Douška vydavatelská: Dominik Suchý (Weltschmerzen) (2)

Fyzické releasy s důrazem na autenticitu, expresivitu, romantismus a blízkost, to je slovenský label Weltschmerzen, který se věnuje koncepčně zaměřeným nahrávkám současné experimentální a elektronické hudby s dekadentním nádechem. Jak si stojí na začátku roku 2022, co chystají a co poslouchají? Odpovídal Dominik Suchý.

Co nového

Druhý rok našej existencie, 2021, priniesol veľa nového. Vydali sme sedem releasov (Penumbra Vortex, Dominik Suchy, BIOS, Projekt Ruiny, Daniel Kordik, Tomas Pristiak, Pain Palace), čo je asi tak o štyri viac, než sme plánovali vydávať pri zakladaní vydavateľstva. Je to intense, ale tešíme sa z toho. Baví a napĺňa nás byť solídnym vydavateľstvom/platformou na slovenskej scéne a umožňovať skvelým umelcom vydávať a prezentovať svoju hudbu na vinyloch aj iných médiách. A tiež akosi utužovať a prepájať scénu.

Samozrejme, takisto ako všetky labels, artists, collectives, sa musíme vyrovnávať s x-tou vlnou pandémie, ktorá už dva roky mení pravidlá hry celého priemyslu. Našťastie aspoň v lete to trošku ožilo, čo sa týka live hrania. Z pozície vydavateľov to však nie je nutne zlé, umelci majú viac času a priestoru tvoriť novú hudbu, kolaborácie, updateovať live sety.

Nám to tiež ponúklo priestor pretransoformovať sa „len” z vydavateľstva na fully-fledged hudobnú a zvukovú platformu, v lete sme dali von tri live videá našich artistov v zaujímavých prostrediach (Penumbra Vortex a Tomas Pristiak v T3 - kultúrny prostriedok, a BIOS vo Východoslovenskej galérii), ktoré nájdete na našom youtube channel; v decembri sme vydali dva diely adventure/deep listening a sound art podcastu Weltschmerzen Sabatikal so zaujímavým konceptom a hosťami. Tešíme sa, kam sa to celé ešte v budúcnosti vyvinie a posunie. Je skvelé byť dýchajúcou a reflektujúcou platformou.

Co chystáme

Rok 2022 bude pre nás zrejme ešte väčší. Aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia máme predbežne naplánovaných desať releasov. Veríme, že všetko bude mimoriadne zaujímavá a pestrá hudba, ktorej hlboko veríme. Všetko sú to zaujímavé projekty, umelci, a veľa z nich zároveň naši priatelia, misia labelu teda ostáva intact! Vody ostatných projektov sú zatiaľ neisté a mútne, čo nás však teší. Určite to bude ďalšia intenzívna jazda a skvelý rok! Niekedy vie toho byť nárazovo veľa, potom sa však človek obzrie za seba a cíti, že to celé dáva zmysel.

Co vidím a slyším jinde

Mne sa tie obdobia veľkej zvedavosti a radosti z objavovania, a potom takmer úplneho ticha a izolácie, dosť striedajú. V roku 2021 som “novej” hudby objavil málo, nevenoval som jej až tak pozornosť, popri práci na labeli a potom tej “skutočnej práci” som mal asi priveľa projektov, ktoré moju kreativitu presaturovali, možno až over-loadli. Čo nie je zlé. Niekedy je tá izolácia vlastne nesmierne prospešná. Človek získa odstup, ani netuší, čo sa vo svete a hudbe deje, a nutne to potom robí len podľa seba. Autenticitu a vlastnú výpoveď mám tendenciu vnímať v tvorbe ako to najzaujímavejšie. Nuž ale. Pokúsim sa aspoň niečo.

S projektom Tittingur sme si veľmi užili hranie na Pohode, a tiež v ČR na rave Till the Last pražského kolektívu Lunchmeat, aj na Žižkovskej noci vďaka Heartnoize. Super line-ups, skvelé crowds. Máte byť na čo hrdí! Do Čiech sa vždy radi vraciame hrať. Veľmi ma bavila spolupráca s divadelnou a pohybovou platformou Gaffa, s ktorými som spolupracoval na viacerých projektoch. Highlightom bol jednoznačne náš jediný živý preformance predstavenia Neviditeľný hosť na žilinskom festivale Kiosk.

Naopak, celkom (prekvapivým) sklamaním pre mňa bol festival Unsound v Krakove, ktorého som sa zúčastnil vôbec prvýkrát, asi som mal od toho mena priveľké očakávania. Z rozhovorov s inými však mám pocit, že tento ročník bol vnímaný naozaj slabšie.

Z labelov stále veľmi fandíme lokálnym platformám LOM, Gin&Platonic či Genot Centre, ktorých output nás baví. Zo zahraničných Posh Isolation, či novo-objavení Shelter Press.

Hudobne toho bolo teda menej, podľa last.fm, áno, stále to „používam!, som počul najmenej hudby od roku 2014. (Kedy som “zhodou okolností” tiež dokončoval album. Náhoda to asi nebude, haha).

Keď idem striktne podľa dát, moji top artists v 2021: Lana del Rey, Katarzia, Ex:Re, Sia, CTM, Katarína Máliková, FKA twigs, Stars of the Lid, Aya. Evidentne mám dosť rád ženský vokál a rôzne verzie alternative aj mainstream popu. Z albumov to sú Celibát, Ex:Re, Postalgia, Norman Fucking Rockwell, a Red Dragon.

Z lokálnej scény ma bavia samozrejme všetci artists, ktorých sme tento rok vydali, inak by sme to ani nerobili. A nie, toto nie je statement z nutnosti. A som hrdý a spokojný s oboma releasmi, na ktorých som sa tento rok kreatívne podieľal - moje sólo Every Love Is an Exercise in Depersonalisation on a Body Without Organs Yet to Be Formed., aj Pain Palace.

více o novince Pain Palace zde