Katarína Máliková po troch rokoch vydáva nový album

Katarína Máliková po troch rokoch vydáva dlho očakávanú novinku. Albumom Postalgia, ktorý aktuálne vychádza pod značkou Slnko Records, autorka prekračuje hranice žánru world music a posúva sa do nových, pre ňu neprebádaných zdrojov zvuku a práce s vlastným hlasom.

Za tri roky sa môže stať a zmeniť všeličo. V prípade Kataríny Málikovej, držiteľky troch Rádiohláv (cien slovenského Rádia_FM) za debutovú nahrávku Pustvopol, to bolo radikálne vykročenie do nových hudobných končín a “rozchod” so žánrom world music či výraznejšími folklórnymi presahmi. K prerodu došlo postupne, a to zriadením domáceho štúdia, ktoré naplnila novými nástrojmi a následným experimentovaním. Zvukový posun, ktorý prináša na albume Postalgia naznačila už pred letom singlom De Profundis. V repertoári nového albumu Katarína zachováva krehkosť klavírnych aranžmánov a spevu, ktorý stále miestami odkazuje na "temný horehronský" vokál. Nevesta hôľ tam síce niekde je, oveľa viac však počuť nové nástroje, syntetizátory, či napríklad inšpirácie škandinávskym synth-popom. Hlboká intímna atmosféra tiahnuca sa celým albumom nastupuje už od prvého tónu, rozrastá sa o nové vrstvy a graduje až do temnoty dronových zvukov syntetizátorov. Tú nečakane pretínajú piesne v doprovode piana a spevu, upúšťajú z naliehavosti a doručujú opäť jemnejšiu až clivú náladu. To všetko za účasti delikátneho vokálu umocňujúceho hlboký zážitok z brilantnej kompozície. Postalgia je jemná, zahmlená no veľmi silná spomienka na niečo, čo sa nestalo. Objavuje temné zákutia ženskej duše, efemérnosť romantických vzťahov, minulosť a nuansy detských spomienok, ktoré nás celý život sprevádzajú a ovplyvňujú. Niektoré skladby sa dotýkajú témy krehkej ľudskej psychiky.

Album sa nahrával v Pulp Studio v Bratislave a Katarína ho produkovala za asistencie Andreja Hrušku, producentom z Littlebeat Entertainment Studio (Celeste Buckingham, Zdenka Predná, Zuzana Mikulcová, Lucie Bíla, Katka Knechtová, Majk Spirit a iní), ktorý sa ujal aj mixu. K pôvodným spoluhráčom z éry Pustvopolu, bubeníkovi Tomášovi Hríbikovi (Jana Kirschner, Says, Deaths, Prezident Lourajder) a klaviristke Klaudii Kosmeľovej (Opera SND) sa pridal talentovaný mladý basgitarista a kontrabasista Michal Šelep, ktorý hudobne spolupracuje s Martinom Valihorom, Petrom Lipom, Andrejom Šebanom, Radom Tariškom či Zuzanou Mikulcovou aj Danom Bártom.