Akustické odozvy nádejí Davida Kollara

Umelecké smerovania bývajú poznamenané množstvom rozličných udalostí a vnímavý majster ich dokáže inšpiratívne pretvoriť do podoby, o ktorej predtým nemal ani potuchy. Niečo podobné stojí za prvým úplne akustickým albumom gitaristu a skladateľa Davida Kollara, ktorý pod názvom Echoes of Hopeful Melancholy vychádza 1. septembra 2023.

„Prvotný impulz prišiel prostredníctvom filmu Woodyho Allena Vicky Cristina Barcelona,“ spomína prešovský gitarista. „V jednej scéne sa pýta maliar Juan Antonio svojej priateľky, či má rada zvuk gitary a potom ju pozve do tradičnej vinárne, v ktorej hrá flamencový gitarista. Okamžite mi napadlo, čo by som tam v podobnej situácii zahral ja? Pri svojej hre používam looper, špeciálne sláky, programy typu Ableton Live či Guitar Rig 6, tiež pracujem so samplerom a samozrejme preferujem špičkový zvukový PA systém so subwooferom… Čo by som vedel ponúknuť takto 'obnažený', len s akustickou gitarou?“

Vnímaví umelci dokážu pohotovo reagovať a Kollar uchopil novú inšpiráciu ako priamu výzvu: „Jednoducho som sa musel vydať do Barcelony a nasať atmosféru toho mesta!“ Spolu s manželkou hľadali na uliciach podobného flamenco gitaristu a jedného objavili neďaleko Magickej fontány. „Starý chlapík bez topánok pripomínal gitaristu z Picassovho obrazu,“ hovorí Kollar. „Jeho hra bola z nášho pohľadu plná 'chýb', evokovala skôr afrických hudobníkov, ktorí dokola opakujú istú figúru vždy v trochu inom 'nepresnom' rytme.“ Práve podobné vybočenia z predpísaných pravidiel či opúšťanie komfortných zón sú už niekoľko rokov Kollarovou umeleckou mantrou. V tomto si jeho hudba rozumie s nespútanosťou a otvorenosťou abstraktných maliarov.

Po návrate z Barcelony sa Kollar pokúsil o čosi podobné. Na akustickú gitaru natiahol špeciálne kontrabasové struny a rozhodol sa spontánne nechať viesť hlbokým zvukom bez digitálnych vylepšení. „Jediným cieľom bolo zachytenie akejsi drsnosti či surovosti akustickej gitary v danom momente,“ spomína tridsaťdeväťročný umelec. „Počas jediného rána sa mi podarilo zaznamenať trinásť improvizovaných trackov. Miestami som sa nechal uniesť, akoby som hral na ulici a hudbu dopĺňajú moje počuteľné výkriky či dýchanie.“