Moody Moon Noize, 31.8.2024, Chomutov

Dobiehame autobus na zastávku u Mestských lázní, ešte stojí. Po včerajšej párty sme moc veľkú účasť nečakali, tak nás takmer vo švíkoch praskajúca krásne zachovalá Karosa trošičku prekvapí. Ale jak sa vraví, dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a zlí sa potlačia, tak sa potlačíme. Diskomfort ulepených tiel na telo a okamžitého prepotenia sa vo vydýchanom vozidle beriem v dobe klimatizovaných vozňov s miestenkami ako výnimočný zážitok. Vezieme sa mestom a počúvame komentár od pána z občianskeho združenia Kuprospěchu. Kapely sú fajn, ale tento doprovodný program je to, čo ma baví na festivale Moody Moon Noize najviac.

Dorazíme k panelákom zvaným Experimenty od architekta Rudolfa Bergra. Konečne pochopím, čo som si to včera dala na obed za Bergr burger. Ako skupinka v podivnom oblečení a s rôznofarebnými vlasmi sa sami stávame pre miestnych atrakciou, sme sledovaní a natáčaní, z pozorovateľov sú razom pozorovaní. To bola kedysi doba ideálov o komunitnom bývaní, škoda že utópie pre ľudí nefungujú. Ako do autobusu natlačíme sa aj do vestibulu jedného z panelákov, na digitálnej nástenke čítame o lokálnych výtržnostiach. Cestu späť do centra volíme pešiu, nech zas niečo preskúmame. Zaujme Comic sans nápis zastávky vlaku. V mestskom parku stretneme ezo festival a na námestí prebiehajú bežecké súťaže a vrajže sa v Chomutove nič nedeje.

V klube Druhé patro už predčíta Klára Vlasáková zo svojej novej knihy Těla, ťažké témy, je mi trochu úzko. Našťastie v odľahčenejšom duchu naviaže rozhovor a spomínanie na deväťdesiatky publicistu Miloša Hrocha s Janom P. Muchowom, členom kapely The Ecstasy of Saint Theresa, ktorá večer bude vystupovať.

Ešte predtým nás ale čaká návšteva Kamencového jazera a musím priznať, že valím oči. Nádherne zrekonštruovaný areál, s mólom krížiacim jazero, a na jeho vrchole stage, kde už roztancováva postupne prichádzajúcich DJka Poison Ivy.

Začne zapadať slnko a ja si pripadám ako v Boiler Roome na Youtube. S blížiacim sa súmrakom pribúda tancujúcich a čo je úžasné, nielen z rady festivalových návštevníkov, ale aj miestnych, čo sa v krásny posledný prázdninový víkend prídu na jazero zrekreovať. Hraje hudba, skvelé, ruka hore! Uvoľnená zábava, ľudia na šlapadlách, ďalší skáču bomby a na obzore Experimenty. Poison Ivy vystrieda Kewu oslavujúci svojím setom okrúhle narodeniny a mólo už je v plnom prúde.

Scénu v Kulisárni otvorí duo Mezi patry klid. Skutočne sa miestnosť zaplní na legendu českého shoegazu The Ecstasy of Saint Theresa, dav jásá a kričí a výroky „Jak za starých časů”, „Devětačtyřicet a jsem v extázi”, pre mnohých vrcholný zážitok festivalu. Na môj vkus príliš minimalistické aj napriek piatim členom na pódiu, príjemne to zhutní na pár skladieb hosťujúci Václav Havelka z Please the Trees.

O to viac sadne Zaffer9, nejde mi ich nemilovať. Gotika, elektro, glitche, krik, psie oči. Party uzatvárajú ďalší členovia Swine Daily DJs, zas idem spať takmer za svitania. Moody Moon Noize vytrhne, no zároveň zasadí do novej pôdy, cudzie mesto vytvorí prívetivým. Pripraví možnosti exkluzívnych zážitkov, no neprehltí a nechá dostatok priestoru tomu najzásadnejšiemu - osobnému ľudskému prepojeniu.