Nové album/soundtrack Petry Hermanové

42far oznamuje nový album českej, v Berlíne usadenej hudobníčky a skladateľky Petry Hermanovej. Lapilli je dokumentárny film Pauly Ďurinovej, ktorý debutoval na 58. ročníku medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary v roku 2024 ako súčasť Proxima Competition. Produkovala ho slovenská produkčná spoločnosť guča films.

Ako umiera tvrdá matéria? Skala, kamienok, hora, kameň? Ako pozýva zmenu, transformáciu a nás? Ako odzrkadľuje naše smútenie? Nielen tieto otázky sa odrážajú v kompozíciách skladateľky Petry Hermanovej, pôvodne napísaných pre film Pauly Ďurinovej s názvom Lapilli. Struny umierajúcej autoharfy sa valia ako oblaky našej pamäte ponad priepasť vecí dávno stratených. Naša roklina, vrch - minerály stálosti, odtlačky času a neustále sa meniacej hmoty.

Rozpadávajúce sa a rozladené struny naprieč albumom prestupujú jaskyňami, krajinou, púšťou - morom. Vstupujú do ríše našej žitej skúsenosti, vtláčajú sa do tvarov a matérie všade naokolo. Hermanovej odpoveď na šepot mlčanlivého priestoru a hmoty je chápavá a empatická. Subtílne zvukové krajinky sa v ľahkosti vznášajú nad tmou, aby sa vzápätí vzniesli a padli do priepasti, ponorili sa do mora, ktoré je dychom nášho 42far času. Oni sú morom, stalaktitom, odrazom - duch transformácie nesúci zvuk našej existencie v čase, ktorý nie je len náš, ale ich.

Soundtrack k Lapilli prichádza po debutovom sólo albume Petry Hermanovej In Death’s Eyes (2023), kde sa takisto témy straty objavujú v súvislosti s ťažkými drónmi a piesňami napísanými pre trojicu nástrojov – autoharfu, organ a hlas. Album získal medzinárodné uznanie a následne bol naživo uvedený naprieč uznávanými európskymi festivalmi (CTM, Intonal, Lunchmeat). V súčasnosti Petra Hermanová vystupuje sólo, a nedávno tiež ako súčasť audiovizuálneho predstavenia albumu Lunng Sama Slatera na festivale Rewire.