15/07 12:00 – 18/07Dolní oblast Vítkovice, Ostrava
S Laurou sa nejakú chvíľku poznáme skrz hudobnú scénu, sama hrám v kapele Eversame. Rozumieme si a máme o čom, tak sme sa vzali do zafajčenej bratislavskej krčmy a dali si OG radler, pivo so Spritom.
Laura Jašková je mladá slovenská hudobníčka, ktorú môžete poznať z kapely Billy Barman či z dvojice Meowlau X Val. Nedávno vydala debutový album Kvety, ktorý rozoberá priebeh minulého roka, vzťahov, osobného rastu a je perfektným vyvážením depky a párty.
S Laurou sa nejakú chvíľku poznáme skrz hudobnú scénu, sama hrám v kapele Eversame. Rozumieme si a máme o čom, tak sme sa vzali do zafajčenej bratislavskej krčmy a dali si OG radler, pivo so Spritom. Od minulého leta sme sa nevideli, čiže bolo najprv treba dohnať osobné veci. Potom sme sa pustili do niečoho, čo sme následne obe zhodnotili ako najpríjemnejší rozhovor, aký sme kedy zažili.
Po rokoch rôznych hudobných spoluprác vydávaš vlastný album. V akom bode si sa rozhodla, že chceš mať aj sólo projekt?
Hudobnú genézu mám veľmi dlhú. Hrávala som plesy, svadby, od šestnástich som si prešla mnohými kapelami, hrala som aj so superstaristkami Terezou Maškovou či Emmou Drobnou. Napokon som sa stabilizovala v dvoch kapelách. S Billy Barman budem hrať už, verím, po celý život, Meowlau X Val bol môj prvý autorský projekt, ale po čase sa nám začali rozchádzať cesty. Ja som ani nemala v pláne spraviť si vlastný projekt. Celý život mi bolo vtĺkané, že neviem spievať, plus som strašne sebakritická. Minulý rok som si prežila celkom búrlivé obdobie, počas ktorého som spravila prvý text, potom druhý… Po vydaní Ruksaku ma veľmi zahriali pozitívne ohlasy, ľudia chceli ďalšie pesničky. Tie veľmi prirodzene a v rýchlom časovom slede prichádzali a aktuálne začíname koncertovať.
Ako vyzerali tvoje začiatky s hudbou? Kedy si si uvedomila, že chceš hrať na basgitaru?
Basa nebola mojím prvým nástrojom. Som z muzikantskej rodiny, mamina učí na ZUŠke, otec hrá vo filharmónii, takže ma prihlásili na všetky možné krúžky – napríklad na tanečnú, ktorá mi vôbec nešla, lebo som drevo. Keď som mala šesť, prihlásili ma na klavír, lebo to je „must have starter pack“ každého muzikanta. Odtočila som si osem rokov, ktoré ma, žiaľ, absolútne nebavili, keďže som hrala klasiku. Keď som mala osem, skúsila som gitaru a tam už som pochopila, že zobrať si gitaru a postaviť sa pred zrkadlo, to je vec!
Hannah Montana!
Presne! Uvedomila som si, že by som chcela mať kapelu. To ale nešlo dokopy s klasickou gitarou, na ktorú som aj tak hrala priveľmi „basácky“, a tak som v dvanástich zobrala do rúk basu. Zistila som, že mám silný vzťah k rytmu a že by to mohlo fungovať.
Podporujú ťa rodičia v hudbe?
Áno, ale má to limity. Nechceli, aby som šla študovať hudbu, lebo by som sa neuživila. Podporovali ma v jazze, ale kámo… fakt nie. Do pätnástich som hrávala jazz a potom som sa s ním definitívne rozlúčila. Do dnešného dňa je mi to zo strany rodičov vyčítané, ale ja si za zmenou žánru stojím.
Je nejaká basová linka, pri ktorej si vravíš „I wish I wrote it, but I didn’t, so I learned it“?
Asi Chihiro od Billie Eilish. Tá linka je veľmi cool, taká lowkey a vkusná. Finneas zahral najmenší možný počet tónov úplne epickým spôsobom. Toto je štýl, ktorý sa mi páči.
Akí hudobníci ťa najviac ovplyvnili pri tvorbe albumu? Kto je celkovo tvoj obľúbený interpret alebo kapela?
Tých vplyvov tam bolo veľa. Už piaty rok hrám s Barmanmi, od ktorých nasávam všetko, čiže tam bola pasívna aj aktívna inšpirácia. Zo slovenských umelcov určite Katarzia, ktorá ma veľmi ovplyvňuje, takisto Berlin Manson, či Bad Karma Boy. Zo zahraničia Fontaines D.C., Lola Young… Všetky vplyvy sa spojili.
KVETY KVITNÚ, HUDBA ŽIJE
Ako prebiehalo skladanie albumu? V akom časovom rozmedzí pesničky vznikali?
Tu zaznamenávam svoj osobný rekord v kvantite napísaných skladieb – prvú som spravila na konci augusta a poslednú na konci decembra, celkovo teda vzniklo desať skladieb za štyri mesiace.
A teraz je február, sú k tomu videoklipy…
Veľmi som to vyhrotila, lebo som dovtedy mala takú autorskú odmlku. S Val už sme jednoducho nevedeli, ktorým smerom sa pohnúť. Bola som z toho veľmi smutná a na deväť mesiacov som zanevrela na tvorbu hudby. V konečnom dôsledku mi to pomohlo, mentálne aj hudobne som sa niekam posunula.
Na albume máš na feate Edova Syna. Ako došlo k tejto spolupráci?
Veľmi dlho obdivujem undergroundovú scénu na Slovensku, ale žila som hudobne aj osobne v izolácii. Teraz pracujem na tom, aby som sa s ňou viac spojila. Prvý výstup z mojej komfortnej zóny prišiel vtedy, keď som Matejovi na Instagrame napísala, či by nebol ochotný naspievať feat na môj album, ale dávala som tomu nulovú šancu. Vonku som mala vtedy iba Ruksak, girly pop cheesy song a tak som čakala, že ma pošle do kelu. Po niekoľkých správach mi ale poslal demo. Instagram je veľmi dôležitá vec v mojom živote, čo sa týka kontaktu s ľuďmi aj prezentácie tvorby.
Premýšľala si aj nad angličtinou, alebo si vždy vedela, že chceš písať v slovenčine?
Nikdy mi nešli do úst slovenské texty kvôli tomu, že som väčšinu života počúvala zahraničných interpretov. Texty, frázovanie aj melodické myslenie som mala vždy v angličtine. Minulý rok som však počúvala veľa slovenskej hudby a nejak ma to asi preorientovalo na slovenčinu, za čo som veľmi vďačná.
Ja mám niekedy problém počúvať slovenskú hudbu, kvôli tomu, že častokrát majú speváci veľmi divné frázovanie. Strašne mi vadí, keď dajú napríklad dĺžeň tam, kde nemá byť alebo naopak. To našťastie nie je tvoj prípad.
Ja som si uvedomila, že musím vždy spraviť najprv text a až potom frázovanie a melódiu. Ak je to naopak, vznikajú presne takéto neprirodzené momenty. Takže najprv spravím hudbu a následne text a spev.
Vo svojich pesničkách rozoberáš veľmi osobné veci smerované aj na konkrétne osoby. Ako vnímaš, že si ten človek môže uvedomiť, že je pesnička práve o ňom?
Môj minulý rok bol veľmi vzťahovo turbulentný napriek tomu, že som v žiadnom vzťahu nebola. Získala som veľa dobrých aj zlých skúseností a zaznamenala som ich do textov. Trošku ma hnevá, že mám toľko textov o vzťahovej tematike, ale celý ten album je venovaný minulému roku, kde som najviac riešila práve vzťahy. Myslím si, že tí ľudia, o ktorých texty sú, sú možno v konečnom dôsledku radi, že to bolo pre mňa tak emočne silné, až som ich zvečnila do skladby.
S akým interpretom či kapelou, s ktorým si spolupracovala, sa ti pracovalo najlepšie a prečo?
Každá spolupráca mi dala niečo iné. V sedemnástich som sa dostala k Terke Maškovej, kde som sa inštrumentálne vypracovala. Mala výbornú kapelu z Prahy, všetci boli omnoho starší a veľa ma inštrumentálne naučili. Pri Barmanoch som sa naučila ako tvoriť v slovenčine hudbu na pomedzí alternatívy a lowkey popu. Veľká pesničkárska a producentská škola. V Meowlau X Val som zase konečne mohla robiť svoje veci. Tieto tri spolupráce sú pre mňa najzásadnejšie.
RUŠÍME SAUSAGE PARTY
Obidve pôsobíme v kapelách s mužmi. Keby si mala založiť all-girl band, aké hudobníčky z československej scény by túto kapelu tvorili?
Vždy som sledovala o niekoľko rokov staršie hudobníčky. Už som aj dostala ponuku ísť do all-girl kapely, ale necítila som sa na to. Posledný rok evidujem, vrátane teba, že sa tu roztrhlo vrece s úžasnými mladými kapelami a šikovnými hudobníčkami. Ak by som teda mala mať takúto kapelu, úplne s pokojom v srdci môžem povedať, že by som hrávala s tebou!
Yes!
Ďalej poznám jednu bubeníčku Naty z kapely Violaine, ktorá tiež spieva. Ju by som taktiež brala okamžite. Bolo by to také trashy a punkové, čo ja milujem!
Na československej scéne je oveľa viac mužov hudobníkov ako žien. Máš pocit, že ľudia berú hudobníčky rovnako „vážne“ ako mužov? Stretla si sa niekedy s nejakými sexistickými poznámkami typu „na to, že si žena, celkom dobre hráš“?
V kontexte s mojím výzorom sa muži už o nič nepokúšajú. V umeleckej sfére, kde sa poznáme, ma všetci rešpektujú a akceptujú. Ak som sa dostala k divným zosmiešňujúcim poznámkam, bolo to napríklad v hudobninách, kde som sa stretla s reakciami typu: „Slečna a viete ako natiahnuť struny?“
Čo ťa baví viac – hranie koncertov alebo skladanie hudby?
Koncerty pre mňa predstavujú väčšinu roka oproti tvorbe. Skladanie je veľmi nárazové, pesničky vznikajú za jeden až dva dni. Je to pre mňa posvätný a emočne extrémne intenzívny zážitok. Určitý emočný zážitok zažívam počas tvorenia hudby, ale ešte väčšiu radosť mám, keď ju potom môžem hrať naživo. Je to kontakt s ľuďmi, kde im odovzdáš kus seba.
Ako bude vyzerať koncertovanie s týmto projektom?
Mám kapelku! Sme traja, budeme hrávať so samplami a už sa nám k našej obrovskej radosti plní booking. Mala som ambíciu, že budem aj hrať na gitare, ale so spevom mi to zatiaľ dokopy nejde, takže budem iba za majkom.
Budú tanečky? Máš pripravené choreografie?
Prosím nie, toto si naozaj neviem predstaviť. Ale plánujem byť freak. Všetko, čo som v sebe kedy potláčala, chcem dať na koncertoch von.
Budeš sa aj hádzať o zem? Ja to robím často, potom mám obité kolená.
Podľa mňa to príde.
DEPRESÍVNA PÁRTY
Ako by si pár slovami opísala svoju tvorbu niekomu, kto ju ešte nepočul?
Je to úprimná spoveď vecí, ktoré sa mi stali. Všetko je doplnené hudobnou stránkou, ktorú som zložila u seba doma. V mojej hudbe je podľa mňa energia, smútok aj láska. Je tanečná a živá.
Za mňa je to úplne dobre vyvážené s tou emočnou stránkou, aj s tou tanečnou. Nie je to iba depka, alebo iba párty. Je to skvelo zmiešané dokopy. Nazvem tvoj žáner: twerking while crying.
Presne! Taká depresívna párty. Ďakujem ti.
Aké sú tvoje plány do budúcna? Chceš sa viac venovať kapelám, alebo sa teraz zameriaš na sólo projekt?
Verím, že najbližšie roky budem koncertovať s Barmanmi tak ako doteraz a popri tom budem budovať a hrávať svoju autorskú tvorbu. Idem sa teraz zamerať na tieto dve kapely a čo príde, príde. Chcela by som mať rôzne featuringy, takže sa pokúsim spájať s ďalšími interpretmi.
Yes, komunita!
Totálne, chcem žiť komunitný hudobný život!
Máte již předplatné?Přihlásit se
Tento článek je zdarma. Pořiďte si předplatné a můžete číst všechny naše články.
Možnost kdykoliv zrušit
