A Sense of Destiny: David Kollar + Arve Henriksen

Gitaristovi a skladateľovi Davidovi Kollarovi sa darí prežívať obdobia nútenej izolácie vďaka kreativite. Laureát prestížnych slovenských ocenení už roky spolupracuje s umeleckými osobnosťami z celého sveta (Steven Wilson, Erik Truffaz, Pat Mastelotto, Arve Henriksen, Rick Cox) a rovnakú genézu má aj najnovší počin dvojice David Kollar / Arve Henriksen s názvom A Sense of Destiny (Hevhetia, 2022).

Prvé skice albumu A Sense of Destiny začali vznikať v októbri 2021, keď sa pandemická situácia javila trochu voľnejšia. Dokonca sa Kollarovi podarilo v šiestich slovenských mestách odohrať turné Crime on The Bunny Live – energický punkový storyboard temných gitarových stien, podporených razantnými bicími nástrojmi. Zo spomínaného koncertného turné si však David neodniesol len množstvo príjemných spomienok na spontánne interakcie s publikom, hladným po živej produkcii, ale aj ochorenie COVID-19. Následnú desaťdňovú karanténu strávil gitarista izolovaný vo svojom štúdiu o veľkosti 23 m². Toto neplánované „väzenie“ sa mu však podarilo premeniť na tvorivú dielňu, v rámci ktorej sa zaoberal napríklad štúdiom podnetných filmov či zaznamenávaním hudobných nápadov. (K tematickým líniám patril aj medzihviezdny objekt Oumuamua mimo našej galaxie.)

Základy k dvanástim skladbám albumu A Sense of Destiny síce vznikli za krátkych desať dní, nasledovala však viac ako šesťmesačná komunikácia na linke medzi slovenským Prešovom a švédskym mestečkom Mölnlycke, neďaleko Göteborgu.

Napriek tomu, že s Arvem Henriksenom už Kollar spolupracoval na albumoch Illusion of a Separate World, Sculpting in Time, Unexpected Isolation a Crime on the Bunny, aktuálny projekt je v mnohých smeroch iný. Akustické éterické plochy znejú zomknutejšie, akoby obaja aktéri okresali využívanie bohatého inštrumentára na minimum. Ani jeden tón nie je zbytočný. Kollarove zdanlivo jednoduché akordické obraty obkolesuje zvuková hrejivosť a prívetivosť vrstvenej Henriksenovej trúbky. Neznie ostro, ale delikátnosťou skôr evokuje drevené dychové nástroje, či tradičnú japonskú flautu šakuhači. Výsledok je akusticky priezračný, v symbióze s emotívnou fotografiou na obálke, na ktorej nás tajomné kamenné monolity na morskom brehu nechávajú v neistote svojho pôvodu.