornosť jak med na koberci.



Rozprávali sme sa v jej ateliéri v Starom Kolíne – pri káve a za spoločnosti francúzskej buldočky Tracey – o návrate k tvorbe, tele, identite a vnútornom kritikovi.


Prague Impro Room pokračuje v budovaní svojej pozície kultúrnej platformy.


Nádherná komunitná konverzácia v jazyku hudby zrozumiteľnému všetkým prítomným, bez ohľadu na národnosť.



Improvizácia je o emóciách a tým AI nerozumie, pretože im nerozumieme ani my.












Hudba tak unášajúca sama o sebe, že sa obraz stával miestami až rozptyľujúcim.



Intenzita uvedomenia blížiaceho sa konca, posledné šance naplno.









Ani nezavieram od údivu ústa, lebo údiv nemá konca.






Rušivé svetlo displeja mobilu s kamerou som nevidela za večer ani jedno.



Príjemne preváži pocit spiklenca v okamihu, keď nás pustí k sebe do bytu pianistka a organizátorka Prague Impro Room Kristina Bárta.
Vyberte důvod nahlášení a dopište zprávu pro moderátory.