Výlet k hraniciam hluku. A trochu ďalej. (Hluková mystéria 2021)

Ešte donedávna bola pre mňa Ostrava drsným banským mestom, kde ľudia nielen tvrdo hovoria, ale aj pracujú. Je však pravda, že som ho poznala najmä skrz postavu Ludvíka z Kunderovho pochmúrneho Žertu a niekoľkých vtipoch o Baníku. Potom som začala do tretieho najväčšieho mesta Českej republiky jazdiť za festivalmi a skrz tieto výlety aj z mnohých svojských a kontrastných dielikov skladať o Ostrave svoju vlastnú predstavu.

Ľudia tu naozaj hovoria tvrdo a s neslýchanou kadenciou, tam sa žiadne prekvapenie nekonalo. Industriálne kulisy rôzne rozsiate po meste sú samozrejme pôsobivé, no predstavu špinavého priemyselného mesta narúša upravené centrum, kde človek narazí na prvorepublikové domy aj stopy socialistického realizmu či matku všetkých ulíc, kde to v noci žije, Stodolní. Občas sa mi zdá, že všetko v Ostrave je zvláštne vyvážené ako napríklad tá tvrdá práca divokou zábavou. No a v prípade mojich návštev bol jeden veľký hudobný festival, Colors of Ostrava, vyvážený dvojicou malých DIY festivalov. V prvom prípade sa jednalo o hudobný (anti)festival Cheechak, najnovšie sa do mojej mozaiky pridal nie tak úplne hudobný festival Hluková mystéria, skúmajúci hluk vo všetkých jeho podobách.

fotogalerie z festivalu najdete tady a tu

Dva dni absencie rytmu a melódie začali nenápadne v Antikvariáte Fiducia. Chodba plná krabíc s knihami a upravené priestory pridruženej galérie dodali festivalu intelektuálny nádych. Na Hluková mystéria divák nezablúdi náhodou, je vlastne pre veľmi malý segment hudobnej scény, a možno aj preto chýbala oťukávacia časť programu. Hluky začali zhurta a publikum tieto experimenty bez akejkoľvek prípravy ihneď vstrebalo. Neboli však vždy len o nepríjemnom zvuku, veľmi zaujímavá bola kolaborácia saxofonistu Michaela Masena a speváka a grafika Mata Poga, ktorý podal veľmi teatrálny výkon. Miestami pripomínal lietadlo, ktoré rozbíja mračná divákov, občas sa zdalo, že skrz neho hovorí bytosť z iného vesmíru. V audiovizuálnej záplave som sa nestihla sústrediť na rozlúštenie správy, ktorú sa nám snaží podať, ako sa však ukázalo, aj tak by som neuspela, kedže Mat Pogo používa vymyslený jazyk.

Vo Fiducii ma najviac oslovil field recordingový set Davea Philipsa, švajčiarskeho hlukového environmentalistu, ktorý začal pri plameni sviečky za jemného zvuku cvrčkov. Philips si všetky zvuky nahral sám a sú prírodného pôvodu, ide predovšetkým o zvuky hmyzu, žiab, ale aj počasia, ktoré okrem ekvalizácie nijak neupravuje a neloopuje. Sfúkol sviečku, poradil nám, aby sme zatvorili oči a zbystrili sluchové vnímanie. Čakala som jemný ambientný koncert, príroda má mať predsa relaxačný efekt, no postupne sa spustil prúd, neuveriteľný a naliehavý nápor kriku akýchsi monštróznych lúčnych kobyliek, múch veľkosti a hluku lietadiel, ktorý vyvrcholil strašidelnou búrkou. Hmyz vymiera a s ním odídeme aj my, jednoduchú správu odkomunikoval Philips jasne a nahlas. A s environmentálnym žiaľom v duši som zahájila presun do klubu Gospoda, kde program pokračoval.

DO JAMY!

Nepoznám ostravskú scénu, moja myseľ však prirodzene vyhľadáva podobnosti s povedomým. No a ak by som Fiduciu prirovnala k pražskému Punctu, Gospoda mi zas, veľmi zjednodušene povedané, pripomínala pivniční priestor klubu Underdogsʼ. Obnažené tehly, pod stropom potrubie s vodou i odpadom, miestami oblepené gafou, na stenách fotky koncertov, pravdepodobne z punkovej či hardcorovej scény.

Hluk pokračoval v podaní ďalších šiestich umelcov, čo pre poslucháča v praxi znamená aspoň desať rôzne prepletených žánrov. Predstavil sa napríklad projekt Moritza Morasta, ktorý balancoval na veľmi nejasnej hranici noiseu a techna. Sám Morast hovorí, že pôvodne sa snažil naživo generovať hlukové techno, avšak časom ho oveľa viac začali zaujímať nepresnosti či zvláštnosti v samploch, až sa prepracoval k dekonštrukcii zvuku. Trojica Utku Tavil, Štěpán Hruška a Kryštof Pátra odohrali freejazzovo ladený set na tradičné hudobné nástroje, čo nie je v rámci tohto festivalu samozrejmosťou. No večer zakončil Bolehlav, ktorý nielenže spojil jednotlivé postupy, a pridal aj vokál, ale zároveň do piatkovej plejády experimentálnych štýlov pridal kríženca medzi dubstepom, drum'n'bassom, breakcorom, industrialom a metalom. A hoci Michal Milko, ktorý za jednočlenným projektom stojí, mal problém s odposluchom, vyriešil ho krkolomným predkláňaním sa k prednému reproduktoru. Elegantné a obetavé, diváci ocenili. Počas programu v Gospode som si uvedomila zaujímavú vec - či už sa jednalo o monotónny šum, freejazz alebo zvuky vzdialene pripomínajúce skreslené techno, diváci sa pohupovali, poklepkávali nohou, pozorne počúvali a prikyvovali. Títo ľudia proste nosia hluk vo svojom vnútri a bytostne ho chápu, čo sa však nedalo povedať o náhodných návštevníkoch z ulice.

Sobotný program začal obedom vo vegánskej reštaurácií Kocouří způsoby. Áno, spoločný obed bol oficiálnym bodom programu, celý festival mal vlastne charakter hudobného sústredenia či hlukovej konferencie. Publikum sa vzájomne poznalo, scéna je malá a navyše v určitom bode bol takmer každý návštevník aj účinkujúcim. Po obede nastal spoločný presun do areálu Důl Michal, ktorý je za normálnych okolností banským múzeom, no v rámci Hlukových mystérií poskytol surovému hluku tie naprislúchajúcejšie kulisy.

Stage na hornom poschodí bol v bývalej technickej miestnosti, kde sa nabíjali lampy. Ak by ste náhodou chceli použiť inferometer, výrazná ceduľa vás upozorní, že ste povinný použiť predlžovacie hadičky, a mnoho ďalších cedulí vás oboznámi s pravidlami - nebrať cudziu lampu, závadu indikátoru prúdu ohlásiť vedúcemu smeny, no a predovšetkým, zápalky a cigarety nepatria do jamy! Z tohto stagu mi najviac v pamäti utkvelo zoskupenie s výstižným názvom 7 minút strachu s neprekvapivo krátkym agresívnym setom a pílou ako hudobným nástrojom. V pogujúcom dave sa objavila aj plynová maska, a hoci do priestoru zapadala, človek sa občas pozastavil nad bizarnosťou celej situácie.

ZA HRANICE VLASTNÝCH SÍL

Prechod medzi dvoma stageami si mohol návštevník obohatiť o prezretie umeleckých inštalácií. Pred bufetom, v ktorom kedysi ponúkali napríklad gulášovú polievku sa nachádzalo interaktívne dielo Jiřího Suchánka OR-bits. Skladalo sa z priesvitnej misy, pod ktorou viedli káble, boli tu aj magnety. Keď človek rozpohyboval kyvadlom so snímačom, inštalácia začne generovať vždy inú zmes samplov a hlukov. V medziposchodí sa nachádzala ďalšia inštalácia tohto autora, Soil Choir, ktorá sonifikuje pôdne procesy. V rámci tohto diela tri čidlá merajú vlhkosť na rôznych miestach zvislej priesvitnej trubice naplnenej pôdou a v reálnom čase generujú na základe nameraných hodnôt zvuk. Zmeny sú postupné, a tak toto dielo skúma hranice ľudskej pozornosti a trpezlivosti, čím vlastne perfektne zapadá do konceptu festivalu.

Spodný stage bol v baníckej šatni, čo je v skutočnosti obrovská chladná hala, aj tých pár presklenných častí, zdrojov denného svetla, bolo umazaných od sadzí. Ufúľané pracovné odevy a gumáky viseli na reťaziach zo stropov. Ja som však, v tomto mrazivom a impozantnom priestore, skôr vnímala, ako sa ťahajú nahor, k lúčom zapadajúceho slnka.

S projektom Obelisk of Light mám spojený veľmi nevšedný zážitok. Prvýkrát som ho totižto videla v priestore s vysokým klenutým stropom, ktorý bol nesmierne zadymený – najprv som sa jeho výpravnej temnej elektronike bránila, po koncerte som mala pocit, že sme putovali skrz oblaky do neznámej dimenzie, možno aj do neba. Aj preto som bola rada, že zahral práve v impozantnom priestore Dolu Michal. Počas jeho setu som si ľahla na drevenú lavicu a pozerala skrz visiace oblečenie na pochmúrnu oblohu, no a nebo sa v rastúcej tme neustále vzďalovalo. Vtedy som si konečne priznala, že som z neustáleho náporu skutočne uťahaná. Program ešte pokračoval v Gospode, kde som sa po fámoznom freejazz/metalovom sete FS Massaker rozhodla svoju púť za hranice vlastných síl zakončiť.

Kvalita umenia sa posudzuje pomerne ťažko už pri tradičných formách, pri hlukovom festivale to snáď ani nejde. Všetko bolo svojské, hlučné a naprosto unikátne. Nejde vypichnúť len tých pár najlepších, v podstate v hocijakom parametri. Ale o tom Hluková mystéria ani nie sú. Je to prehliadka hraníc, možností hudobných nástrojov, sluchového ústrojenstva a psychickej i fyzickej odolnosti návštevníkov. Obohacujúci a neopakovateľný zážitok.