Jonáš Sudakov | Články | 16.04.2020
Počet plánovaných releasov, ktoré boli odložené, sa pomaly zväčšuje, ale našťastie je aj množstvo hudobníkov, ktorých to v tvorbe vôbec nevyrušilo. Rapper a producent Fvck_Kvlt si tak v kľude dokončuje druhý album, EP s chlapcami z Kvlt Crew a niečo chystá aj s Edovým synom. Od novembrového debutu Kvlt Teachings si zarapoval s Prezidentom Lourajderom na remixe piesne Divočina (trve), prispel Karlovi slohou a niekoľkými beatmi na album 999 a zapojil sa aj do beefu proti Molochovi Vľavo. Dvojsinglom Smrť civilizácii / 100 dní smutný tak iba pokračuje v rýchlom tempe vydávania.
Prvá časť Smrť civilizácii s démonickou atmosférou nasiaknutou trapovým beatom obsahuje rovnako zdrvujúci odkaz: „Je to o mojom pakte s diablom, ktorý som uzavrel výmenou za pád starého poriadku a možnosť sledovať, ako sa na jeho ruinách buduje nová spoločnosť. Asi to začal realizovať prostredníctvom toho debilného vírusu.“ Hranie sa s hĺbkou hlasu pri tvorbe dialógu je zaujímavé, ale pieseň viac menej nasleduje trajektóriu doterajšej tvorby.
Väčším odklonom od čierno čierneho nihilizmu je druhá časť 100 dní smutný, ktorá je zároveň aj tým najzaujímavejším, čo doteraz Fvck_Kvlt ponúkol. Neustále prítomné zúfalstvo konfrontuje s uvoľnenejším inštrumentálom, vďaka čomu to nie je iba o absolútnych emóciách, ale o oveľa komplexnejšom ľudskom prežívaní. Bez teatrálnosti, ktorej je na Smrť civilizácii priveľa, tak zároveň vyniká intimita, a tá znie omnoho vyspelejšie a príťažlivejšie. S animovaným vizuálom od Romany Kovacsovej, polospievaným textom a obrazmi slučky pôsobí ako updatovaná verzia Šamlíku od spriaznenej duše Prezidenta Lourajdera (ktorý pred pár dňami tiež vydal svoj ultra depresívny projekt Lofi noci pod pseudonymom Ujko).
Posolstvo tracku Fvck_Kvlt objasňuje takto: „100 dní smutný je o tom, že mi zatiaľ vždy trvalo cca tri mesiace, kým ma prešla tá najväčšia bolesť a znovu som pocítil, že všetko, čo robím, je primárne o hudbe a každého iného a všetko ostatné mám v piči. Nech mi dá každý pokoj, nikto nebude pre mňa nikdy tým, čím je pre mňa hudba. Myslím si, že sa s tým môže veľa ľudí stotožniť, pretože tým hlavným v živote môže byť čokoľvek.“
Michal Pařízek 26.07.2024
Všechno dobré, něco výjimečné, vytržení s sebou přinesla Aunty Rayzor a vyloženě roztomilí Irreversible Entanglements. Zejména Camae Ayewa, která se chtěla boxovat.
redakce 26.07.2024
Z původního konceptu, kdy bubeník jako host doprovázel autora skladeb, se postupně vyvíjí i jejich vzájemná kooperace. Z čeho vyrůstají, kam se dívají?
Filip Peloušek 25.07.2024
Nejsem na Colours poprvé, ale za sedm let mé absence jsem zapomněl, jak monumentální areál je, a hlavně, kolik lidí se v něm pohybuje.
Ema Klubisová 24.07.2024
Po Bear Stone sme sa odviezli do Záhrebu, kde sme prespali u kamaráta, snažiac sa pozliepať štyri dni festivalových dojmov do jedného koherentného textu a fotogalérie.
Klára Šajtarová 23.07.2024
Mnozí si je automaticky asociují s písní Pixies, pro americkou hardcore-punkovou komunitu nabírají ale tato slova úplně jiný význam.
redakce 22.07.2024
Čtyři dny života v ikonické industriální čtvrti Dolních Vítkovic. Spousta objevů, objetí, slov a hudby.
redakce 22.07.2024
„Beseda je láska na celý život, sám jsem v ní po uši už od roku 1999,“ říká Zdeněk Neusar a přidává pár dalších akcí a míst.
Dantez, Michal Mikuláš 21.07.2024
Sobota s Jamesem Blakem coby hlavní hvězdou věští, že se letošní konec ročníku bude za poklidnějšího rozjímání...
Dantez, Michal Mikuláš 20.07.2024
Pátek, středobod festivalu, srovnávání stavů.
Dantez, Michal Mikuláš 19.07.2024
Štvrtok sa v poobedňajších hodinách rozbieha do maximálnych rozmerov. Vír festivalu už sťahuje všetko okolo seba.