7 + 3 + 1 = Adam Dragun

Rozhodli jsme se zpestřit naši pravidelnou rubriku 10 + 1 a promluvit si s Adamem Dragunem nikoli jako se zpěvákem kapely Berlin Manson, ale jako s divadelním režisérem, čemuž se kromě hudby taky intenzivně věnuje. Sedm divadelních vzpomínek, které byly pro Adama nějakým způsobem zásadní, tři tipy, co v nejbližší době vidět v Praze, a jedno guilty pleasure! (A doporučujeme divadelní představení Adama Draguna a Olgy CIężkowske s názvem Deadline, které můžete vidět v premiéře v bratislavském kulturním centru P*AKT anebo pak v Alfredovi ve dvoře.)

Spomienky:

Mojmír II., réžia Rastislav Ballek

Inscenácia Slovenského národného divadla, ktorá pre mňa bola neuveriteľne zásadná. Nemám rád, keď sa v divadelnom kontexte používa slovo punk, pretože sa za tým väčšinou skrýva niečo nedôveryhodné, ale Rastislav Ballek predstavoval pre moje stredoškolské ja odkrytie toho¨, ako drzo je možné k divadelnému médiu pristúpiť. Autorom nanajvýš znepokojujúceho soundtracku bol mimochodom podivný slovenský divadelný experimentátor a performer Andrej Kalinka.

La Reprise, réžia Milo Rau

Belgický režisér Milo Rau je jeden z mála tvorcov, ktorému sa vo svojej práci darí nachádzať šokujúci politický potenciál divadla, dokumentu a filmu. V Čechách je možné jeho inscenácie vidieť na iba na divadelných festivaloch, odporúčam však jeho filmy, ktoré sú aktuálne dostupné na dafilms.

Before Your Very Eyes, réžia Gob Squad

Nemecko-anglický kolektív Gob Squad je jedna z najzábavnejších a najpodnetnejších vecí, akú na súčasnej divadelnej scéne poznám. V inscenácií Before Your Very Eyes sa im pomocou dokumentárnych videí a jednoduchých scénických akcií podarilo zachytiť dospievanie skupinky detí. Už dvakrát ich do Čiech pozvala brnenská experimentálna scéna Terén a verím, že to urobia zas.

Virtual Ritual, réžia Jan Mocek

Aktuálne môj najobľúbenejší český divadelný režisér. V inscenácií Virtual Ritual dokazuje, že hranica medzi počítačovou hrou GTA a reálnym svetom nie je vôbec tak pevná, ako by sa mohlo zdať.

Kosmos, réžia Ivan Buraj

Technologicky megalomanská inscenácia na motívy Gombrowiczovho románu. Realizmus dovedený do dôsledkov tak radikálnych, že sa nepodobá na nič, čo je možné vidieť v realite.

čokoľvek od Wojteka Ziemilského

Poľský divadelný režisér a performer systematicky za zaoberajúci jazykom, jeho obmedzeniami aj skrytými možnosťami. Jeho práce je možné vidieť najmä v Poľsku, v rámci brnenskej platformy Terén však pripravil peformance Sex.

čokoľvek od kolektívu D’epog

Brnenský kolektív zaoberajúci sa performance, divadlom a videom. Srdečných aj nenávistných reakcií na ich tvorbu je plný internet, ja hovorím len must see!

Tipy na to, čo je možné v blízkej dobe vidieť:

Making of Berlin, réžia Berlin

Inscenácia, ktorá bude uvedená v rámci festivalu 4+4 Dny v pohybu. Belgický kolektív s podozrivým názvom Berlin v nej vytvára performatívny portrét hlavného mesta Nemecka a to skrz sledovanie spomienok niekdajšieho dirigenta berlínskej filharmónie.

Angela (a strange loop), réžia Susanne Kennedy, Markus Selg

Inscenáciu uvedie festival Pražské křižovatky. Režisérka Susane Kennedy je hviezdou posthumanistického prístupu k autoským projektom, ale aj kanonickým divadelným predlohám. Inscenácia Angela (a strange loop) má byť scénickou analýzou súčasnosti z perspektívy človeka trpiaceho nevyliečiteľnou chorobou.

Happy Hour, réžia Jan Mocek

Vyššie spomenutý režisér Jan Mocek sa v pripravovanej premiére zaoberá súčasným strachom aj nadšením z AI technológií. Očakávam striktnú formu naplnenú absurdným obsahom!

Gulity Pleasure:

čokoľvek od kolektívu Handa Gote

Tuto uvádzam pražskú experimentálnu skupinu Handa Gote nie pre to, že by som cítil vinu pri sledovaní ich inscenácií, ale pre to, že cítim vinu pri pomyslení na to, že by ich mohol niekto z čitateľov nepoznať. Odporúčam napríklad Vzpomínky na Togoland, v ktorej je česká kolonialistická minulosť rozoberaná do takých detailov, že je tomu ťažké uveriť.